Vladimír Babula: Planéta troch sĺnc

— To ešte nič nie je proti tomu, čo som prežil na Sahare, — pokračoval Fratev v rozprávaní. — Montujem práve čerpadlo na západnej hranici Egypta, keď sa tu zrazu na mňa vyrúti lev. Čo myslíte, že som urobil? Vytiahol som z fazónky ihlu a…

Nedokončil.

Svetlá v klubovni niekoľko ráz zablikali a zhasli. Vedci utonuli v tme. Fratev skočil k obloku a jediným myknutím odhrnul záves. V medzere medzi rýchle letiacimi mrakmi sa na chvíľu ukázala Proxima, orámovaná niekoľkými dúhovými kruhmi.

— Oceliareň je tiež bez prúdu, — zvolal Fratev zdesene a otvoril oblok. Z tmy sa vynorila dlhá Seversonova postava.

— Súdružka Molodinová, súdružka Molodinová, zle je, — volal zúfalo. — Elektráreň v osade Neviditeľných nám prestala dodávať prúd. Oceliareň a dielňa sú bez energie. Asi sa v nej niečo prihodilo — alebo nám niekto prerušil prenos. Kde je Alenka?…

Klubovňu preťalo niekoľko kužeľov svetla z vreckových atómových lámp.

Molodinová zapla vysielač a kŕčovite stisla mikrofón.

— Haló, haló — tu osada Dobyvateľov vesmíru — Molodinová. Voláme súdružku Svozilovú — voláme súdružku Svozilovú — závažná zpráva.

— Tu Svozilová, tu Svozilová — počujem…

— Kde ste?

— Rozhodli sme sa, že prenocujeme na jednom z koralových ostrovov v mori Života. Práve som vás chcela volať. Čo sa stalo?

— Ihneď sa leťte podívať do osady Neviditeľných. Gravitačná atómová elektráreň zlyhala. Ak bude v poriadku, na spiatočnej ceste prezrite všetky prenosné medzistanice.

— Rozumela som. Štartujeme…

Klubovňa onemela napätým tichom. Vedci nervózne prechádzali po miestnosti. Kvarťanské mláďa, ktoré prišlo so Seversonom, čupelo pri stene a triaslo sa po celom tele. Občas vydalo zo seba ťahavý piskľavý zvuk, ktorý sa končil v nečujnom ultrazvuku.

— Chvíľami sa mi zdá, že sa mi pôda chveje pod nohami, — prerušil mlčanie Severson. — Nemáte taký istý pocit?

— Nervy — rozrušené nervy…treba zachovať rozvahu, — duto riekol Madarász. Stal si k obloku a zhlboka vdýchol chladný osviežujúci vzduch.

— Preboha! — skríkol a chytil sa za hlavu.

Celý obzor vzbĺkol krvavou žiarou, ktorá rýchle mohutnela. Na niekoľkých miestach vyšľahli blkotavé jazyky plameňov. Za chrbtami vedcov sa ozval praskot.

— Steny sa pukajú, rýchle preč! — zúfalo zvolal Fratev. Schytil Molodinovú za ruku a ťahal ju k dverám.

Z miestnosti sa však nedostali. Dlážka sa kŕčovito zachvela a hneď potom sa preborila.

— Kde je Alenka, kde je Alenka? — volal Severson ako bez rozumu.

Spadli na zem. Pred nimi sa zrútila povala a za ohlušujúceho rachotu zavalila východ z klubovne.

— Oblokom! — zachrčal Fratev, vstal, zatackal sa a rovnými nohami vyskočil von. Madarász za ním.

Molodinová a Severson zamierili k vysielaču.

— Rýchlejšie — rýchlejšie, — súril Fratev. Skočil naspäť do klubovne. Molodinovú zodvihol a podal ju Seversonovi, ktorý už stál pod oblokom.

— Tu Svozilová, — rozhovoril sa zrazu vysielač úzkostlivým hlasom. — Celá západná Geózia sa ocitla v jedinom ohni. Osada Neviditeľných zmizla z povrchu Kvarty. Na jej mieste sa dvíha obrovské pohorie.

Molodinová chytila mikrofón, ale hlas jej uviazol v hrdle. Na Prestretom stole sa zjavila kľukatá červená čiara. Z útrob zeme sa vyvalil štiplavý dusivý dym. V koryte rieky Nádeje zasyčala para.

— Po-moc, pomoc, — dusila sa Molodinová.

Zúbožený a vyhladovaný došiel nakoniec McHardy do hôr, do Rajského údolia. Nebolo to už ono idylické údolie, ktoré pred časom opustil. Z bujnej vegetácie ostali iba ohorené kýpte. Na miestach, kde bolo jazierko, zívala hlboká priepasť, nad ktorou sa strašidelne vypínala dymiaca sopka. Časť údolia bola zavalená obrovskými hrudami stuhnutej lávy.

McHardy dlho zničene pozeral na obraz skazy.

— Prekliaty život, najlepšie rázne ho ukončiť.

Rozbehol sa k priepasti, ale na jej okraji sa v poslednej chvíli zastavil.

— Žiť nemôžem a na smrť nemám dosť odvahy…

Doplazil sa až k rokline a nesmelo pozrel do hlbiny. Na tmavom dne sa leskli akési predmety.

— Lastovička! — skríkol naradovane a celým telom mu prebehla zimnica. Vyskočil a bezhlavo letel pustým údolím dolu k divokému pralesu, ktorý na úpätí hory unikol skaze. Dobehol do húštin a ako šialený stŕhal zo stromov dlhé liany, porastené plazivými parazitmi.

Ovešaný lianami vrátil sa k priepasti. Sadol si na kraj a náhlivo spletal dlhé lano. Keď sa mu zdalo, že je už dosť dlhé, pripevnil ho na skalný útes a pomaly sa spúšťal dolu.

Konečne sa dostal na dno. Niekoľkými skokmi prebehol medzi balvanmi k ligotajúcim sa predmetom a stŕpnuto zastal.

Lastovička bola roztrieštená na veľa kusov. Z reaktora i raketového pohonu ostali len trosky. V zúfalstve sa vrhol k žalostným zvyškom lietadla, ako bez rozumu ich prehadzoval a obracal na všetky strany.

Vtom padol jeho zrak do širokej pukliny v skalnej stene. Pevne zvierala časť

trupu lietadla, ktorá bola čudnou náhodou uchránená pred ostrými skalnými hrotmi. Pomocou lana sa vyšplhal hore — a zajasal. V pokrútenej časti kabíny objavil pravý poklad: rozbitú debnu s konzervami, skafander a niekoľko kníh, gumený čln — a vysielač. Hneď ho zapol, ale prístroj zaryto mlčal.

— Veď ťa ja donútim hovoriť, — uvažoval nahlas. — Ale najprv si ťa odnesiem do bezpeky na pohodlnejšie miesto.

Vynášanie cenných vecí z priepasti mu zabralo celý deň. Na smrť unavený si ľahol na gumený čln a hneď zaspal.

V noci ho prebudil chlad. Rozospato sa rozhliadol. Hneď sa však spamätal. Nad skalným chrbátom blikala červená žiara, vrhajúca príšerný svit na plávajúce mračná.

Hnaný strachom rozžal lampu a vybehol na hrebeň.

Nekonečná rovina pred ním sa zvíjala v plameňoch. Na obzore, asi na tých miestach, kde stála osada Neviditeľných, dvíhala sa k oblohe veľká vypuklina. Uprostred sa pôda pretrhla a na mieste výbuchu vyšľahol ohnivý stĺp.

Hnaný hrôzou utekal McHardy naspäť.

— Zachránia ma, zachránia ma — nenechajú ma tu zahynúť, — chytil vysielač do trasúcich sa rúk. Rýchle ho otvoril a nazrel dnu.

— Je zničený, — klesla mu hlava na prsia.

— A čo príjem? — spamätal sa o chvíľu. Stisol zapínač a pomaly krútil gombíkom.

— …haló, haló, zmeňte kurz, — ozval sa zrazu Fratevov hlas.

— Na Nádeji nemôžete pristáť, jej vriaca voda uniká do širokých trhlín v zemi. Čakajte nás v prielive, možno sa dostanete k helikoptére — dosiaľ nie je poškodená…

McHardymu vystúpil na čelo studený pot.

— Sme zachránení — sme na palube helikoptéry. Nikto nie je vážne poranený…voláme Lúč. Tu Molodinová. Oznámte záchrannej výprave, že život na Kvarte sa stáva nemožným…

— Tu Navrátil. Statoční súdruhovia, čakáme vás na Lúči! Je pripravený na odlet. Chotenkovovi sme oznámili, že lietadlo je aj bez posledného reaktora schopné ďalšieho letu. Na šťastie sme sa zavčasu zásobili pohonnou hmotou. Malého Xaveria vezmite so sebou…

…Práve sme zachytili zprávu z Elektrónu, že so záchrannou výpravou sa stretneme na planéte X v slnečnej sústave Proximy Centauri…

Nad hlavou McHardyho sa rozpútala veľká búrka. Guľové blesky sa križovali na oblohe, praskali a vybuchovali. Do ohlušujúceho rachotu sa opäť ozval hlas Molodinovej.

McHardy pritisol ucho na prijímač.