Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

Z nemeckého originálu (Asteroidenjäger, Verlag Neues Leben, Berlin 1974) preložil Rudolf Tandlmajer.

Vydali Mladé letá, Slovenské vydavateľstvo kníh pre mládež, Bratislava, v roku 1978

RÁDIOGRAM ASTROKOMODORA — VÝPAD K EKLIPTIKE — OBAVY FILITRY GOMOVEJ — RADAROVÝ POPLACH

Všetkých tridsaťsedem členov posádky sa zhromaždilo v riadiacom stredisku prednej časti kozmickej lode. Nazývali ho aj veliteľskou centrálou či prosto centrálou. V tvárach mali výraz napätého očakávania. Blížilo sa prvé vyvrcholenie ich medziplanetárnej akcie — prílet do oblasti stíhačov asteroidov.

Do vysokej, zľahka klenutej miestnosti ako posledný vstúpil veliteľ Axel Kerulen, muž nižšej atletickej postavy. Vrhol krátky pohľad na najdôležitejšie kontrolné údaje pilotronu, automatického kozmického pilota. Keď sa presvedčil, že letový kurz presne zodpovedá predpokladanému programu, upokojený zastal pri rozhlasovom a radarovom pulte.

„O štyridsať minút naša kozmická loď dosiahne cieľovú pozíciu,“ oznámil dôstojníkovi Norbertovi Frankenovi, kozmoradistovi. „Vyšlite volací znak a nadviažte spojenie s veliteľskou raketou!“

Franken si sadol do pracovného kresla a naklonil sa nad operačný panel. Jeho dlhé štíhle prsty rýchlo a s istotou stláčali množstvo gombíkov a páčok.

Vo chvíli, keď do priestoru centrály vošiel veliteľ, z debatujúcich skupiniek sa odpútali dvaja muži: inžinier pohonných agregátov a navigátor, aby zaujali svoje miesta. Tlmené rozhovory ustali, v miestnosti zavládlo ticho.

Kozmoradista Franken bol už plne sústredený na prístroje. Vedel, že z trupu lode sa práve automaticky vysunuli smerové antény. Krúžili pomaly podľa údajov, ktoré dal rádioautomatike, a hľadali svoj cieľ: vysielač veliteľskej lode flotily SA-401.

Pri ľavom dolnom okraji kontrolnej obrazovky radaru matne zažiaril malý bod, ktorý strmým oblúkom putoval k jej stredu, kde sa ustálil — automatika našla hľadaný cieľ. Až teraz sa samočinne zapojil zosilňovač. Svetelný bod prudko narastal a o niekoľko sekúnd sa zmenil na ostro vykontúrovaný nápis „SA-401“. Ozval sa slabý a málo zreteľný hlas, ktorý však rýchlo silnel. Po doladení rozhlasového príjmu bol jasne zrozumiteľný.

„Tu SA-401, veliteľská loď štvrtej kozmickej flotily!“ Hlas niekoľkokrát opakoval oznámenie, kým nad kontrolnou obrazovkou SA-408 nezažiarilo tlmené zelené svetlo. Obojstranné spojenie bolo nadviazané. Rádioauto-matika veliteľskej rakety, vzdialenej na milióny kilometrov, presne zacielila volajúcu kozmickú loď.

„Tu SA-408,“ ohlásil sa Franken. „Tu SA-408! Hlásenie komodorovi štvrtej kozmickej flotily: Dosiahli sme operačný priestor, žiadame usmernenie do útvaru!“

Komodor flotily požiadal veliteľa SA-408 o údaje letu. Kerulen sa zľahka naklonil nad mikrofón. Tváril sa sústredene, keď podával hlásenie:

„Tu veliteľ štyristoosmičky Kerulen. Komodor, hlásim prílet do operačnej oblasti. Posádka je v poriadku. Technické zariadenia fungujú bezchybne, loď pripravená na akciu. Na nasledujúcich desať mesiacov plne sa podriaďujeme vášmu veleniu!“

Potom oboznamoval komodora s technickými údajmi. Na palube je osobitná technika na ničenie meteoroidov, takisto montážne dielce na inštalovanie výstražných rádiomajákov na asteroidoch a planetoidoch. Podľa kozmických bezpečnostných predpisov mali k dispozícii dvojnásobné zásoby vody, vzduchu a potravín. Zásoby štiepneho materiálu pre pohonné, energetické a gravitačné zariadenia boli k dispozícii dokonca v trojnásobnom množstve.

Stíhač asteroidov štyristoosem vyštartoval v určenom čase zo základne na Marse smerom k obežnej dráhe Jupitera. Do operačnej oblasti leteli bez osobitných porúch.

„Pripojujeme menoslov členov posádky,“ pokračoval Kerulen. „Nájdete v ňom osvedčených spolupracovníkov, ktorí sa už druhý či tretí raz zúčastňujú na plnení našej spoločnej úlohy vo vesmíre.“

Na chvíľu sa odmlčal a otočil sa k zhromaždenej posádke, ktorá vyčkávala v pozadí centrály. Na niekoľkých sa povzbudivo usmial.

„Osobitne chcem spomenúť štyroch, ktorí prvý raz v živote opustili našu domovskú planétu: chemičku Filitru Gomovú z juhoamerického kultúrneho okruhu, inžiniera riadiacej a regulačnej elektroniky Rádža Rajpúra z indického okruhu, pilota pomocnej a prieskumnej rakety Kjóta Jokohatu z ďalekovýchodného okruhu a matematika Oula Nikériu zo stredoafrického kultúrneho okruhu. Končím hlásenie ä očakávam vaše pokyny.“

Kým kozmoradista Franken odvysielal zo záznamu elektronickej kartotéky mená členov posádky, vo veliteľskej centrále stúpalo napätie. Po dlhoročných prípravách a niekoľkomesačnom lete do operačnej oblasti medzi Marsom a Jupiterom všetci netrpezlivo čakali na akciu, ktorá by konečne uvoľnila nahromadenú energiu.

„Pozdrav našej Zemi!“ zaznel vážne a slávnostne hlas komodora zo skrytých reproduktorov. Bol to tradičný pozdrav veliteľskej lode posádke nového stíhača.

„Srdečne vás vítam v našej operačnej oblasti! Osobitne štyroch mladých kozmonautov, ktorí sa rozhodli pre našu bezpečnostnú expedíciu.“

Komodor vysvetľoval tým najmladším kozmonautom, že ďaleko od rodnej planéty, budú plniť dôležitú úlohu, ktorá je súčasťou rozsiahlej Vesmírnej bezpečnostnej služby, a to očisťovať priestor v oblasti meteoroidov medzi Marsom a Jupiterom od zvyškov planéty, ktorá sa tu rozpadla v pradávnej minulosti. Tým znížia riziko jedného z najväčších nebezpečenstiev — ohrozenie kozmických letov zrážkou s meteoroidmi. Ich hlavnou úlohou je vyhľadávať asteroidy, medziplanetárne telesá Veľkosti mohutných skál až planétok a vybaviťich výstražnými rádiomajákmi Ničiť všetky meteoroidy, vesmírne úlomky veľkosti pieskového zrniečka až balvanov, ak zistia ich prelet.

Zostavu štvrtej flotily stíhačov tvorí dvadsaťjeden kozmických lodí. Medzi štyristoosemdesiatym a päťstodvadsiatym slnokruhom vytvorili sme hľadaciu rojnicu. Jednotlivé lode sú od seba vzdialené dva milióny kilometrov. Priemerná rýchlosť flotily bola pätnásť kilometrov za sekundu. Stíhač SA-408 mal vystriedať SA-417 na prednom okraji rojnice, teda v najvysunutejšej pozícii. „Stíhač SA-417 je informovaný o vašom prílete. Flotila vysiela najbližší spoločný zameriavací signál pre Zem a Mars v nasledujúcom galaktickom intervale, čiže pozajtra v čase od 0,00 do 0,15 h. Zaujatie pozície na 520. slnokruhu a prílet k štvrtej kozmickej flotile potvrďte aj VSA. Želám vám úspešné akcie! Koniec hlásenia.“

Norbert Franken podľa predpisu potvrdil príjem korablorovho hlásenia. Na kontrolnej obrazovke zmizol nápis „SA-401“ a zhaslo aj zelené signálové svetlo. Smerové antény sa znovu vtiahli do trupu kozmickej lode.

Kým veliteľ, matematik, kozmoradista, navigátor a inžinier pohonných agregátov zostali v riadiacej centrále, aby pomocou formaxu, elektronického počítača, vyrátali presnú dráhu letu na pozíciu v päťstodvadsiatom kozmickom okruhu, ostatní členovia posádky prešli do veľkej spoločenskej a oddychovej miestnosti, ktorú oficiálne nazývali halou etiky. Mali ešte polhodinu voľna. Niektorí sa usadili do hlbokých a pohodlných kresiel, iní sa zamyslení prechádzali po miestnosti. Všetci sa v duchu sústreďovali na vzrušujúce úlohy, ktoré ich očakávajú.

Nik tentoraz osobitne nevychutnával závan klimatizovaného čerstvého ovzdušia, ktoré previevalo halou, príjemnú tlmenú hudbu zo skrytých reproduktorov. Nik si osobitne nevšímal úhľadne zariadenú sálu, najrozmanitejšie a najexotickejšie okrasné rastliny a kvety, ani príjemné sálanie nepriameho osvetlenia.