Kir Bulyčov - Zajatci asteroidu

Nos a oči mu sčerveneli, akoby bol prechladnutý.

— Prichádzate zďaleka? — spýtal sa Udalov.

— Zďaleka, — odpovedal neznámy.

— Máte problémy s hotelom? Nemáte kde prenocovať? To by sa dalo zariadiť.

— Nepotrebujem hotel, — odpovedal neznámy. Hlas sa mu zachvel. — V lese na druhom brehu mám komfortnú kozmickú loď. Dovoľte, aby som vám niečo vysvetlil.

Som kozmický tulák.

— To je ťažká práca, — povedal Udalov. — Nezávidím vám. A prečo sa túlate?

Dobrovoľne, alebo z prinú-tenia?

— Z povinnosti, — vysvetlil neznámy.

— Tak mi porozprávajte, čo vás trápi, skúsim vám pomôcť. Pokiaľ budem môcť.

Volám sa Kornelij Ivanovič Udalov.

— Veľmi ma teší. Ja sa volám Gnec 18. Aby ma odlíšili od ostatných Gnecov v našom meste. Ale tu som len sám, preto ma volajte jednoducho Gnec.

— A mňa môžete volať Kornelij, — povedal Udalov. — Poďme k veci. Môžete preniesť časť svojich starostí na moje silné plecia.

Gnec preletel pohľadom Udalovove chatrné plecia, ale iste veľmi potreboval pomoc a podporu, lebo povedal: — Kornelij, hľadám voľnú planétu. Lietam a hľadám. Kdesi mi povedali, že u vás na Zemi je dosť voľného miesta. Ale vidím, že je to nesprávny údaj. Oklamali ma.

— Možno pred tisícročím bolo dosť voľného miesta, — súhlasil Udalov, — no v posledných rokoch je už aj nám trochu tesno. Ale neklesajte na duchu.

Pokiaľ viem, vo vesmíre je mnoho voľných planét.

Okolo nich sa prechádzali zaľúbené páriky, poškuľovali na lavičku, nepáčilo sa im, že dvaja muži v stredných rokoch obsadili zákutie, priam stvorené na romantické vzdychy. Veru, nie je na Zemi až tak veľa miesta, keď človek niekedy nemôže nájsť tichý kútik, kde by si mohol priateľsky pohovoriť.

— Planét je dosť, — povedal Gnec 18, — ale my potrebujeme takú, ktorá by mala rastlinstvo, vzduch na dýchanie a prírodné zdroje. Preskúmali sme celý náš sektor galaxie, ale okrem Zeme sme nič vhodné nenašli. Budem sa musieť vrátiť domov, nastúpiť na inú kozmickú loď a hľadať voľnú planétu v ďalekých krajoch. Ale viete, aké nespoľahlivé sú hviezdne mapy.

Udalov prikývol, hoci nikdy nevidel nijakú hviezdnu mapu.

— Neviem si predstaviť, ako to ja sám za mesiac zvládnem, — povedal mimozemšťan.

— Toľko práce, toľko starostí…

— Nájdite si nej akého pomocníka, — poradil mu Udalov, — vo dvojici vám bude ľahšie.

— Ach, Kornelij, — trpko si vzdychol Gnec 18. — Neviete si predstaviť, koľko práce majú všetci na našej planéte. Už niekoľko rokov pracujú bez dovolenky.

Klesajú od únavy. Sotva by sa mi podarilo nájsť si spolucestujúceho. A keby som aj našiel, nebol by z neho nijaký osoh.

— Prečo?

— Moji rodáci veľmi ťažko znášajú bezváhový stav, — povedal Gnec 18.

— A preťaženie ešte horšie. Mňa od detstva špeciálne pripravovali na kozmické lety. A aj tak po každom štarte dve hodiny bezvládne ležím. Nie, budem musieť letieť sám. Mimozemšťan bol hlboko a úprimne nešťastný. Udalovovi sa zrazu za— chvelo srdce a na svoje prekvapenie začul vlastný hlas: — Mne sa práve začína dovolenka a môj syn Maxim dostal mumps. A tak mám do osemnásteho júla kopu času.

— To nie je možné! — zvolal Gnec. — Ste príliš láskavý k našej civilizácii. Nie, nie! Neviem, ako sa vám odvďačíme.

— To je maličkosť, — povedal Udalov. — Keby som sa nebol s vami stretol, možno by som musel čakať niekoľko rokov alebo desaťročí, kým by som sa dostal do kozmu. A tu sa mi zrazu naskytne príležitosť nazrieť do niektorých málo známych končín našej galaxie. Ja sa musím poďakovať vám.

— Vidím, že si neviete predstaviť všetky ťažkosti a nebezpečenstvá spojené s kozmickým letom, — trval na svojom Gnec 18. — Hrozí vám, že zahyniete, dematerializujete sa, prepadnete sa do minulosti, dostanete sa do šiesteho rozmeru, zmeníte sa na ženu. Napokon sa môžete stať obeťou kozmických drakov, alebo dostanete galaktické suchoty.

— Ale veď vy lietate, aj iní lietajú, — nevzdával sa Udalov. — To znamená, že v skutočnosti nie je galaxia až taká nebezpečná. A koniec koncov je lepšie zahynúť v zuboch kozmického draka ako sa dočkať penzie a nezažiť nijaké dobrodružstvo.

— Nesúhlasím s vami, — zvolal mimozemšťan. — Mojím snom je dožiť sa penzie.

— Ako myslíte, — povedal Udalov. — Mňa láka romantika ďalekých ciest. To napokon Gneca 18 presvedčilo, po tvári sa mu rozlial dobrosrdečný úsmev, prehltol slzy a povedal: — Si šľachetný človek, Kornelij.

— Ale kdeže! — ohradil sa Udalov. — Na mojom mieste by tak konal každý.

Na druhý deň ráno nahovoril žene Xénii, že ide na ryby, vzal si udice, teplý odev, gumové čižmy a vyšiel z domu, preplavil sa kompou na druhý breh, podľa pokynov Gneca 18 vošiel do lesa a našiel tam jeho neveľkú kozmickú loď. Gnec 18 mu navrhol, aby udice zakopal a čižmy nechal na Zemi, ale Udalov, nesúhlasil, lebo ani on, ani Gnec 18 nevedel, čo ich čaká na ďalekých cestách.

Najprv sa museli vrátiť na Gnecovu planétu vymeniť kozmickú loď za inú, väčšiu, a zásobiť sa všetkým nevyhnutným na dlhú cestu. Prelet trval len niekoľko hodín, lebo kozmická loď Gneca 18 bola gravitolet a gravitačné vlny, ako je známe, sa šíria takmer okamžite. Gnec 18 znášal let tak mizerne, že Udalov musel sám zvládnuť riadenie aj pripravovať jedlo. Kornelij mal toľko práce, že nestihol z Gneca vytiahnuť, načo mu je voľná planéta. No keď svojmu novému priateľovi predkladal tanier s kuracím bujónom, spýtal sa ho: — Chcete založiť novú kolóniu?

— To nie je také jednoduché, — odpovedal Gnec. Ale vtom mu opäť prišlo tak zle, že ani bujón nedojedol.

Na kozmodróme privítali Gneca 18 znepokojení členovia vlády. Gnec ani nestihol predstaviť Udalova, lebo ho hneď zasypali otázkami v domácom jazyku, ktorému Udalov rozumel tak dobre ako svojmu rodnému, lebo Gnec 18 ho vybavil univerzálnym translátorom.

— Tak čo? — vzrušene sa spýtal prezident. — Zem je voľná?

— Môžeme začať? Už sa to nedá odkladať, — povedal ministerský predseda.

Udalov by mohol vláde všetko vysvetliť, ale ako taktný človek čakal, čo povie Gnec 18. Stál bokom, vdychoval čerstvý vzduch a prezeral si zvláštne oblečenie vládnej delegácie a budovy neobyčajných tvarov, ktoré stáli okolo kozmodrómu.

Napokon Gnec 18 rozhodným gestom umlčal ministrov a povedal: — Žiaľ, ďalší neúspech. Na Zemi žije mnoho ľudí, ktorí dosiahli vysoký stupeň civilizácie, pravda, nie taký ako my, ale dosť vysoký.

Členovia vlády sa namrzeli a zasypali Gneca 18 nezaslúženými výčitkami. Gnec 18 si ich vypočul a namiesto ospravedlnenia povedal — Ešte nič nie je stratené.

Predstaviteľ Zeme menom Kornelij bol taký láskavý a ponúkol sa, že nám pomôže pri ďalšom hľadaní. Má bohaté skúsenosti v oblasti kozmických stykov a výborne znáša medziplanetárne lety.

Členovia vlády vyjadrili Udalovovi hlboký obdiv, zdvorilo ho privítali a hneď ho pozvali do mesta, aby mohol stráviť noc v normálnych podmienkach. Oni zatiaľ pripravia kozmickú loď na let.

Izba v hoteli bola neveľká, bez ozdôb, boli v nej len najnevyhnutnejšie veci: posteľ, stolička a umývadlo. Udalov si stihol všimnúť, že v celom meste nie sú nijaké ozdoby ani zbytočnosti. Akoby jeho obyvatelia boli veľmi suchopárni a vecní ľudia. Spomenul si, ako mu Gnec 18 povedal, že pre množstvo práce ľudia už niekoľko rokov nechodievajú ani na dovolenky.