Vladimír Babula - Planéta troch sĺnc

Oči niekoľkých poslucháčov utkveli na počernej tvári mladého Zajaca. Jurko hanblivo pozrel do zeme a začervenal sa. Otcova sláva ho síce veľmi tešila, ale nerád o nej hovoril, nerád o nej počúval. Študoval hádam najusilovnejšie zo všetkých, aby aj on raz dosiahol podobné úspechy…

Rýchle zložil svoje učebné pomôcky do aktovky a vybehol z klubovne. Zastavil sa len pri veľkom okrúhlom obloku, ktoré spájalo umelo vytvorený letiaci svet s nekonečným vesmírom. Pritisol čelo na chladné sklo a zahľadel sa do hviezdnatej oblohy. Pri pohľade na súhvezdie Andromedy sa mu srdce stislo úzkosťou. Tá malá hviezdička uprostred — to je naše milé zlaté slnko…

Odvrátil sa od obloka a zamieril k otcovej pracovni. Zrazu si spomenul na smutnú ľudovú pieseň z Bielych Karpát:

— Áno, stiahnem ťa za nohu — tak je to správne, — privítal Jurka doktor Zajac. — A nielen jedno slnko, ale naraz tri, ako to už dokázali neznámi ľudia na Kvarte, — stiahol si z hlavy sieťku a s rozkošou si obidvoma rukami prečesal rozviate vlasy, ktoré pri nedostatku gravitácie nechceli poslušne ležať v účese.

Jurko bol otcovou neočakávanou radosťou prekvapený. A ešte viacej jeho slovami. Nerozumel mu ani za mak.

— Ako to, chceš azda všetky slnká premiestniť? — opýtal sa nechápavo. Doktor Zajac sa srdečne zasmial.

— Tak ďaleko ešte nie sme, aby sme sa so slnkami hrali ako s tenisovými loptami. Ale môžeme si ich ešte lepšie osedlať ako dosiaľ. Dosial sme dokázal využiť jedine obrovskú atómovú energiu, ktorú vysiela naše slnko na zem. Jeho príťažlivosť — gravitácia — je pre nás zatiaľ iba putom, ktoré nás udržuje v patrič

nej vzdialenosti a navždy nás väzní v našej slnečnej sústave. Neznámi ľudia na Kvarte, to sú inakší chlapíci. Prečítaj si pozorne túto zprávu, — podal Jurkovi husto popísaný blok.

Jurko rýchle preletel očami po riadkoch. Keď dočítal, sklamano dvihol hlavu:

— Veď je to len podrobný popis atómovej elektrárne, ktorú naši vedci objavili na Kvarte…

— Vravíš len? — dvihol doktor obočie. — Vieš, čo táto elektráreň znamená? Podľa všetkých príznakov stiahli neznámi ľudia všetky tri slnká za nohu a donútili ich rozbíjať atómy. O niečo podobného sa pokúšam už niekoľko rokov. Mám dojem, že Kvarťania mi ukázali cestu. Tajomstvo ich úspechu tkvie asi v antihmote.

Doktor Zajac chytil Jurka za ruku a doviedol ho ku kresliacemu stolu, na ktorom bol pripnutý veľký výkres s mnohými nachytro načrtnutými poznámkami.

— Zistili sme, že tajomstvo gravitácie je uložené v atóme — v jeho vnútornom usporiadaní a v spôsobe otáčania elektrónu okolo jadra. Dokázali sme zákon gravitácie nielen poznať, ale čiastočne aj ovládať. Výsledkom je využívanie gravitačného poľa pre medzihviezdne zpravodajstvo.

Nedokázali sme však — zatiaľ — vytvoriť gravitáciu umele, ako vytvárame magnetizmus — pomocou elektromagnetov. Keby sa nám to podarilo, nemuseli by sme sa teraz pohybovať po elektróne pomocou držadiel a elektromagnetickej dlážky, ktorá pridŕža naše kovové podošvy ako muchu na povale.

A ešte jednu vec sme nedokázali. Sústrediť gravitáciu do jedného bodu podobne, ako sústredíme svetlo pomocou šošovky. A vidíš — tento problém neznámi ľudia na Kvarte rozriešili. Tie záhadné špirály na elektrárni, ktoré sa stále obracajú k slnkám, to sú šošovky, ktorými koncentrujú gravitáciu všetkých troch sĺnk do stredu atómového kotla a uvoľňujú tak z atómov nesmiernu energiu. Celý tento dômyselný automat nie je nijaké perpetuum mobile, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Poháňa ho slnečná energia, ktorá sa na noc konzervuje v akumulátoroch…

Doktor Zajac sa usmial a hodil rukou.

— Prednášam ti tu ako v škole…Ale nehnevaj sa, premýšľam o tomto probléme už naozaj dlho, a zrazu nachádzam jeho rozriešenie. Ani nevieš, ako som bol tou zprávou ohromený…

Všetko, čo ti teraz vravím, sú zatiaľ len domnienky. Potvrdí ich až dôkladné štúdium kvarťanskej elektrárne. Možno výsledky môjho bádania i moje domnienky pomôžu našim statočným vedcom na Kvarte lepšie využiť dômyselné stavby v osade neznámych ľudí.

— Milión atómových pecí a jedna lepšia ako druhá — ako si to predstavujete? — rozčuľoval sa Fratev, keď sa dozvedel, že temer celá vedecká výprava na Kvarte sa chce na niekoľko dní odsťahovať do osady Neviditeľných, aby preskúmala podmienky pre stavbu oceliarne. — Vari som malé decko, aby som tu musel ostať ako v jasliach? Ubezpečujem vás, že už som celkom zdravý — ako ryba. Nech len Svozilová a Wroclawski idú s vami, ja pôjdem tiež.

Molodinová beznádejne mykla plecami.

— Čo mám s vami robiť? Chápem, že vás to dlhé polihovanie zlostí. A podľa toho milióna atómových pecí súdim, že vás skutočne už nič nebolí…Môžeme ho teda vziať so sebou? — obrátila sa na Alenu Svozilovú.

— Len pod jednou podmienkou: že pacient bude v Šípe ležať a osadu si prezrie len z obloka, — zatvárila sa Alena prísno. — Opatrnosti nikdy nebýva dosť — a po Kvarte sa ešte nachodíte, že vás to bude až mrzieť…

Vedci starostlivo zabezpečili dom, aby ho počas ich neprítomnosti nenavštívil nejaký nezvaný hosť, a zvinuli vedenie, ktorým privádzali elektrinu zo Šípu. Ešte naložili helikoptéru — a raketové lietadlo sa plnou rýchlosťou rozbehlo po mierne zvlnenej Nádeji. Zakrúžilo nad Prestretým stolom a zamierilo na východ.

Dva tiene, ktoré hlboko pod lietadlom bežali pestrou krajinou, čoskoro sa s ním spojili na hladine Novej Volgy.

Wroclawski ostal s Fratevom v lietadle, ostatní si obliekli skafandre a vystúpili na breh. Po krátkej prehliadke záhadných stavieb zvolala Molodinová vedcov do tieňa vysokého ihlana na dôležitú poradu.

— Musíme sa teraz rozhodnúť, kde postavíme oceliareň. Ako ste videli, obydli neznámych tvorov je pre nás ľudí naozaj nepohodlné. Ak sa rozhodneme, že oceliareň postavíme tu, potom tu musíme postaviť aj nové obydlie. Ináč by sme sa museli v práci striedať a každodenne sa vracať domov na Prestretý stôl.

— Ešte sú tu dve ďalšie možnosti, — poznamenal Navrátil. — Podívame sa, či tu niekde pod zemou nie je niečo podobného ako naša oceliareň. A druhá možnosť: oceliareň postavíme na Prestretom stole a zásobíme ju energiou na diaľku.

— Ten váš posledný návrh sa mi vidí najlepší, — súhlasil Čan-su. — A keď tu objavíme dielne, v ktorých neznámi ľudia obnovili svoje lietadlo, stratíme príliš mnoho času, kým porozumieme ich zariadeniu. Ako sme už zistili, veľké gule na ihlanoch sú vysielače elektrickej energie. Teda ich použijeme…

— Núka sa, pravda, otázka, na akú veľkú vzdialenosť vrhajú energiu, — poznamenal Madarász. — Mali by sme to zistiť hneď.

Vedci súhlasili. Žeriavom vyložili helikoptéru na breh a Madarász ju ihneď naštartoval. Zatrepotala vrtuľami a stratila sa za obzorom. Ani nie o dve hodiny sa zniesla na dlažbu medzi budovami.

Madarász sa tváril mrzuto.

— Je to zlé. Maximálny dosah vysielača je tritisíc kilometrov. Prestretý stôl je najmenej o tisíc kilometrov ďalej…

Problém rozriešili ešte toho istého večera. Medzi gravitačnou elektrárňou a osadou Dobyvateľov postavia dve prenosné stanice, na ktorých umiestnia veľké lesklé gule z pyramíd.

Práve sa začínalo dlhé obdobie dažďov, keď sa v osade Neviditeľných ozval Seversonov hlas.