Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

„To je pravďa,“ zasmial sa Kerulen. „Lenže ty fotogra — ficky zachytíš obraz, ktorý tvoj radar premietol na obrazovku.“

„Ech, to je fakt!“ odvetil pilot prieskumnej rakety a v duchu sa pokarhal za to, že sa tak neskoro dovtípil. Pri špeciálnom výcviku na Zemi sa neraz učil, ako fotografovať z radarovej obrazovky.

„Filitra, prosím,“ obrátil sa veliteľ na chemičku, „keďže pre teba zatiaľ niet roboty, pomáhaj raďistovi pri meraniach.“

„Počkať, počkať,“ zamiešal sa Paro Bacos. „Apre nás, čo už pár rôčkov naháňame meteoroidy a nie sme celkom neskúsenými nováčikmi, pre nás nakoniec nezostane nijaká robota?!.. Aj my si žiadame dáky malý prídel, pán veliteľ!“

„Ale samozrejme, pán atómový fyzik,“ prispôsobil sa Kerulen žartovnovážnemu tónu učenca. „Vy teraz pôjdete bez meškania… spať!“

Bacos struhol nechápavú tvár: „To predsa nemyslíte vážne, pán veliteľ!?“

„Ale hej, veruže hej, pán atómový fyzik. Prikazujem vám, aby ste šli hneď spať!.. Čudujete sa? Príčina je jednoduchá: až sa pán fyzik vyspí, bude obsluhovať — náš laserový kanón! Ale až o niekoľko hodín, keď sa skončia všetky prípravy. Dovtedy sa musíte vyspinkať ako ružovolíce bábätko — jasné?!“

„Jasné — vykonám, pán veliteľ!“ odsalutoval Bacos podľa spôsobu kasárenských grotesiek, ktoré sa dochovali z čias, keď bolo na zemeguli plno vojakov. Pravďaže, úloha, ktorú mu veliteľ pridelil, ho vrcholne uspokojila. Aby dokončil scénu, urobil čelom vzad a urýchlene vypochodoval z miestnosti.

„Pre vás, Salamma, tiež mám čosi. Chcem vás požiadať, aby ste pripravili dve skúšobné sondy.“

„Áno. A nemám sondy doplniť aj náložou plutónia?“

„Ako?… Ach áno, správne! Pre prípad, že by sme ich nemohli znovu zachytiť, treba aj plutónium, aby sme ich mohli diaľkovým riadením zničiť. Správne, Salamma, že ste ma na to upozornili!“ Bolo vidieť, že Kerulena veľmi potešila aktivita a duševná čulosť člena posádky, o ktorom mali nedávno v užšom kruhu nie práve povzbudivú debatu. Najviac sa však potešila Sagitta, ktorá nikomu okrem Oulu neprezradila svoje liečebné tajomstvo.

Veliteľ dokončil pokyny. Aj ostatní členovia posádky mali pridelené úlohy a rozišli sa za povinnosťami.

Filitra podišla k radistickému a radarovému pultu, kde mala v nasledujúcich hodinách pomáhať Norbertovi. Na jednom kresle zbadala knihu. Vzala ju do rúk. Na obálke bol veľkými literami vytlačený nápis:

„Meteoroid-fields Radar-registered General Catalogue“

Začiatočné písmená dávali skratku MRGC, vytvorenú z tradične zachovávanej anglickej hvezdárskej terminológie. Zvedavo listovala v hrubom zväzku „Všeobecného katalógu radarom registrovaných meteoroidových polí“. Bolo priam neuveriteľné, koľko takýchto polí existovalo! Pri niektorých bolo pred registračným číslom znamienko mínus, čo znamenalo, že tieto útvary stíhače Vesmírnej bezpečnostnej služby už zlikvidovali. Väčšina však mala ešte stále pred registračným číslom výstražné červené znamienko plus.

Odložila katalóg s predsavzatím, že si v ňom niekedy dôkladnejšie zalistuje. Musí prerásť svoju úzku špecializáciu a hlbšie sa oboznámiť aj s inými oblasťami kozmických vied. Teraz však musí splniť rozkazy veliteľa a pomáhať radistovi pri meraniach.

Jedným z tých, čo pri rozdeľovaní úloh vyšli naprázdno, bol Henry Lorcester. Nijako ho to nemrzelo, pretože už z predošlej kozmickej lode pridobre poznal celý priebeh príprav. Uspokojil sa pozorovaním prevádzky v centrále, k čomu ho napokon inšpirovala aj Filitrina prítomnosť. Pravda, netušil, že jeho prítomnosť ju trocha zbavuje istoty. Na veľkej obrazovke sa ustavične zväčšoval svetelný reflex roja meteoroidov. Teraz už to bol nie celkom kruhový útvar v priemere asi jeden a pol metra. Začali sa v ňom zjavovať aj jednotlivé svetelné body, zrejme najväčšie meteoroidy.

Franken sa obrátil na Lorcestera s otázkou, či by mu mohol aj on pomôcť. Práce bude nazvyš.

„Prirodzene,“ ochotne súhlasil Henry. „A čo by som mal robiť?“

„Daj do prevádzky ešte jedno radarové zariadenie. Čím väčšmi sa blížime k roju, tým rýchlejšie vzrastá nebezpečenstvo, že by sme sa mohli neočakávane stretnúť s niektorým voľnejšie letiacim meteoroidom. Takýchto okrajovo letiacich dezertérov by mohlo pritiahnuť naše umelé gravitačné pole.“

Podľa zákona schválnosti ledva Franken dokončil vetu, už sa jeho obava potvrdila.

Lorcester si zrazu uvedomil, že jeho telo náhle stratilo váhu. Všetko okolo neho sa zdanlivo otáčalo a krútilo. Napokon sa voľne vznášal v priestore. Opatrne, vyhýbajúc sa rýchlejším pohybom, načiahol ruku za operadlom kresla, ale sa mu to nepodarilo.

Súčasne so zlyhaním gravitácie ozval sa hlboký bzučivý tón — signál, že pilotron automaticky na prechodný čas vypol gravitačné pole. Na niekoľko okamihov dokonca akoby zaznelo ostré poplašné cenganie.

Náhle všetci pocítili akési pružné myknutie. Raketa sa práve vyhla meteoroidu…

Lorcester pohybom ruky vyvolal pohyb vpred a plával k čelnej stene hlavného počítača. Oulu urobil práve nedobrovoľnú stojku na svojom riadiacom pulte. Kerulen bol v pohybe, akoby chcel hlavou prebiť stenu, no v poslednej chvíli sa stočil ako gymnasta a náraz stlmil plecom. Zato Filitra sa nevznášala v priestore, ale kŕčovite sa tmolila pod kreslom.

Iba Salamma sa neuveriteľne obratne, sťa vodný had, pomkýnal k laserovému delu. Špeciálny tréning, ktorý absolvoval ešte na Zemi, umožňoval mu ovládať telo aj v bezváhovom stave aj pri preťažení. Jeho tvár sa v niekoľ — kých okamihoch pritlačila k zameriavaču dela. Potom stlačil gombík.

Pozorovateľ, ktorý by bol v blízkosti lode, zbadal by neďaleko nej oslňujúci záblesk. Neveľký meteoroid, zasiahnutý sústredeným prúdom lúčov z dela, v niekoľkých sekundách sa doslova vyparil.

Hlboké bzučanie doznelo. Gravitácia sa postupne prejavovala. Automatika ju nezapájala v plnom rozsahu naraz, ale postupne, aby telá a uvoľnené predmety nepadali tvrdo a plnou váhou. Kozmonauti znovu nadobúdali svoju váhu a vracali sa do normálnej polohy.

Všetci si uľahčené vydýchli a usmievali sa na seba. Iba Filitra sa mierne šokovaná vyštverala spod kresla, ktorého sa dosiaľ pridŕžala. Jej obavy z vesmírnych bludárov sa tentoraz potvrdili, hoci súčasne sa presvedčila, že ich aj pri neočakávaných stretnutiach s meteoroidom automatika lode dostatočne chráni. Tak je to teda! pomyslela si. Kým sa človek spamätá, je po všetkom!

Henry Lorcester sa hneď dal do roboty. Pomocou prehľadávacieho radaru starostlivo začal skúmať priestor okolo stíhača. Objavil síce ďalších meteoroidových samotárov, ale ich dráha neohrozovala posádku — leteli odťažito. Napriek tomu sa znovu vracal k helikonu, zacielil a v niekoľkých sekundách meteoroid prestal existovať.

Čím väčšmi sa stíhač blížil k roju, tým väčšia bola hustota mikrometeoroidov. Neznamenali však nijaké nebezpečenstvo, pretože ich hmota bola nepatrná. Pri náraze na steny lode, ktoré boli z mimoriadne odolného kovu, prudko sa rozžeravili a v okamihu vyparili. Nanajvýš vypálili do steny lode mikroskopicky bezvýznamnú dieru.

„Mikročastice vzrástli z dvadsaťsedem na štyridsaťtri,“ hlásil Franken. Merací prístroj momentálne registroval za minútu vyše štyridsať nárazov mikrometeoroidov na steny lode.

Okolo pätnástej hodiny dostihli pole. Najprv katapultovali Jokohatu s Kolibríkom na prieskumný let a o chvíľu vystrelili do roja aj obe skúšobné sondy, ktoré pripravil Salamma. Boli to vlastne celkom malé rakety, ktoré rýchlo dosiahli roj a vnikli do jeho zostavy. Boli vybavené rozličnými meracími prístrojmi nepretržite zhromažďujúcimi údaje; namerané hodnoty vysielali rádioautomatikou na naterskú loď. Tieto skúšobné testovacie sondy, ako ich jdborne nazývali, iba zriedkakedy sa zrážali s meteoroidmi. V samotnom roji, videnom zemskými meradlami, jednotlivé meteoroidy boli vlastne od seba veľmi vzdialené. Keď testovacie sonďy preleteli poľom meteoroidov a začali ho predháňať, rádiovým signálom z lode sa zapálili ich brzdiace nálože. Tým sa ich rýchlosť spomalila, pole meteoroidov sa znovu priblížilo a preletelo popri nich. Testovacie sondy teraz už druhý raz premeriavali pole. Tým sa spresnila celková predstava o jeho štruktúre, hustote a rozlohe. Pri spomalenej rýchlosti napokon zaostali za rojom a materská loď ich znovu vzala na palubu. Stávalo sa však, že sa vymkli spod kontroly alebo zrážkou s meteoroidom sa celkom vychýlili z kontrolovanej dráhy. Aby nerozmnožovali počet kozmických nebezpečenstiev, ktorých bolo aj tak dosť, v takýchto prípadoch ich zničili diaľkovým zapálením plutóniovej nálože.