Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

Konečne! Jasne a zreteľne počul nesmierne vzdialený signál, ktorý už toľké týždne zamestnával jeho fantáziu. Zrejme našiel jedno z tých vzácnych „okien vo vesmíre“, čosi ako tunel, ktorým sa mohli nerušene šíriťrádiovlny na obrovské vzdialenosti. Prijímač vlastnej konštrukcie fungoval bezchybne!

Hoci bol profesionálnym rádiotechnikom, jedným z najlepších v celej štvrtej kozmickej flotile, pociťoval ozajstné vzrušenie a uspokojenie rádioamatéra, ktorému sa pokus vydaril. A navyše: čo ešte by si mohol želať takýto nadšenec, ak nie to, že môže konať pokusy v nekonečných hlbinách vesmíru!

Teraz bolo najdôležitejšie zistiť zdroj signálov. To znelo na prvý pohľad jednoducho, ale skutočný obsah týchto slov bol zložitejší, než by si vedel neradista predstaviť. Ani na najdokonalejších prijímačoch, tobôž v takýchto podmienkach, nedal sa absolútne odstrániť takzvaný fadingobčasné úniky signálu. Na jeho aparatúre tento jav bol neporovnateľne slabší. Mal teda istotu, že v rozhodujúcich chvíľach, keď sa budú ozývať tajomné rádioechá, nestratí ich celkom z dosluchu.

Intenzívne uvažoval, ako zistiť, z ktorých končín vesmíru signály prichádzajú. Mal dojem, že ich priestorový a smerový rozptyl je mimoriadne široký. Pokusy so smerovými anténami a rádiogoniometrické merania z viacerých bodov mohli priniesť určité výsledky, ale nepredpokladal, že rozhodujúce. Automatické antény prehľadávali fakticky len oblasť Mliečnej cesty a tento priestorový záber nepostačoval.

Pre istotu si značil údaje a hodnoty, ktoré mu už teraz dávali niektoré prístroje. Dôkladné vyhodnotenia aj ďalších údajov a ich porovnávanie s tabuľkami podľa rozličných systémov a logických kombinácií možno ho neskoršie privedú na správnu stopu. Dnes zrejme nepokročí ďalej.

Práve sa chystal vypnúť prijímač, lebo sa ozývali opakovacie záverečné signály, keď náhle spozornel. Tóny neustali, iba sa zmenili na akúsi neuveriteľnú zvukovú kadenciu. sa zmenilo na úžas. Tóny ticho plynuli zo slúchadiel ako hudba z iného sveta. Franken za svojho pôsobenia zažil najpestrejšiu paletu signálov a zvukových kombinácií, ale toto bolo čosi celkom nové, neuveriteľné!

Neznáme signály ako šnúra drobných perál nadväzovali na seba. Elektromagnetický záznam, ktorý sa od prvej chvíle príjmu vždy automaticky zapínal, všetko registroval.

Kozmoradista bol hlboko vzrušený. Mal dojem, že tieto signály znamenajú čosi mimoriadne. Zatajil dych, aby mu nič neuniklo. Ale neznáme signály náhle ustali. Vyčkával, všetky prístroje nechal zapojené, no signály sa už neozývali. Bolo zrejmé, že najbližšiu reláciu možno očakávať až o dvadsať hodín.

Pohrúžený do myšlienok vrátil sa do svojej kabíny. Záznam si vzal so sebou. Bez meškania ho vložil do reprodukčného zariadenia a nasadil si slúchadlá, aby v úplnom tichu znovu vychutnal neočakávaný objav.

Znovu a znovu si ho prehrával. Spočiatku boli preňho úplným rébusom. Doliehali na jeho zmysly ako morský príval, v ktorom niet záchytného bodu. Sluch si však pomaly privykal na cudzie tóny. No odhaliť ich význam a spojitosť bolo v tejto chvíli nad jeho možnosti. Napokon nevedel, odkiaľ signály prišli a prečo sa ich melodika v závere tak mení.

Márne sa pokúšal identifikovať aspoň niektorý zo signálových prvkov, odhaliť dajakú logiku v ich nadväzovaní. Začal si robiť systematické poznámky. Možno sa neskôr pokúsi rozlúštiť ich skrytý zmysel pomocou kybernetického dešifrovača. Jedno však už zistil: neznámy rádiogram, ak čímsi takým vôbec bol, tvorili ustavične sa opakujúce skupiny tónov. Čím dlhšie ich počúval, tým jednoduchšie sa mu videla podstata ich melodičnosti. Ich obsahové posolstvo, pravda, bolo preňho stále skryté za siedmimi zámkami.

Ustavične sa opakujúce skupiny tónov dodávali celému záznamu rytmický charakter. Ich melodika bola čarovná, no súčasne akoby ani nebola výplodom ľudí. Čo teda znamenajú tieto signály? Ešte stále nepripúšťal ohromujúcu myšlienku, že by mohlo ísť o posolstvo inteligentných bytostí z cudzích svetov! Ak by mal byť ich objaviteľom práve on, nevedel si predstaviť veľkolepejšie vyvrcholenie životných ambícií…

Čo keď sú to predsa len signály zo Zeme — možno z kozmických staníc, možno je to dajaký experiment. Z toho by vyplýval prvoradý objav, že vo vesmírnych priestoroch existuje čosi ako samovoľná zmena frekvencie, dokonca zmena samotných signálov!

Zrazu mal inštinktívny pocit, že ktosi je v miestnosti a pozoruje ho. Prudko sa otočil. Jeho nepokojný pohľad zachytil obrys ženskej postavy na tlmene osvetlenom pozadí. Uľahčené si vydýchol — bola to Sagitta, jeho sestra. „Prepáč, ak som ťa vyľakala. Už tu sedím dobrých desať minút. Bol si taký zahĺbený do práce, že si nezbadal môj príchod. Čo ti je? Sedíš nehybne za stolom, slúchadlá na ušiach, zrak upretý do neznáma…“

Norbert bez odpovede pristúpil k nej, takmer nasilu ju priviedol k stolíku a vtisol do kresla. Potom jej nasadil slúchadlá a znovu — koľký raz už! — pustil záznam. Odstúpil nabok a zvedavo pozoroval výraz jej tváre.

Už po krátkej chvíli prejavovala neskrývaný údiv, ktorý sa napokon zmenil na úzkosť a hrôzu. Trocha sa predklonila a počúvala napätejšie. Pri pobyte na Zemi brat ju neraz zasväcoval do taj o v rádiotechniky, poznala veľa z jej problematiky. Keď sa záznam skončil, striasla sa, akoby chcela zo seba zhodiť nočnú moru. Chvíľu nechápavo hľadela na brata.

Norbert jej sňal slúchadlá. Trpezlivo vyčkával, kým sa spamätá a vyjadrí svoju mienku.

„Ničomu som nerozumela — celkom nepochopiteľné!“ povedala takmer stiesnene. „Je to vari nový druh hudby? Ak áno, tak absolútne odlišný od všetkého, čo tu doteraz bolo. Som v pomykove, či tú melódiu označiť za zraňujúcu, alebo naopak za čarokrásnu… Čo to vlastne je?!“

„Hudba nie. Vlastne sú to rádiosignály. Lenže neviem aké a odkiaľ! Už dva mesiace hľadám vysvetlenie…“

Na chvíľu sa odmlčal, nad čímsi hútal a potom pokračoval:

„Možno sú to naše vlastné zameriavacie signály, ktoré vracia akási ozvena — lenže na celkom inej frekvencii! Pravda, uvažoval som už aj o takzvaných harmonických, frekvenčných násobkových ozvukoch, známych už zo začiatkov rádiotechniky veľmi krátkych vín. Lenže prečo potom aj tá modulácia tónov. Okrem toho harmonické násobky našich zameriavacích signálov nesúhlasia s frekvenciou dvetisíc nula desať megahertzov, na ktorej sa signály ozývajú. Možno nejaké elektromagnetické spôsobujú frekvenčnú aj tónovú premenu signálov. Ale pýtam sa: kto vysiela tieto záhadné signály? Nenachádzam odpoveď, hoci na všetko vo svete materiálnych javov existuje, musí existovať odpoveď!“

V miestnosti nastala dlhšia odmlka, taká typická pre vzájomný vzťah oboch súrodencov. Až o chvíľu sa ozvala Sagitta:

„A prečo sa s tým moríš sám? Ťažko nájdeš odpoveď, ak budeš izolovane dumať v tejto tichej komôrke. Prečo sa neopýtaš ostatných na ich názor?. Veď je tu celý rad vynikajúcich odborníkov!“

„Uvažuješ síce logicky, ale rádiotechnické výskumy nepatria do nášho bádateľského programu a odborníci, ktorých spomínaš, sú úzko zameraní na svoj odbor. Napríklad Mirsanov a Lorcester majú svoje antičastice, Filitra chemické vzorce, Paro sa ustavične núra v malom svete atómov. Myslím si, že náhodná výmena názorov mi veľmi nepomôže. Okrem toho mohol by som byť niekomu na smiech. Samovoľná zmena frekvencie aj modulácie tónov? — To sú táračky, povedia. Toľko vedia o rádiotechnike akiste aj oni.“