Kir Bulyčov - Zajatci asteroidu

— Azda len nezahynuli?

— Ak v asteroide nie je atmosféra, — povedal Poseidon, — pravdepodobne áno.

Svetlo zatiaľ kĺzalo ďalej a zrazu sa ozval Judzov zúfalý krik: — To je otec! Je tu! Hovoril som, že ho nájdem!

Chlapec ukazoval na kozmickú loď, ktorá ležala za Veselým smiechom. Na boku mala nápis Sakura. A znak geologickej služby.

— To je naša kozmická loď, — opakoval Judzo. — Pusťte ma ta, prosím vás. Musím k nej ísť.

— Nie je tam, — ticho povedala Polina.

V chladnom, neživom svetle reflektora zbadali, že kozmická loď bola pri pristávaní poškodená, navyše mala stiahnutú aj časť kovového plášťa.

— Aj tak ta musím ísť, nechápete? — nástojil Judzo. — Možno otec v nej nechal nejaký odkaz. Keby aspoň to…

— Upokoj sa, Judzo, — povedala Polina. — Sľubujem ti, že pôjdeme do Sakury a prezrieme si ju.

— Povedal si, že vnútri asteroidu by mohla byť atmosféra? — spýtala sa Alica robota potichu, lebo tomu veľmi neverila.

— Sotva, — odpovedal Poseidon.

— Asteroidy sú mŕtve telesá. Neudržia si atmosféru, lebo majú veľmi malú príťažlivosť.

— Ale veď tu je obrovská príťažlivosť!

— Pozri sa cez iluminátor. Vidíš, je tu vákuum.

— A dnu?

— Dnu je kameň, — odpovedal Poseidon.

— Čo ak je vo vnútri vyhĺbená dutina a v nej sedia ľudia, ktorí majú generátor gravitácie?

— Alicka, začala si mi rozprávať fantastický román. Kto by sedel v mŕtvom asteroide a načo?

— Kozmickí piráti! Vtrhli do slnečnej sústavy a nastražili nám pascu. Priťahujú kozmické lode, vykrádajú ich a cestujúcich berú do zajatia.

— Fantastka! — rozhodne vyhlásil Poseidon. — Aj keby piráti dokázali nebadane vniknúť do slnečnej sústavy, načo by vykrádali nákladnú kozmickú loď Robinson, ktorá viezla náhradné súčiastky pre vrtné zariadenia, načo by vykrádali Veselý smiech, na ktorom leteli hudobníci a ich jediným bohatstvom boli trúbky a bubny? Načo by vykrádali Sakuru, na ktorej profesor Komura viezol vzorky nerastov?

— Poseidon, ty nechápeš tie najjednoduchšie veci, — povedala Polina, otvorila skriňu v stene a vyberala si z nej skafander. — Ľuďom netreba brať nádej.

— Nádej je hypotéza nepotvrdená faktami, — zvolal Poseidon.

— Zatiaľ nepotvrdená, — povedala Polina. — Ale fakty sa môžu objaviť.

— Nedostatok logiky u ľudí ma šokuje, — povedal Poseidon. Judzo pristúpil ku skrini so skafandrami hneď za Polinou, ale zarazil sa.

— Kde je môj skafander? — spýtal sa.

— Ach, nechali sme ho v člne.

— S člnom budeme musieť trochu počkať, — ozval sa Poseidon. Namieril svetlo reflektora bližšie, až k Arbatu,a ukázalo sa, že čln ŠKR-24, spojený s kozmickou loďou, nevydržal núdzové pristátie.

— Netráp sa, — povedala Polina chlapcovi. — Na Sakuru pôjdem ja a Poseidon prezrie čln a prinesie ti skafander.

— Ak z neho niečo ostalo, — povedal Poseidon.

— Vezmem si Alicin skafander, — navrhol Judzo.

— Počuj, — prísne povedala Polina, — si na kozmickej lodi. V neznámej situácii. Kapitánom kozmickej lode som ja. A teraz sa mi všetci bezvýhradne podriaďujú. Je ti to jasné?

— Jasné, kapitán san, — odpovedal chlapec. — Ale nemohol by som si aj tak vziať Alicin skafander?

— Nevieme ani to, kam sme sa dostali, — trpezlivo vysvetľovala Polina chlapcovi.

— Nevieme, čo nás čaká. Ty a Alica zostanete v kozmickej lodi, nech by sa dialo čokoľvek. Je tu bezpečnejšie.

— Správne, — podporil Polinu Poseidon. — Lebo budeme musieť zachraňovať ešte aj vás. Mimochodom, asteroid s takými parametrami v úplnom zozname malých planét vôbec nie je. Nemohol by som k Sakure zájsť ja? Keby niečo, mňa aspoň netreba zachraňovať. Veď som len stará železná škatuľa…

— To sme už počuli, — odpovedala Polina. — Opakuješ sa. Chytro prines Judzovi skafander. Možno ho budeme potrebovať. A hneď sa vráť. Zodpovedáš za bezpečnosť detí.

— Aj bez tvojich príkazov viem, za čo zodpovedám, — Poseidon bol nespokojný, bál sa o Polinu.

Polina skontrolovala skafander a nasadila si prilbu. Jej hlas v prilbe znel hlucho ako spod vankúša.

— Skúsim vysielačkou v Sakure nadviazať spojenie s Marsom, — povedala a otvorila príklop priechodnej komory.

Kým sa príklop zavrel, Poseidon stihol za ňou zavolať: — Stavím sa sto proti jednej, že tam nijaká vysielačka nie je.

Šťukla zástrčka na príklope. O pol minúty sa Polina zjavila na čiernom hladkom povrchu asteroidu.

— Kontrola spojenia, — počuli jej hlas.

— Spojenie trvá, — povedal robot.

— V prípade akejkoľvek nepredvídanej situácie sa kapitánom lode stáva Alica Seleznevová, — povedala Polina.

— Rozkaz, — povedal robot a lúčom reflektora sledoval Polinu. Neurazil sa, lebo podľa kozmických pravidiel robot nemôže veliť kozmickej lodi, ak sú na palube ľudia. Aj keď je to rozumný, skúsený, univerzálny robot. Samozrejme, keby sa Poline niečo stalo, fakticky by velil on, ale v kritickej situácii bude patriť posledné slovo Alici, hoci má len jedenásť rokov.

— Rozumiem, — povedala Alica a sledovala, ako sa na obrazovke zmenšuje Polinina žiariaca postava. Polina obchádzala úlomky kozmických lodí a chvíľami nahlas rozmýšľala: — Vidím kozmickú loď neznámej konštrukcie, vy ju nemôžete vidieť, lebo leží za Veselým smiechom. Zjavne nepochádza zo slnečnej sústavy. A je tu už dávno. Tento asteroid teda nepriťahuje kozmické lode prvý deň. Zaujímavé, že ho dosiaľ nikto nespozoroval. Už pred dvadsiatimi rokmi tu pracovala komplexná expedícia. Také veľké teleso by si museli všimnúť. Poseidon, čo myslíš, aký polomer má asteroid?

— Niečo nad kilometer, — odpovedal Poseidon. — Ale nemá pravidelný tvar, podobá sa na sploštenú guľu alebo na šošovicu. Pristáli sme na sploštenej strane.

— Približujem sa k Sakure, — hlásila Polina.

Keď zastala pri kozmickej lodi, bolo vidno, že je päť ráz vyššia ako ona. Polina ich informovala o každom svojom kroku. Tak sa to musí robiť, ak prieskumník odíde z kozmickej lode sám.

— Vidím príklop, — vravela. — Je otvorený. Strieška chýba. To znamená, že v kozmickej lodi niet nikoho. Predsa ju však pôjdem preskúmať a zistím, v akom stave je vysielačka. Poseidon, doniesol si už skafander?

— Myslím na to, — odpovedal Poseidon. — Alica, budeš udržovať spojenie. Vieš manipulovať s reflektorom?

— Všetko viem.

Poseidon zamieril k priechodu a Alica počúvala Polinu, ktorá rozprávala o tom, čo vidí v Sakure. Judzo sa nevedel rozhodnúť medzi Sakurou a cvičnou kozmickou loďou. Dokonca pobehol k príklopu, akoby chcel popohnať Poseidona, ktorý sa pomaly knísal pri vchode do cvičného člna. Judzo dúfal, že len čo dostane skafander, bude sa môcť rozbehnúť k otcovej kozmickej lodi.

— Som v Sakure, — počul Polinin hlas. — Prekvapujúci pohľad. Akoby tu bol vyčíňal nejaký vandal. Plášť odratý, prístroje porozbíjané, riad tiež, zmizli všetky veci z kabíny aj z dolnej paluby. A vysielačka… vysielačka tu nie je. Zmizla, je vytrhnutá.

— A odkaz? — zvolal Judzo. — Otec mi musel nechať odkaz!

Polina, ktorá ho nepočula, pokračovala: — V skrini nie je skafander. To znamená, že si ho Judzov otec stihol obliecť.

Alica si pomyslela, že ak niekto vykradol kozmickú loď, mohol si vziať aj skafander. Je jasné, že poslednú vetu povedala Polina len preto, aby upokojila Judza.

— Nemám tu už viac čo robiť, — povedala Polina. — Musíme pohľadať cestu dovnútra asteroidu. Možno Poseidon nemal pravdu, ked si robil posmech z Alicinej teórie o pirátoch.