Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

Norbertov hlas vzrušením a rozčúlením takmer zachrípol. Na čele sa mu perlil stuďený pot. Ruky skackali po pulte z jedného tlačidla na druhé. Zapájal nové a nové frekvencie, nové modulácie. Skúšal všetky možnosti vysielača.

Tajuplná loď však úporné mlčala a hrozivo sa približovala.

Franken sa zrazu dlaňou udrel do čela. Ja hlupák! Ak v neznámej lodi nie sú obyvatelia Zeme, je predsa nezmyselné dorozumievať sa s nimi ľudskou rečou!

V okamihu prešiel na morseovku a vysielal jednoduché císla. Azda sa dorozumie s neznámymi bytosťami abstraktným jazykom matematiky. Ani tento pokus nemal odozvu.

Franken bol v koncoch so svojimi možnosťami. Mechanicky ešte zaradil do vysielania jeden z elektromagnetických záznamov záhadných signálov, ktoré sa každých deväť dní ozývali z neznámych končín vesmíru. V ich závere bol onen podivný melodický rébus, ktorý jednej noci šokoval jeho aj Sagittu. Možno neznáma kozmická loď „V“, ako ju začal stručne nazývať, je pôvodcom týchto signálov. Ak by to tak bolo, musela by sa konečne ozvať. Ráďiosignály jej vlastnej reči, ktoré teraz vysielal stíhač asteroiďov štyristoosem, musia byť preďsa rozhoďujúcim podnetom, aby nadviazala kontakt!

Neznáma loď nereagovala ani na toto posolstvo. Mlčala a neuhýbala z nebezpečného kurzu.

Medzitým do centrály pribehol veliteľ a muži z pohotovostnej služby. Kerulenovi sa stalo to, čo ostatným: ledva vpadol do dverí, zháčil sa. Mal dojem, že za radarovým a radistickým pultom je akýsi šialenec. V tomto dojme ho utvrdzoval aj Sagittin zhrozený výraz; nehybne sedela v kresle, celá ochromená. Spoznala zvukový rébus, ktorý jej Norbert preď niekoľkými týždňami púšťal zo záznamu. Bolo pre ňu šokujúce znovu počuť záhadnú melódiu práve v týchto chvíľach.

Kerulen videl, ako sa Franken horúčkovito skláňa nad mikrofóny. Rozčuchrané vlasy mu padali do čela. To, čo vyvolával do éteru, pripadalo veliteľovi spočiatku ako zmätené mrmlanie. Na jeho bledej tvári iskrili len prižmúrené oči. Hlas sa mu chvel a ruky nervózne skackali po riadiacom pulte.

Po niekoľkých sekundách Kerulen pochopil, že radista sa zúfalo pokúša nadviazať spojenie s blížiacou sa kozmickou loďou, ktorá sa nechce ďať identifikovať. Nemohol ešte vedieť, prečo Franken pokladá neznámu loď za medzihviezďne plavidlo s cudzími bytosťami.

Aj muži z pohotovostnej služby začali chápať, že Frankena nepochytil záchvat šialenstva. Hoci jeho tvár bola nezvyčajne bledá, zachovával si rozvahu a sústredenosť. Jeho prižmúrené oči vyžarovali energiu a rozhodnosť. pohyby rúk sa im už nezdali kŕčovité, ale skôr rýchle a úsporné.

Kerulen prepol radar na centrálnu obrazovku. Záhadný objekt bol čoraz väčší a zreteľnejší. Hrotitý tvar „V“ sa črtal ostrejšie. Pripomínal v prostriedku prelomenú ceruzu.

Keď sa neznáma loď priblížila na vzďialenosť deväťsto kilometrov, čiže, vyjadrené časovo, na vzdialenosť troch rninút, a vôbec nereagovala na nepretržité rádiové volanie a dorozumievacie pokusy, Franken sa vzdal ďalšieho úsilia. Jeho ruka rezignovane skĺzla po riadiacom pulte a vypla všetky frekvencie. Vo veliteľskej kabíne nastalo ticho.

S hlbokým povzdychom zapol doteraz nepoužitú frekvenciu: vlnový rozsah veľmi krátkych vín, ktoré spájali kozmickú loď s členmi posádky na asteroide. Okamih ešte váhal, ale potom energicky siahol na krikľavočervené tlačidlo…

Ozval sa prenikavý stúpajúci a klesajúci tón sirény, ktorý priam naháňal zimomriavky po chrbte. Bol to najvyšší stupeň poplachu, signál najvyššieho ohrozenia. Pre posádku to znamenalo, že velenie lode vidí približovať sa nebezpečenstvo, pri ktorom zlyhávajú technické prostriedky alebo nemôže použiť obranné zariadenia.

Táto siréna sa ešte nikdy neozývala na palube stíhača štyristoosem. Jej prenikavý alarmujúci zvuk zaplavil celú loď. Zaznieval nielen z palubných reproduktorov, ale aj pod kuklami mužov, ktorí pracovali na Adónise.

Po trojnásobnom vzostupe a poklese tónu zvuk sirény prešiel do neobvyklej trvalej modulácie. Bola to tónová kombinácia zostavená na základe psychologických výskumov. Každý, kto počul tento tón, zmobilizoval podvedome svoje schopnosti a sily.

Siréna sa náhle odmlčala.

„Kozmonauti,“ ozvalo sa z palubného rozhlasu a pod priehľadnými kuklami mužov na Adónise, „hovorí k vám radista Franken. Kozmická loď neznámeho pôvodu je v nálete na nás. Neodpovedá na naše dotazy a neuhýba z nebezpečného kurzu. Nevieme, či preletí pomimo, alebo prejaví nepriateľské úmysly. Má neobvyklú podobu písmena vé. O dve minúty bude na našej úrovni letu. Zostaňte na Adónise! V nijakom prípade neštartujte nazad!“

Kým radista vystríhal svojich druhov pred nebezpečenstvom a oboznámil ich aj s jeho podstatou, veliteľ vydával príkazy mužom v riadiacej centrále. Frankenovo hlásenie poskytlo všetkým stručný, ale jasný obraz o situácii. Muži zaujali svoje miesta pri jednotlivých pultoch. Boli pripravení na všetko.

Riadenie lode v havarijnej situácii nemohli prenechať automatickému pilotovi. Ak sú v neznámej lodi skutočne mysliace bytosti z inej sústavy, mohol by pilotron mechanickým výkladom okolností spôsobiť nenapraviteľné škody. Napriek dokonalej automatike a pohotovej elektronike chýbala mu tvorivá úvaha, akej bol schopný iba mysliaci tvor. Konanie stroja mohlo by v jedinom okamihu na celé tisícročia zničiť túžby a nádej e, ktoré ľudstvo vkladalo do vysnívaného stretnutia s inteligentnými bytosťami z iných končín vesmíru.

Kerulen doplnil Frankenovo hlásenie pre mužov pracujúcich na asteroide:

„Priatelia! Nasledujúce minúty sú plné neistoty. Musíme rátať so všetkým. Keby naša loď bola zničená, musíte sa pokúsiť pomocou nového rádiomajáka privolať niektorý stíhač flotily. Preto prikazujem: Napriek hroziacemu nebezpečenstvu urýchlene dokončite montáž rádiomajáka! Prieskumnej rakete a všetkým jednomiestnym raketám predbežne zakazujem štartovať! Koniec hlásenia.“

Kerulen, hoci by bol chcel práve v tejto chvíli povedať svojim ľuďom na asteroide viac, musel byť stručný. Každá sekunda bola vzácna.

Veliteľ stíhača asteroidov štyristoosem musel vybojovať sám so sebou krátky zápas. Zmietali ním najprotichodnejšie pocity a úvahy. Či smie, ak neznámy koráb napadne ich loď alebo jeho mužov na asteroiďe, použiť ďelo? Je to možné, že by v neznámom objekte „V“ boli živé bytosti? Bolo by vôbec mysliteľné, aby takéto bytosti, ktoré kozmonautiku ovládali lepšie než ľudia — veď ďokázali opustiť hranice vlastnej planetárnej sústavy — boli schopné ohroziť ich?…

Rozhodol sa. Ak zaútočia, má právo postaviť sa na oďpor. Prikázal Pároví Bacosovi, aby vystriedal Frankena pri radistickom a radarovom pulte a pokračoval v pokusoch o nadviazanie spojenia s neznámou loďou. Franken mal zaujať miesto za riadiacim panelom laserového dela. Šlo o neobvyklé rozdelenie úloh. Za normálnych okolností bolo by to práve naopak.

Kerulen došiel k záveru, že laserová zbraň bude u Frankena tentoraz v lepších rukách. V dramatických minútach neočakávaného objavu sa radista osvedčil a okrem toho o cudzom objekte vedel momentálne viac než ostatní; akiste aj lepšie a pružnejšie odhadne konanie cudzincov. Strašná ničivá sila dela sa mala použiť v najkrajnejšom prípade. Veliteľ v týchto chvíľach nemohol tušiť, že atómový fyzik Paro Bacos je v úvahách bližšie pravde než Franken alebo on sám. Tajomná loď „V“ bola už celkom blízko. Nezmenšenou rýchlosťou sa rútila k nim. V najbližších chvíľach prekríži dráhu asteroidu. Preletí loď pomimo, alebo sa čosi stane?