Kir Bulyčov - Zajatci asteroidu

Vierka chytila veľkú obruč a zdvihla ju. Starší Jasnov neodtŕhal zrak od nepravého tigra. Aj sa hneval na dcéru, lebo pochopil, ako ho dobehli, aj sa, samozrejme, o ňu bál. Hoci ho dobrú hodinu presviedčali, že nový tiger je skúsený, mierny a rozumný, ako každý krotiteľ, aj on dobre vedel, že divé zviera zostane divým zvieraťom a nikdy mu nemožno bezvýhradne dôverovať.

Zvieratá jedno za druhým poslušne skákali cez obruč. Posledný mal skočiť Trankverri-Trankoverri. Zoskočil z podstavca, prišiel k obruči a zastavil sa.

Odmietavo pokýval hlavou. Táto úloha sa mu očividne nepozdávala.

— Nech sa páči, — povedala Vierka.

— Prosím vás.

Niektorí diváci začuli tieto slová a zasmiali sa. Druhí sa vypytovali susedov: — Čo povedala?

Tiger neochotne skočil, nohami zachytil obruč a vyrazil ju Vierke z ruky. Sála zhíkla. Tiger sa obzrel, zbadal, čo sa stalo, a vtom na veľký údiv všetkých vrátane levov sa mierne zohnutý dotiahol papuľou k obruči na zemi, zdvihol ju a podal Vierke. V sále sa ozval potlesk, lebo diváci si mysleli, že je to nacvičený trik.

Jasnov pokýval hlavou, niečo také ešte nikdy nevidel. Julka si všimla, že dokonca riaditeľ cirkusu' tlieskal.

No pri nasledujúcom triku došlo k nedorozumeniu. Levy sa mali na príkaz uložiť vedľa seba a vytvoriť koberec, aby si Vierka mohla naň ľahnúť. Levy si ľahli, ale tiger, ktorý sa mal na tom tiež zúčastniť, odmietavo pokrútil hlavou.

Nechcel ležať s levmi.

— Chod, — povedal mu prísne Jasnov, ktorého nezvyčajné zviera veľmi zaujalo.

Tiger opäť pokrútil hlavou. V sále sa ozval smiech. Tiger sa všetkým páčil. Bol to tiger komik. Len mimozemšťanovi známi vedeli, že nežartuje.

— Nechcem, — povedal zrazu tiger Vierke. — Smrdia.

— Dobre, nechoď, — rýchlo súhlasila Vierka.

Rozhovor nebol hlasný, ale Jasnov ho počul, na šťastie však neveril vlastným ušiam, tak ako neuverili tí diváci v prvých radoch, ktorým sa na oka— mih zazdalo, že tiger sa rozpráva s krotiteľkou.

Tiger zostal na podstavci, ale očividne sa nad sebou zamyslel. Uvedomil si, že starší Jasnov ho už nevyvoláva, kým ostatné zvieratá poctivo pracujú a úkosom pozerajú na nového so zjavným nesúhlasom. Julka pochopila, že Trankverri-Tran- koverri sa trápi a v strachu o osud expedície horúčkovito rozmýšľa, čo by mohol urobiť, aby si naklonil chladné Jasnovovo srdce. Vystúpenie sa už chýlilo ku koncu a diváci čakali, čo ten skvelý tiger ešte spraví. A tak keď sa ostatné dravce opäť usadili na podstavce, aby si vypočuli zaslúžený potlesk a rozišli sa, tiger zrazu vyskočil tak vysoko, že všetci zhíkli, a pristál uprostred manéže. Aj Jasnov odskočil nabok. Ale tiger nedožičil nikomu spamätať sa.

Ešte raz poskočil a urobil vo vzduchu salto. Nikto ešte nevidel tigra robiť salto.

— Chlapík! — zvolal Sema Jasnov od priechodu.

Vtedy sa tiger postavil na zadné laby a dôstojne prešiel okolo manéže, tak ako to robia cvičené psíky. Keď prechádzal okolo Jasnova staršieho, spomalil a žmurkol naňho. Jasnov sa nezdržal, žmurkol aj on, hoci neskôr nijako nemohol pochopiť, prečo to urobil.

Potom tiger zamieril k Vierke, ktorá k nemu vystrela ruky. Julka pochopila, že boli dohovorení. Vierka skočila dopredu, spravila tigrovi na chrbte stojku, a ten ju preniesol okolo arény. Potom Vierka na rukách prešla tigrovi na hlavu a on sa postavil na zadné laby. Všetkým sa zdalo, že tiger niečo hovorí, lebo pohyboval papuľou. Ale ak aj niečo hovoril, pre búrlivé ovácie nebolo nič počuť.

Ostatné zvieratá už dávno odišli z arény s ovesenými hlavami, lebo aj divé cirkusové zvieratá vedia, čo je to herecký úspech, a nemajú rady, keď potlesk zožnú iní. A sála ešte vždy tlieskala mimozemšťanovi, ktorý sa tak rozohnil, že sa opäť postavil na hlavu, tlieskal labami orchestru do taktu, robil kotrmelce, kým ho Vierka neprehovorila, aby nepreháňal. — Nadané zviera, — povedal riaditeľ cirkusu. Stará mama prikývla.

Prvý list od Semu Jasnova dostala Julka na druhý deň po tom, ako začala škola, a priniesla ho do triedy, aby si ho Fima mohol prečítať. Milá Júlia! písal budúci krotiteľ. Šťastne sme docestovali do Odesy. Loď je veľká, dobrá. Tiger sa veľmi trápi, či pytónovi v debne nie je smutno. Staral som sa oňho, hoci pytón vydrží bez jedla aj tri mesiace. Niekedy som im umožnil schôdzku, na ktorej vo svojom jazyku rozoberali vedecké problémy. Viera dávala pozor, aby ich nikto nevidel.

Tiger Akbar vyzdravel, ale z mimozemšťanom sa neskamarátili. Otec ešte stále nedôveruje Viere ani mne, tuší nejaký úskok. Ale nemôžeme mu nič prezradiť, kým neprídeme do Indie. Je to nepríjemná situácia, lebo doteraz sme otcovi vždy všetko povedali. Trankoverri často hundre, že nebude vystupovať, a silou-mocou sa chce porozprávať s otcom, aby sa k nemu správal ako k profesorovi a nie ako k tigrovi. Dúfam, že sa nepreriekne. Teraz sa ponáhľam, čoskoro vyplávame.

Pozdravujem starú mamu. Tvoj Semion Jasnov.

— A mňa nedal pozdraviť? — spýtal sa Fima.

— Zabudol, — odpovedala Julka“.

— Včera som stretol Rózku, — povedal Fima. — Hovoril, že v tábore bol veľký frmol, keď sme sa stratili. Dobre, že tvoja stará mama ta hneď zatelefonovala. A potom celý nasleduj úci deň hľadali tigre.

— A nenašli?

— Ale veď tiger tam nebol.

— Kto veľmi chce, ten si vždy niečo nájde, — povedala Julka. — Vieš, ako je nám so starou mamou bez nich smutno? Len aby im všetko dobre dopadlo.

— Ináč boli naše obete zbytočné, — slávnostne predniesol Fima. — Pozdrav ich, keď buďeš písať.

Ďalší list prišiel už z mesta Bombaj. O mesiac.

Písalo sa v ňom, že každý deň vystupujú a Tranki sa správa dôstojne, už si na vystupovanie zvykol, dokonca sa mu to páči, hoci sa to usiluje zatajiť. Je rodený herec, otec si ho obľúbil a bude mu ľúto rozlúčiť sa s ním. Čoskoro odídu do Madrasu, aj tam majú vystúpenie, a potom ich mimozemšťania opustia. Prešlo ešte desať dní. Čakanie bolo neznesiteľné. Ešte aj stará mama zle spávala.

Našťastie Viera Jasnovová nezabudla poslať do Moskvy telegram: S PRIATEĽMI SME SA ROZLÚČILI VŠETKO V PORIADKU PODROBNOSTI V LISTE VIERA S týmto telegramom sa Julka večer ponáhľala k Fimovi, ktorého rodičia nijako nemohli pochopiť, prečo Julka a ich syn tancujú a vykrikujú hurá. Potom prišli naraz dva listy. Prvý od Semu.

Milá Júlia! Ponáhľam sa Ti rozpovedať, ako to bolo. Pricestovali sme do štátu Maisúr a vystupovali sme v meste, ktoré sa volalo takisto. Bolo to celkom blízko tej rezervácie, chápeš. Vystupovali sme pod šapitom, zvieratá žili v autách a my v hoteli. Šťastie, že cirkus bol na okraji mesta. Operáciu sme uskutočnili v noci. Pred tým Trankoverri vystupoval tak, že obyvatelia mesta si na celý život zapamätajú toto predstavenie. Aj my. Až to trochu prehnal, lebo na konci zaspieval pieseň v jazyku hindu. Pustili sme priateľov na slobodu a oni sa rozbeli do lesa, aby sa do svitania dostali na bezpečné miesto. Tiger pri rozlúčke plakal. Veľmi ma prosil, aby som Ťa pozdravil. Viac sme ich už nevideli. Otec sa hneval. Ale všetko sme mu vyrozprávali. Neviem, či nám uveril, alebo nie, ale oznámil stratu tigra. Čo iné mu ostávalo? Ešte včera sme mali dva tigre, a ostal nám len jeden. Iste chápeš, že tigra nenašli. Sľúbili, že nám nejako pošlú správu o sebe. Ale nepovedali ako. Budeme čakať. Čoskoro prídeme.

Viera smúti. Semion. Správa od mimozemšťanov prišla ešte v ten istý deň.