Ivam Jefremov - Hadie srdce

— Chcem vás všetkých potešiť a predovšetkým Afru, — povedal Mut Ang. — Predstavte si nás z ich hľadiska! Figúry ako balón s článkovitými končatinami a obrovskými okrúhlymi hlavami… z troch štvrtín prázdnymi!

Afra sa zvonivo zasmiala.

— Všetko závisí od obsahu skafandrov, od toho, čo je pod nimi. Zvonku môže byť všeličo.

— Nôh a rúk majú toľko ako my, — povedal Kari.

Ale tu sa okolo kovového mostíka na bielom korábe vytvoril skladaný biely obal, otvorený smerom k Telluru. Predná postava na plošinke, v ktorej Mut Ang inštinktívne vytušil veliteľa, začala robiť pohyby, ktoré nemohli nikoho nechať na pochybách. Mával rukou ľuďom na Tellure. Oni tiež nedali na seba dlho čakať a vysunuli z dolnej časti korábu spojovaciu chodbu, určenú na styk medzi korábmi v kozmickom priestranstve. Chodba Telluru mala okrúhly prierez, chodba bieleho korábu zas vertikálne elipsovitý. Zemskí technici rýchlo zhotovili z mäkkého dreva spojovací rám. Na kozmickom mraze drevo v okamihu zmenilo molekulárne zloženie a bolo pevnejšie ako oceľ. Medzitým sa na výčnelku cudzieho korábu zjavila kocka z červeného kovu s čiernou prednou stenou, ktorá slúžila ako obrazovka. Dve biele postavy sa sklonili nad ňu, vystreli sa a ustúpili. Pred očami pozemšťanov zasvietila na obrazovke podoba ľudskej postavy, ktorej horná časť sa rytmicky rozširovala a sťahovala. Malé biele ručičky smerovali hneď do vnútra postavy, hneď zas vylietali von.

— Geniálne jednoduché! Dych! — zvolala Afra. — Ukážu nám, čím dýchajú, zloženie svojej atmosféry. Ale ako?

Ako v odpoveď na jej otázku dýchajúci model zmizol z obrazovky a vystriedala ho ďalšia figúra. Čierny bod v sivastom obláčku bol nesporne atómovým jadrom, obklopeným tenučkými dráhami svetelných bodov — elektrónov. Mut Ang cítil, ako sa mu sťahuje hrdlo, nevládal vypovedať ani slovo. Na obrazovke boli už štyri figúry: dve v prostriedku, jedna pod druhou, spojené hrubou bielou čiarou, a dve bočné, spojené čiernymi smerovkami.

Všetci pozemšťania s búšiacim srdcom rátali elektróny. Spodný je zrejme hlavný prvok oceánu: jeden elektrón okolo jadra je vodík. Horný, hlavný prvok atmosféry a dýchania: deväť elektrónov okolo jadra — fluór!

— Ó, ó! — zvolala ľútostivo Afra Devi. — Fluór!..

— Počítajte, — prerušil ju veliteľ, — naľavo zhora šesť elektrónov: uhlík, napravo sedem: dusík. Všetko je jasné. Povedzte, aby urobili takú istú tabuľku našej atmosféry a našej výmeny látok. Všetko bude také isté, len miesto prostredného horného fluóru máme kyslík s ôsmimi elektrónmi. Škoda, veľká škoda!..

Keď pozemšťania premietli svoju tabuľku, astronauti zbadali, ako sa predná biela postava na môstiku korábu trhla a priložila ruku na mušľu skafandra gestom pochopiteľným človeku Zeme… Veliteľ cudzej hviezdnej lode mal zrejme také isté pocity, len ešte prudšie.

Biela postava sa naklonila cez zábradlie mostíka a urobila rukou prudký pohyb, akoby roztínala niečo v tme. Šípovité výčnelky jej mušle sa výhražné naklonili k Telluru, ktorý stál niekoľko metrov pod bielym korábom. Potom veliteľ cudzincov zodvihol obe ruky a znázornil dve rovnobežné plochy.

Mut Ang opakoval jeho pohyb. Tu veliteľ bieleho korábu zamával jednou rukou na pozdrav, zvrtol sa a zmizol v čiernej papuli. Ostatní ho nasledovali.

— Poďme aj my, — povedal Mut Ang a stisol spätnú páku. Afra sa ani nestihla pokochať vo veľkolepom trblietaní hviezd nedozerného čierneho vesmíru, ktoré ju privádzalo vždy do zvláštneho zbožného vytrženia.

Dvere sa uzavreli, v komore vzplanulo svetlo a bolo počuť ľahké sipenie čerpadiel — prvá známka, že vzduch dosiahol hustotu zemskej atmosféry.

— Postavíme ochranné štíty a potom spojíme chodby? — spýtal sa Jas Tin veliteľa, len čo si zložil kuklu.

— Áno. To chcel zrejme povedať ich veliteľ. Aká škoda: na ich planéte je plynom života fluór, pre nás smrteľne jedovatý! A pre nich je práve taký smrteľný náš kyslík. Mnohé naše materiály, farby a kovy, trvácne v kyslíkovej atmosfére, môžu sa porušiť pri styku s ich dychom. Miesto vody majú tekutý fluorovodík, tú istú kyselinu fluorovodíkovú, ktorá u nás rozleptáva sklo a rozkladá skoro všetky minerály s obsahom kremíka, ľahko rozpustného vo fluorovodíku. Preto musíme vybudovať priezračnú bariéru, odolnú proti kyslíku, a oni zas postavia svoju z látky, ktorú fluór nerozkladá. Ale poďte, musíme sa ponáhľať. Kým zhotovia ochranný štít, o všetkom sa poradíme.

Matne belasá podlaha hasiacej komory, ktorá delila obytné miestnosti od strojov Telluru, premenila sa na chemickú dielňu. Zo zlúčenín, pripravených ešte na Zemi, odliali hrubú platňu krištáľovopriezračnej umelej hmoty, a teraz ju pomaly cementovali prehrievacími kobercami. Neočakávaná prekážka znemožnila priamy styk obyvateľov Zeme s cudzincami.

Biely koráb nejavil nijaké známky života, hoci pozorovatelia pri obrazovkách nespúšťali z neho oka.

V knižnici Telluru bola robota v plnom prúde. Všetci členovia posádky vyberali stereofilmy a magnetové fotozáznamy o Zemi, reprodukcie najlepších umeleckých diel. Napochytre robili diagramy a náčrty matematických funkcií, schémy kryštalickej stavby látok, najrozšírenejších v zemskej kôre, na iných planétach a na Slnku. Regulovali veľkú stereoskopickú obrazovku, ultrazvukový prístroj na presný prenos ľudského hlasu obaľovali do ochranného plášťa proti účinkom fluóru.

V krátkych prestávkach pri jedle a odpočinku debatovali astronauti o zvláštnej atmosfére planéty — vlasti kozmických pútnikov, ktorých stretli.

Kolobeh látok, využívajúci energiu slnečného žiarenia a umožňujúci existenciu života a hromadenie energie v boji proti rozptyľovaniu energie — entropii, musel sa aj u cudzincov rozhodne riadiť spoločnou schémou zemských zmien. Voľný aktívny plyn, či už kyslík, fluór alebo akýkoľvek iný, mohol sa nahromadiť v atmosfére len ako produkt životných funkcií rastlín. Živočíšny svet, včítane človeka, potreboval kyslík alebo fluór a spájal ho s uhlíkom, základným prvkom, z ktorého sa skladajú telá rastlín a živočíchov.

Na cudzej planéte musel byť fluorovodíkový oceán. Rastliny ich planéty rozkladali pomocou žiarivej energie svojho slnka fluorovodík — ako u nás na Zemi vodu — hromadili uhľovodíky a vylučovali voľný fluór, ktorý zmiešaný s dusíkom dýchali ľudia a zvieratá, získavajúc energiu zo spaľovania uhľovodíkov vo fluóre. Zvieratá a ľudia musia vydychovať fluorid uhličitý a fluorovodík.

Takáto látková výmena dáva jedenapolkrát viac energie ako zemská so svojou kyslíkovou základňou. Nie div, že teda viedla k rozvoju vyššieho rozumového života. Ale dialekticky — väčšia aktivita fluóru oproti kyslíku vyžaduje aj silnejšiu radiáciu slnka. Na to, aby žiarivá energia mohla rozštiepiť molekulu fluorovodíka v rastlinnej fotosyntéze, nie sú potrebné žltozelené lúče ako u vody, lež lúče silnejších kvánt, modré a fialové. Slnko cudzincov musí teda byť zrejme belasou hviezdou s vysokou teplotou.

— Omyl! — zamiešal sa do rozhovoru Tey Eron, ktorý sa práve vracal z dielne. — Fluorovodík sa ľahko premieňa na plyn.

— Áno, pri plus dvadsiatich stupňoch, — odvetil Kari, nazrúc do príručky.

— A mrzne?

— Pri mínus osemdesiatich.

— Ich planéta musí byť teda studená! To nejde dokopy s belasou horúcou hviezdou.

— Prečo? — namietal Jas Tin. — Môže byť od slnka vzdialená. Moria môžu byť v miernych alebo polárnych zónach planéty. Alebo…