Ivam Jefremov - Hadie srdce

Mužovia, ohromení neznámou piesňou, nestihli sa ani spamätať, a speváčka už zmizla v tieni. Keď sa začali mužské tance, Tiressuen nezniesol ďalšiu neistotu. Nenápadne sa šuchol za zrútený múr…

— Tiressuen, kapitán ťa volá! — Tieto slová priviedli Tuarega späť do skutočnosti.

Vatra dohorela. Kapitán a profesor sedeli pri nemej skrinke vysielačky a vo svetle neskorého mesiaca vyzerali prísni, dôstojní. Tuareg si sadol na skladaciu stoličku, ktorú mu ponúkli, a čakal. Francúzi voľačo chcú! Neboli by ho zavolali tak obradne sem nabok, keby chceli prejednať len zajtrajšiu cestu.

— Tiressuen, profesor Vanedge je slávny vedec nielen v našej krajine, ale na celom svete… — kapitán urobil pauzu, tuho rozmýšľal.

Profesor bol netrpezlivý, ako Tuareg aj čakal od Európana, ktorý je na Sahare nováčikom.

— Počúvajte, Tiressuen, — prehovoril výbornou arabčinou, — môžete urobiť veľké služby Francúzsku aj celému svetu… vede. Raz ste boli spomenuli pred kapitánom, že hlboko v Tanezrufte, na mieste, kde nebol nijaký Európan, poznáte starobylé zrúcaniny mesta. Dá sa predpokladať, že je to kľúč k starobylej histórii Sahary a celej severnej Afriky. Overovali sme si tieto správy, ale nikto nám ich nevedel ani potvrdiť, ani vyvrátiť. No taký znalec Strednej Sahary a taký sprievodca ako vy, Tiressuen, nemohol sa mýliť a my by sme chceli, aby ste nás ta zaviedli. — Profesor vysypal celú tirádu na dúšok, akoby sa bál, že Tiressuen nebude počúvať, a potom v očakávaní zmĺkol.

— Mám malé znalosti o Tanezrufte, — pokojne odpovedal Tuareg. — Nebol som tam a mesto som nevidel. Ako sa rozpráva, sú tam pozostatky stavieb… Lenže kde na Sahare nehovoria o zrúcaninách?

— Zaveďte nás na to miesto, o ktorom rozprávajú! — naliehal archeológ.

— Nemôžem vás zaviesť na miesto, ktoré nepoznám. Tanezruft je veľmi ďaleko a bez vody. Je to nebezpečné.

— Ukážte nám teda na mape, kde sú tie zrúcaniny, my… — vtom kapitán profesora poriadne drgol, a ten sa zháčil.

Zavládlo trápne mlčanie.

— Teraz hovorím ja, — začal kapitán ahaggarským dialektom tamašeka. — Toto je naša piata spoločná výprava, Tiressuen. Aj predtým si chodil so statočnými ľuďmi, veľkými učencami mojej krajiny. Sprevádzal si naše autá ďaleko na západ a na juh. Pri vrchu Tamanat, blízko Diablovej hory, ste našli v kraji El-Mass ložiská sódy. Ďalej od Diablovej hory, sedemsto kilometrov odtiaľto, prešiel si cez Mekerrane, močarinu so slanou vodou, a prekonal si jarné pohromy, keď namiesto strašných pieskových víchríc prichádzajú záplavy. Vtedy ste prešli cez Mekerrane po celej dĺžke až po vyschnuté nečisté In-Raris. So mnou si pracoval v Tefedeste od Tin-Fidiadža až po Amsimassen. Štyri razy sme prešli spoločne cez Aretchum a v srdci Ahaggaru, Atakore, sme sa dostali až do Tachatu a Taessu a našli sme vzácnu rudu, vzdialenú len deň cesty od Tamanrassetu. A pamätáš sa na ťažkú cestu do Tanezruftu lanského roku? V Tassili-Tan-Adrar sa nám pokazilo auto, ale dostali sme sa na ťavách až do Tachalru a potom na juh po riečište Taneruelt… Och, čo sme vtedy vystali!

Úsmev ožiaril Tiressuenove prísne oči, zaclonené rúškom.

— V Tanezrufte sme mohli úspešne pracovať jedine vďaka tebe, tvojim skúsenostiam, múdrosti a odvahe. A v Taneruelte si ešte nebol. Poviem ti ešte čosi: podujal si sa viesť vedcov do Tibesti, bašty kmeňa Tibbu. Našli ste tam vyschnuté riečište s červenou pôdou a s kostrami obrovských slonov, a preslávili ste sa týmto objavom po celom svete.

— Vari aj ja? — spýtal sa Tuareg s naivným nádychom.

— Prirodzene, aj ty, — klamal kapitán bez mihnutia oka. — Píšu o tebe v knihách.

— Nič som nepočul! — ľahostajne povedal Tiressuen. — Vtedy mi sľubovali hory-doly: vyznamenanie, peniaze, vlastne výkupné, či ako sa to volá, — Tuareg sa detsky bezradne zháčil a obidvaja učenci videli, že tento výborný sprievodca výpravy je ešte veľmi mladý. — Nič mi neposlali, ani len fotografie…

— Ľudia sú všelijakí aj tu, aj u nás, — zachmúril sa kapitán. — Hovorím a spomínam to len preto, že keby si chcel, môžeš viesť výpravu na miesto, kde si sám ešte nebol. Ty sa vyznáš v krajine, vieš, kadiaľ prejdú nielen ťavy, ale aj autá. Platia ti za to mnoho peňazí, viacej ako iným sprievodcom. Aj my by sme ti dobre zaplatili… veľmi dobre!

— Načo mi je veľa peňazí? — odvetil Tuareg bezstarostne. — Moja matka má všetko, čo potrebujeme.

— Ozaj, čím tých zvábiš? — spýtal sa ticho po anglicky archeológ. — Tí nepotrebujú auto alebo vilu s kúskom zeme dookola… Keby bol usadlý, tak…

— Tak by nepoznal Saharu!.. Nemáš veru pravdu, Tiressuen, peniaze sa vždy zídu. Viem, že nemáš ženu, ale budeš ju mať… Možno by si chcel ísť k nám, do Francúzska, do Európy, pozrieť si všetky zázraky nášho sveta… uvidieť Paríž, divadlá, reštaurácie, milióny krásnych žien, ísť k moru!

Tuaregovi sa zrazu zablysli oči.

Kapitán opäť slabo drgol profesora, ponúkol Tiressuena cigaretou a povedal:

— Pouvažuj nad tým, Tiressuen, zajtra nám povieš, ako si sa rozhodol. Ale teraz treba využiť nočný chlad, veď aj tak je žiaľbohu krátky!

Tuareg si zapálil, zľahka sa uklonil a zamyslene odchádzal ku kopčeku, obďaleč od tábora, kde si postlal svoje jednoduché lôžko.

Kapitán sa za ním šibalsky díval a profesor natešený potľapkával vedúceho výpravy po pleci.

— No, zdá sa mi, že ste pohli tým neoblomným Saharčanom. Či naozaj všetci tak túžia ísť do Paríža alebo Nizzy?

— Verte mi, nikto z nich neodolá príťažlivosti mesta. Kde môžu títo prostoduchí a sympatickí divosi tu, na Sahare, uvidieť všetky zvody našej civilizácie? Za desať rokov, čo putujem po púšti, dobre som preštudoval tých kočovníkov. Treba s nimi zaobchádzať ostražite, len-len že ste to nepokazili. Oni pomaly žijú a pomaly uvažujú a náš obvyklý zhon im pripadá ako obyčajné bláznovstvo. Práve preto som mu dal lehotu a navrhol som, že počkáme, ako sa rozhodne. A pre nás, myslím, bude tiež najlepšie odložiť všetko do zajtra. Dobrú noc…

Darmo si kapitán myslel, že je bohvieaký prezieravý — Tuaregovi neprišlo na um snívať o Paríži a krásach európskej kultúry. Tiressuen sa vystrel na tenkom matraci, ktorý mal položený na koberčeku, utkanom z tvrdej ťavej srsti, aby bol chránený pred „slinou zlého ducha“, pred škorpiónmi a jedovatými veľkými pavúkmi, a zavrel oči. Nemohol zaspať od vzrušenia a znova si zapálil. Že na to neprišiel skôr! Kapitánove slová o ženách mu okamžite vyvolali v duchu obraz Afaneor, prišiel mu vhod návrh ísť do Európy. Len teraz Tiressuen zistil, že sen Afaneor hádam nie je ani taký nesplniteľný. Musí sa o to pokúsiť. Za cenu výpravy do mŕtveho Tanezruftu, obrovskej mŕtvej roviny v strede Sahary, môže uskutočniť Afaneorin sen.

Do Tanezruftu sú iba dve cesty — automobilová a karavánová — vedúce od severu na juh takmer vedľa seba, inak tam nie je nič. Karavánová cesta, kedysi veľmi dôležitá pre vývoz soli z Taudenni do Sudanu, teraz zapadla, ako skoro všetky karavánové cesty minulosti. Len tisíce vybielených kostier zvierat, čo tu pohynuli, a zavše aj ľudské kostry značkujú tieto pieskom zaviate cesty! Umrela sláva azalajov — obrovských saharských karaván, čo zásobovali černošskú krajinu vzácnou soľou a dovážali obilie a proso kočovníkom, ktorí nepoznali poľnohospodárstvo. Vyhynula aj udatnosť Tuaregov, ktorí ochraňovali karavány pred príslušníkmi vlastného kmeňa a vyberali dane od kupcov, karaván aj usadlých obyvateľov v oázach, čo v pote tváre dorábali sladké priezračné figy. Teraz velikánske autá dovezú všetko potrebné od hocikiaľ a ťavám ostalo len dopravovať tovar z obchodných skladov a základní k prechodným táboriskám kočovných kmeňov. Na Sahare sa zjavilo viacej potravy, už nehrozí každý piaty rok hladová smrť, hoci ženy naďalej zbierajú drobné belasé zrnká drinu a v Atakore sa naďalej zhromažďuje skoro celý Ahaggar v čase dozrievania tauitu — nízkej trávnatej rastliny s drobnými zrniečkami ako krupica. Zbierajú aj terfas, druh podzemného hríba, čo rastie zavčasu na jar, po dažďoch. Chlieb z pšenice je omnoho chutnejší ako, povedzme, aj prosová kaša, ale zato treba zaň platiť! Kde vezmeš peniaze, keď francúzske úrady všemožne prekážajú karavánovej doprave, oprávnene sa obávajúc zbližovania obyvateľov Sahary. Svet Tuaregov, drsný, chudobný a slobodný, hynie pod pätou nastupujúceho nového sveta, nezvyklého a nepríjemného… Tak mu vravela aj Afaneor!