Kir Bulyčov - Zajatci asteroidu

— Alica, pozri! — ozval sa Judzov hlasný výkrik.

Alica sa obrátila k iluminátoru, ktorým bolo vidno cvičný čln. Videla, ako Poseidon prichádza ku kozmickej lodi s Judzovým skafandrom. Ale chlapca rozrušilo niečo iné.

— Čo sa stalo? — spýtala sa Alica.

— Obráť reflektor viac doprava! — požiadal Judzo. — Ešte viac. Vidíš? Lúč reflektora vytrhával z tmy kostry kozmických lodí, kamenné balvany, dotrhané kusy kovu… Vtom Alica zachytila pohyb. Od steny krátera sa ku kozmickej lodi ponáhľali postavy. Neznáme bytosti boli v čiernom, preto sa ťažko dali rozoznať.

V tej chvíli sa otvorili vchodové dvere a zjavil sa Poseidon so skafandrom v ruke.

— Pozri, Poseidon! — zavolala ho Alica.

Poseidon hneď pochopil, o čo ide, hodil chlapcovi skafander a vrhol sa j k pultu zapnúť na obrazovke zväčšenie.

— Polina, — povedal a skúmal bežiace postavy, — vidíme ľudí. Mieria k Sakure a k nám.

— Výborne, — povedala Polina, — idem im oproti. To znamená, že je tu umiestené nejaké neznáme laboratórium.

— Opatrnejšie, Polina! — zamiešala sa do rozhovoru Alica. — Hoci Poseidon tomu neverí, ja si aj tak myslím, že sú to kozmickí piráti. Myslíš, že laboratórium môže ničiť a vykrádať kozmické lode?

— Pozor! — zvolal Poseidon. — To nie sú ľudia.

— Tak kto? — spýtala sa Polina.

— Mimozemšťania. Nemala by si zostať v Sakure?

Ale bolo jasné, že Poline sa nepodarí schovať. Čierne bytosti sa rozdelili na dve skupiny. Jedna sa ponáhľala k Arbatu, druhá sa rozbehla k Sakure.

— Idú k tebe, — povedal Poseidon.

— Predpokladám, že nás sledovali a vedia, že si na palube Sakury. Idem ti na pomoc.

— Ostaň na palube, — povedala Polina.

— Nemôžem. Si v nebezpečenstve. Arbat sa dá zavrieť a deti v ňom vydržia do môjho návratu. Ale ty si bezbranná.

Poseidon nestrácal čas rečami a zamieril k priechodnej komore.

— Aj ja vyjdem von, — počula Alica Polinin hlas. — V tejto škatuli sa cítim < ako v pasci.

— Poseidon ti šiel na pomoc, — povedala Alica.

Pozerala, ako sa Poseidon veľkými krokmi rúti po otvorenom priestranstve. Potom zbadali Polinu. Vyšla zo Sakury práve vo chvíli, keď k nej dobehli prvé čierne postavy.

— Kto ste? — stihla sa spýtať Polina Vtom sa čierne postavy vrhli na Polinu ako svorka vlkov na jeleňa a zvalili ju na kamene.

— Poseidon… — No spojenie sa prerušilo. Čierne bytosti jej určite strhli z prilby anténu.

Poseidon uháňal k Poline obrovskými skokmi.

Ale už nestačil dobehnúť. Niekoľko čiernych postáv sa rozbehlo k nemu, narazil do nich, najbližších protivníkov zrazil na zem, ale nápor ostatných nevydržal.

— Alica, pozor! — v kabíne sa ozval Poseidonov hlas. — Nevychádzať z kozmickej lode! Dočasne prestávam klásť odpor, aby som prenikol za Polinou do asteroidu. Čakajte ma…

Tak sa prerušilo aj spojenie s Posei-donom.

V kabíne zavládlo ticho. Alica a Judzo ostali celkom sami.

Alica zbadala, že Judzo si rýchlo navlieka skafander. Pomyslela si, že by nebolo od veci, keby sa aj ona obliekla. Možno bude musieť vyjsť z kozmickej lode. Rozbehla sa k skrini po posledný skafander.

— Dávaj pozor, aby sa k nám nedostali, budeš mi hovoriť, kde sú, — zavolala Judzovi.

Dobehla k skrini a zastala. Nie, najprv treba zavrieť kozmickú loď. Postavila sa na prsty a zapla špeciálny uzáver. Každá kozmická loď má tento elektronický blokovací systém — keď je zapnutý, príklop sa nijako nedá otvoriť. Do kozmickej lode sa dá dostať, len ak sa rozreže plášť.

— Idú sem, — oznámil Judzo.

— Všetci?

— Nie. Väčšina z nich ťahá k stene Polinu a Poseidona. Ale traja idú sem.

— Škoda, že nemáme blaster, — povedala Alica.

— Veru, — súhlasil Judzo. — Hneď by sme s nimi spravili poriadok.

— Ale takto… — Alica sa zamyslela so skafandrom v rukách. Má živú predstavivosť a vie si vymyslieť najneuveriteľnejšie vysvetlenie udalostí.

— Čo keď je tento asteroid neovládateľný? A čierne bytosti sú miestni záchrancovia. Ibaže nie sú z našej sústavy a nepoznajú náš jazyk. A tak vyťahujú z kozmických lodí všetkých stroskotancov, aby ich schovali v asteroide.

— Neverím! — povedal Judzo. — Záchrancovia sa nevrhajú na ľudí ako zvieratá.

Alica si navliekla skafander, založila prilbu, ale zatiaľ si nespúšťala priezor.

Na to jej stačí jediná sekunda.

— Už sú pri kozmickej lodi, — povedal Judzo.

— Uvidíme, čo budú robiť, — odpovedala Alica.

Nemuseli dlho čakať. Ozval sa úder na príklop. Potom ďalší, silnejší ako prvý.

— Kozliatka, otvárajte vrátka, — povedala Alica, — mamička prišla, mliečko vám doniesla.

— Čo to vravíš? — začudoval sa Judzo.

— To je rozprávka, asi ju nepoznáš.

Jeden vlk sa prezliekol za kozu a prišiel k nej domov, aby jej zjedol deti.

— Poznám takú rozprávku, — povedal Judzo.

— Ale nás neoklameš, — dokončila Alica.

Nasledujúci úder bol ešte silnejší.

— Čím to búchajú? — rozmýšľal Judzo nahlas. — Majú železné päste? Údery prichádzali jeden za druhým pravidelne a monotónne.

— Ak nie sú úplní idioti, tak niečo iste vymyslia, — povedala Alica.

Ako keby ju počuli, ku kozmickej lodi pristúpilo ešte niekoľko čiernych bytostí.

Jeden z nich pritiahol niečo ako blaster, ale s dlhou hlavňou. Z blastera vyletel úzky biely lúč a dotkol sa príklopu.

— Prepália ho, — povedala Alica.

— Celkom iste ho prepália.

— Budeme bojovať, — povedal Judzo.

— A čo z toho? — spýtala sa Alica.

— Ak premohli Poseidona, ani ty sa dlho neubrániš.

— A čo nám ostáva? Radšej čestne zahynúť.

— Logika, to nie je nič pre mňa, — povedala Alica. — Ja som ešte neskončila školu. Založ si prilbu. Kým si Judzo zakladal prilbu a pokukoval na iluminátor, cez ktorý videli čierne bytosti, ako úporne vŕtajú do plášťa Arbatu, Alica zdvihla roh koberca v jedálni. Vedela, že je tam neveľký príklop, ktorým sa dá dostať do technických priestorov Arbatu. Videla tam liezť Poseidona, ktorý kontroloval výhrevný systém. Judzo prvý prekĺzol otvorom, za ním zostúpila Alica a spustila za sebou príklop tak, aby ho roh koberca opäť zakrýval. Nevidela, či sa jej to podarilo, lebo príklop sa zavrel. Zavládlo také ticho, že počula, ako Judzo dýcha.

Alica zapla na chvíľu svetlo na prilbe. Strojovňa, v ktorej sa schovali, bola nízka a tesná, ale veľmi dlhá. Po stenách sa ťahali vzduchovody, potrubia odsoľovačov, vykurovacie hadice. Alica zavolala Judza a spolu sa odplazili ďalej od príklopu.

— A teraz ticho, — zašepkala Alica, — mlč, nech sa deje čokoľvek. Nečakali dlho.

Neprešlo ani päť minút. Najprv pocítili chvenie vzduchu. Znamenalo to, že čierne bytosti, ktoré Alica v duchu nazývala banditmi, predsa otvorili príklop Arbatu.

Vzduch vyletel z kozmickej lode ako bublina, keď príliš rýchlo ponoríme džbán pod vodu. Ale z kabíny, v ktorej sa skrývala Alica s Judzom, neunikol vzduch až tak rýchlo. Hoci nebola hermeticky uzavretá, predsa boli štrbiny a kanály, ktoré ju spájali s jadrom kozmickej lode, úzke a trvalo niekoľko sekúnd, kým odtiaľ vzduch unikol. Skafandre detí sa okamžite prispôsobili zmenenému tlaku, ale Alica ako vždy pocítila prechod do vzduchoprázdna. Bol to podobný pocit, ako keď človek vyjde z kozmickej lode do vesmíru. Potom začuli kroky. Ale Alica ich nevnímala sluchom, lebo zvuky sa vo vzduchoprázdne nešíria. Vo vesmíre vždy vládne ticho. Pocítili však, ako vibruje dlážka pod ťažkými krokmi banditov.