Kir Bulyčov - Zajatci asteroidu

— A je to škoda, — ozval sa tiger spoza dverí. — Ja by som vám toho mohol porozprávať! A to v niekoľkých jazykoch. Parlez-vous francais? Do you understand me? Ja wohl.

— Ja sa z toho zbláznim, — povedala stará mama, a vtom sa zhora ozval strašný, neľudský vresk.

Julka vybehla na schody, ale zrazil ju na zem vystrašený tiger, ktorý sa hrnul do bytu a mal toľko rozumu, že jediným skokom vyletel na skriňu v predsieni, a pomedzi nohy jej do chodby vkĺzol pytón, šťastie, že nezvalil starú mamu. Pri páde si Julka stihla všimnúť, že o pár schodov vyššie stojí významný spoločenský činiteľ Kramarenko, na brucho si tlačí aktovku a kričí: — Vražda! Zabili ma!

— Že sa nehanbíte! — zahriakla ho Julka, keď sa pozbierala zo zeme a zatvárala dvere. — Kto vás zabil? Kto vás zavraždil? Ste úplne zdravý človek, len zbabelec. S tými slovami zabuchla dvere a zo schodov počula tlmené výkriky: — Ja to tak nenechám! Budem sa sťažovať!

Julka sa obrátila.

Stará mama už prešla do izby, tiger mäkko zoskočil zo skrine a pritisol si k stene v úzkej predsieni, ale aj tak zabral všetko miesto, a pytón sa pokojne doplazil za starou mamou k dverám do izby, zaklopal trojuholníkovou hlavou na rám dverí a spôsobne povedal: — Mýlite sa, Mária Michajlovna. Ak náš výzor vo vás vzbudzuje atavistické analógie, na vine nie sme my, ale vaša výchova.

A za nimi v úzadí spoločenský činiteľ Kramarenko.

— Prepáčte, prosím, — povedalo jedno z dievčat, len o trochu vyššie ako Julka. — Tento človek nás zastavil… Povedal, že sem vtrhol tiger. Prepáčte, ak to bol omyl.

— Nič sa nestalo, — povedala stará mama. — Ako vidíte, tiger by sa sem nezmestil. Byt máme malý, preto ani psa nechováme.

— To znamená, že vás nikto neohrozoval? — spýtala sa druhá členka poriadkovej služby.

— Kto by ma ohrozoval! — povedala stará mama. — Okrem toho mám hostí zďaleka, ktorí by ku mne nijaké tigre nepustili. Ak sa chcete presvedčiť, nech sa páči, ale poutierajte si nohy.

— Ale nie, nie, — členky poriadkovej služby sa celkom zmiatli. — Len sme sa o vás báli…

Julka sa obrátila a zbadala, že z dverí kúpeľne trčí koniec tigrieho chvosta.

Posunula sa tak, aby zakryla tento kompromitujúci dôkaz, ale členky poriadkovej služby už odišli.

— Stará mama, ďakujem ti, — zvolala Julka, keď sa dvere zatvorili. — Ty si nás doslova zachránila.

— To je už priveľa! — ozvala sa stará mama zo svojej izby. — V mojom vlastnom byte ma bude poúčať! Myslíš, že som nevidela, ako si vyskočil na skriňu? Taká hanba!

— Ja som na nijakú skriňu neskákal, — urazil sa pytón. — Vyskočil ta môj kolega, ktorý bol v šoku. Nemá rád, keď sa na neho zaháňajú kutáčmi. Na našej planéte je význačným vedcom.

Pri týchto slovách sa starej mame uráčilo obrátiť k pytónovi a len horko-ťažko premohla mdloby.

— Kedysi Julka vláčila domov iba žaby, — povedala smutne.

— Len naozaj tragická situácia nás prinútila požiadať o vašu veľkodušnú pomoc, — povedal pytón. — Smiem vstúpiť do izby a vysvetliť vám naše postavenie?

— A Julka je kde? — spýtala sa miesto odpovede stará mama. — Nezjedli ste ju tam niekde?

— Nie, — odpovedala Julka. — Moji priatelia sú vegetariáni.

Vtom niekto zazvonil.

— Iste sa vrátil Fima, — povedala Julka.

— Počkaj, — odpovedala stará mama.

— Nechcem sa dostať do trápnej situácie. Otvorím sama.

Stará mama smelo prekrivkala okolo pytóna, ktorý pritisol hlavu k stene, aby sa ho nemusela dotknúť, hodila pohľadom na tigra, ktorý zaspätkoval do kúpeľne, a pomaly si vykračovala k dverám.

— Kto je? — spýtala sa.

— Prepáčte, — ozval sa spoza dverí neznámy hlas. — Povedali nám…

— Tigre! — ozval sa hlas významného spoločenského činiteľa Kramarenka.

— Tigre. Skoro ma zožrali.

Stará mama pokojne otvorila dvere. Stáli tam dve dievčatá s červenými páskami členov poriadkovej služby — A teraz, — povedala stará mama, — poďte do mojej izby a vyrozprávajte mi všetko po poriadku, len ma nestrašte. Som staršia osoba a nervy už nemám ako kedysi.

To však nebolo také jednoduché, lebo tiger sa schoval do vane s mokrou bielizňou, a skôr než sa pustili do, rozhovoru, dostal od starej mamy poza uši, aj keď bol profesorom z inej planéty.

Potom stará mama zatelefonovala do pionierskeho tábora, aby sa nebáli, že sa deti stratili, prikázala Julke, aby pripravila čaj, a mimozemšťania si ho zo slušnosti so starou mamou vypili a vypočuli si jej rozprávanie o minulosti.

Všetko bolo v poriadku, len keď šli spať, poprosila stará mama hostí, aby sa zamkli v izbe Julkiných rodičov, lebo nemala najmenšiu chuť uvidieť v tme, keď sa zobudí, oči alebo chvost váženého Trankverri-Trankoverriho.

Kým pytón odišiel spať, stihol Julke pošepkať: — Tvoja stará mama je dôstojná predstaviteľka kozmického bratstva.

— Rozhodne sa mohla správať omnoho, omnoho horšie, — tiger skoro súhlasil s pytónom. — Ale aj tak si neviem predstaviť, ako sa dostaneme do Indie.

— Stará mama niečo vymyslí, — povedala Julka. — Má bohaté životné skúsenosti. Vy si nečistíte pred spaním zuby?

Na svoju hanbu Julka ráno zaspala. Keď vyskočila z postele, prvá jej myšlienka bola, že zmeškala rozcvičku, no potom zbadala oproti na stene známy obraz a hneď si všetko uvedomila. Započúvala sa. Z izby starej mamy sa ozývali tiché hlasy.

Julka sa na prstoch rozbehla k dverám a vykukla. Na chodbe nebolo nikoho. Dvere starej mamy boli pootvorené. A čo tam?

Julka len-len že nevykríkla od hrôzy. Videla, ako mimozemšťania požierajú starú mamu.

Naširoko roztvorila dvere. Len vtedy pochopila, že starú mamu nikto nepožiera.

Tiger sedel na dlážke a labiskami sa opatrne dotýkal starej maminho boľavého kolena a pytón sklonil k starej mame svoju plochú hlavu a mrmlal niečo vo svojom jazyku. A stará mama, čuduj sa svete, pokorne polo ležala na gauči a vôbec neprotestovala.

— Julka, — povedala stará mama, keď videla, že vnučka vbehla do izby.

— Neboj sa, ďalšia konzultácia nemôže byť na škodu. Vieš, že som už úplne stratila dôveru v našu obvodnú polikliniku. Zatiaľ choď pripraviť raňajky.

Julka postavila vodu na čaj a hneď sa vrátila do izby. Rýchlosť, s akou si stará mama zvykla na to, že má v dome mimozemšťanov, bola zarážajúca. Ale Julka ešte nevedela všetko.

— Môžeme, — hovoril práve tiger, keď sa Julka vrátila do izby. — Som presvedčený, že náš liek vám nezaškodí. Pravda, ak nemáte nič proti.

— Čo chcete urobiť? — spýtala sa Julka.

— Je to veľmi jednoduché, — povedal pytón. — Keď nám spravili tieto pozemské telá, vystrojili nás lekárničkou. Všeličo sa môže pritrafiť.

A táto lekárnička je vybavená práve pre pozemských obyvateľov. Sú v nej prostriedky proti popáleninám, zlomeninám, nádche…

— Čo je to za prostriedok? Tiger si prešiel labou po bruchu a ukázalo sa, že na ňom má vak ako kengura, ktorý sa však zatváral na zips.

Strčil doň labu a vytiahol niečo ako tuba, vytlačil si trochu žltej mastičky na dlaň a začal trieť starej mame koleno.

— Páli, — povedala stará mama.

— To je dobre, — poznamenal pytón.

— Výborne. A teraz si musíte chvíľu poležať.

Tiger skončil masáž, prikryl starú mamu plédom a pobral sa do kúpeľne umyť si laby, akoby celý život prežil v byte Gribkovovcov. Pri svojej veľkosti bol udivujúco šikovný a nič nerozbil.