Vladimír Babula - Planéta troch sĺnc

Prešiel ďalší rok, rok usilovnej práce a bojov.

Vedci sa opäť rozdelili na tri pracovné skupiny. Skupina Molodinovej vyrábala súčiastky na opravu Lúča, Navrátilova skupina mala na starosti opravu medzihviezdneho lietadla a skupina doktorky Svozilovej skúmala planétu Kvartu a zhromažďovala vedecké materiály pre Svetovú akadémiu vied.

Práve vo chvíľke, keď ľudia na Zemi so zatajeným dychom sledovali prvú televíznu reportáž zo života na Kvarte, z Lúča — ktorý stále ešte obletoval planétu — vyplávala do medziplanétneho vzduchoprázdneho priestoru skupina vedcov, aby vmontovala posledný náhradný diel do poškodenej vonkajšej steny lietadla. Hlboko pod ním zdanlivo pokojne stála obrovská zahmlená guľa — a koldokola bez jediného žmurknutia svietili milióny hviezd. Všetky tri slnká, ovenčené zelenkavou zubatou korónou, osvecovali lesklé steny Lúča i šedivé skafandre vedcov.

Práca šla rýchle od ruky. Vedci pracovali mlčky, pretože postup montáže bol vopred presne dohodnutý.

V malých prijímačkách v kuklách skafandrov sa zrazu ozval signál osady Dobyvateľov vesmíru:

— Tu Molodinová. Diel číslo 634, teda posledný náhradný diel hlavnej konštrukcie Lúča práve dokončili. Asi o desať minút štartuje Šíp. Aj výroba reaktorov je zabezpečená. Inžinier Fratev našiel v okolí Fajky bohaté ložiská všetkých potrebných surovín. Sopka, ktorej sme tak často zlorečili, uľahčila nám nakoniec ťažkú úlohu. Bez jej činnosti by suroviny ostali ukryté hlboko vo vnútri planéty.

— My sme tiež dosiahli veľké víťazstvo, — volal Navrátil radostne. — Pred niekoľkými minútami sme vmontovali poslednú dosku. Obidva plášte lietadla sú v poriadku. Práve sa vraciame do riadiacej kabíny. Prišli nejaké nové zprávy zo Zeme alebo z Fotónu a Elektrónu?

— Ešte neviem, Madarász je pri vysielači. Vráti sa asi o hodinu. Hneď vám podám zprávu. Teším sa, že sa skoro uvidíme.

Vedci opustili vzduchoprázdny medziplanétny priestor, prešli hlavnou spojovacou chodbou a v riadiacej kabíne si sňali priehľadné kukly skafandrov.

— Na zprávy zo Zeme nemusíte čakať, veď máme svoj astrogravimeter. V tom zhone by som skoro bol na to zabudol, — klopol sa do čela Čan-su. — Podívame sa, čo má pre nás zaujímavého.

Čan-su vstúpil do observatória a sklonil sa nad prístroj. Kontrolný pásik bol husto popísaný. Vedec ho prebehol očami a rýchle sa sklonil ešte väčšmi, aby lepšie videl.

— Veď to nemá zmysel. — Rýchle prevínal celý pásik, ale značky boli stále rovnako nezrozumiteľné.

— Ako na Fotóne a Elektróne — i náš astrogravimeter sa zbláznil, mrmlal si pre seba. Otvoril kryt a nazrel do prístroja.

— Všetko v poriadku — aha, už to mám, — zvolal víťazoslávne a priskočil k služobnému telefónu…

— Súdruh Navrátil, poďte sa pozrieť do observatória.

Navrátil doletel o niekoľko minút.

— Stalo sa azda niečo vážneho? — opýtal sa zadychčano.

— Neľakajte sa, nie je to také strašné, — upokojoval ho Čan-su. — V gravimetri sa nám pokazilo automatické smerovanie prijímacej antény. Anténa je už dlhší čas obrátená práve opačným smerom. K nášmu Slnku sa obrátila chrbtom, väčšmi sa jej zaľúbilo súhvezdie Hadonoša. A výsledok? Prečítajte si to sám…

— Päť rán do vrán, — uľavil si Navrátil, keď si pásik prezrel. — Alebo sme zachytili nejaké vážne poruchy v gravitačnom poli, alebo nejaké rýchle presuny telies v slnečnej sústave Hadonoša — alebo…

— Alebo to celkom dobre môže byť normálne vysielanie neznámych tvorov, ktorí žijú v súhvezdí Hadonoša. Či vari myslíte, že len my ľudia sme takí geniálni, aby sme mohli gravitačné pole využiť na dorozumievanie?

— To si určite nemyslím, — zasmial sa Navrátil. — Rozhodne nám pribudol ďalší problém na rozlúštenie. Nepochybujem o tom, že tento oriešok bude poriadne tvrdý. Ostatne nikto nemohol očakávať, že všetky záhady, s ktorými sa tu stretneme, rozlúštime hneď na prvej výprave k susedným slnkám…

Čas bežal…

Statoční dobyvatelia vesmíru dokončovali už opravu Lúča a súčasne dopĺňali zásoby pohonnej hmoty na dlhú spiatočnú cestu. Všetky poškodené reaktory atómovej elektrárne medzihviezdneho lietadla už opravili. Reaktory, zničené nárazom meteoru a katastrofou v podzemnom obydlí, boli nahradené novými reaktormi, vyrobenými v provizórne vybudovanej dielni na Prestretom stole.

— Dnes začíname stavbu posledného reaktora, — radostne hlásil Madarász ľuďom na Zemi a posádkam na záchranných lietadlách Elektróne a Fotóne. — Najneskoršie o dva mesiace bude náš Lúč schopný vydať sa na spiatočnú cestu.

— Rozhodne neopúšťajte Kvartu prv, ako k vám doletíme, — znela Chotenkovova odpoveď. — Stretneme sa najneskoršie o rok. Za ten čas môžete dokonale preštudovať celú planétu. Doteraz vám nezvyšovalo na štúdium príliš mnoho času. V prípade, že vám na dokončenie opráv chýba nejaká dôležitá súčiastka, nelámte si tým hlavu. Netrápte sa. Všetky náhradné diely i rezervné reaktory vezieme so sebou.

— Má to ešte zmysel babrať sa tu s posledným reaktorom, keď nám ho vezú na Elektróne? — namietal Fratev, keď si prečítal Chotenkovovu zprávu. — Aby do toho hrom tresol — ešte som sa po Kvarte poriadne ani neobzrel. Ktovie, kedy sa sem zase dostanem, — usmial sa lišiacky.

— Keby som sa na vás teraz nedívala, ani by som neverila, že to hovoríte vy, najobetavejší pracovník, — krútila hlavou Molodinová. — Vari chcete, aby sme teraz, niekoľko krokov pred cieľom, založili ruky za chrbát a pohodlne čakali, kým nám pomôžu z kaše iní? Keď si môžeš pomôcť sám, na pomoc nečakaj. — Ešte chcela niečo dodať, ale odrazu sa zháčila.

— Asi sa stalo niečo vážneho, podívajte sa, — ukázala oblokom na Cahéna, ktorý letel k obytnej budove.

— Súdružka Molodinová, súdružka Molodinová, zle je, — lapal Cahén dych. — Seizmografy i naše automatické meteorologické stanice nám zo všetkých kútov Kvarty oznamujú povážlivé zmeny na povrchu planéty. Automat pri Shakespearovom zálive hlási teplotu sedemdesiat stupňov Celzia. Vernovo jazero — šesťdesiattri stupňov. Amundsenove fjordy — päťdesiatsedem stupňov…

— Musíme urýchliť prípravy na odchod, — Molodinová sa obrátila k Alene, ktorá stála vedľa Seversona.

— Ihneď naštartujte Šíp a leťte do Kvartánie doplniť zásobárne Lúča pohonnými hmotami. Na spiatočnej ceste z Lúča obleťte celú planétu a dokončite zbierku rastlín a živočíchov pre akadémiu. Nezabudnite na rýchle rastúce rastliny — možno nám na Zemi budú užitočné…

A my, priatelia, my dokončíme posledný reaktor pre Lúč…Nad riekou Nádejou sa váľali chumáče rannej hmly…

Pracovisko na Prestretom stole bolo noc čo noc ožiarené silnými reflektormi. Vedci pracovali až osemnásť hodín denne a spali len niekoľko hodín.

O štrnásť dní seizmografy i meteorologické automaty stíchli.

— Sopečná činnosť v Geózii i Nerudánii značne poklesla, — hlásila Svozilová z cesty okolo planéty.

Molodinová prerušila práce na stavbe reaktora a nariadila, že si všetci musia dôkladne odpočinúť.

Kým Madarász pripravoval večeru, ostatní unavene sedeli v klubovni. Jediný Fratev udržoval náladu.

— Ste vy ale nezmar, — smiala sa Molodinová, keď Fratev dokončil veselú historku z putovania po Afrike.