Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

Loď V zareagovala. Zo zadnej časti jednej polovice zažiaril plameň pohonného agregátu. Reaktívna sila pôsobila proti smeru letu a pribrzdila kozmickú loď tak, že sa dostala pred asteroid. Jeho domnienka o pozemskom pôvode neznámej lode sa potvrdila.

Bacos priznával, že istotu o pôvode neznámeho objektu podstúpil za veľkého rizika, za ktoré by ho veliteľ stíhačov mohol navždy odvolať z vesmírnej služby. Nebezpečenstvo spočívalo v tom, že atómové agregáty mohli reagovať spontánne a že za istých okolností mohla nastať reťazová reakcia. Našťastie sa nič také nestalo. Na ospravedlnenie svojho konania uviedol, že zrejme aj pri najďokonalejšej technike potrebujú ľuďia v istých situáciách riskovať. Vyhlásil, že je ochotný podstúpiť trest, ak to uznajú za vhodné.

Keďže rádioimpulzy mohli by bez prekážky vnikať ďo útrob havarovanej loďe a aktivizovať niektoré prevádzky — schopné zariadenia, hlavný veliteľ z bezpečnostných dôvodov nariadil absolútne rádiotechnické ticho pre ich oblasť.

„Podľa mňa,“ končil Bacos svoj výklad, „našou úlohou bude vyslať jedného alebo dvoch mužov na zničenú loď. Funkčné spoje preváďzkyschopných agregátov treba odpojiť alebo násilne prerušiť. Jediné nebezpečenstvo, ktoré hrozí z havarovanej lode, je možnosť samovoľnej alebo niečím podnietenej explozívnej reakcie atómového paliva. Len čo budeme môcť základni na Marse oznámiť, že pohonné agregáty neznámej kozmickej lode sú definitívne vyradené z činnosti, hlavný veliteľ určite hneď zruší zákaz absolútneho rádiotechnického ticha v našom priestore.

Na záver vás chcem požiadať, aby ste ma poverili dosť nebezpečnou úlohou, o ktorej som už hovoril. Bol by to do istej miery trest za predošlé riskantné konanie.“

No posádka stíhača spontánne odmietla Bacosovo sebaobvinenie. Kerulen síce pripustil, že Bacos konal proti predpisom, no primerane situácii, ktorá svojou neujasnenosťou mohla spôsobiť aj nebezpečnejšie riziká.

O slovo sa prihlásil Oulu Nikéria. Podľa jeho názoru Bacosova domnienka je vlastne už dokázaná. Ňou sa celkom logicky ozrejmuje doterajšie nepochopiteľné mlčanie neznámej kozmickej lode. Keby na jej palube boli živé bytosti, nevie si predstaviť, nech by už ich motívy a spôsob uvažovania boli akokoľvek oďlišné od ľudských,

žeby sa dajakým spôsobom neprejavili. Napokon sa prihováral za to, aby vrak neznámej lode, či už je mimozemského alebo pozemského pôvodu, bez meškania preskúmali. Po toľkom napätí a neistote musia mať konečne jasno.

Profesor Mirsanov, ktorý sa takisto prihlásil o slovo, dal za pravdu Bacosovej domnienke aj Ôulovmu zdôvodneniu.

„Tak či onak,“ povedal v závere, „prehliadka neznámej lode nám poskytne priame dôkazy, ba možno nám sprostredkuje významné poznatky a objavy. No aj keď to nebude medzihviezdne plavidlo, chcel by som práve pri tejto príležitosti pripomenúť, že chvíľa stretnutia s inými obyvateľmi vesmíru raz určite nadíde! Speje k tomu celý vývoj civilizácie.“

Odporúčal Norbertovi, aby naďalej vytrvale sledoval záhadné signály a pracoval na ich rozšifrovaní.

Po profesorovi sa ešte ujal slova Kerulen. Na jeho odporúčanie všetci rozhodli, že na prieskum neznámej lode vyšlú Kjóta Jokohatu a Para Bacosa.

Ihneď po schôdzi začali sa pripravovať.

VRAK HAVAROVANEJ LODE — NEBEZPEČNÉ POSLANIE — POSLEDNÉ ÚTOČISKO STROSKOTANCOV — POSOLSTVO Z HVIEZDY EPSILON ERIDANI

Jokohata a Bacos pancierovým sklom prieskumnej rakety hľadeli do čierňavy posiatej hviezdnymi bodmi. Leteli k neznámej lodi.

„Ktovie, či nás cudzinci zbadajú a dovolia nám, aby sme sa priblížili,“ nadhodil Jokohata, aby zaplašil tiesnivé ticho a znepokojujúce myšlienky. Ešte vždy bol presvedčený, že je Frankenova myšlienka o mimozemskom pôvode lode pravdivá. S prekvapením pociťoval, že zvedavosť a obava spôsobujú mu žalúdočné ťažkosti, čo sa mu zriedkakedy stávalo. Lenže napätie bolo tentoraz priveľké.

Bacos spočiatku neodpovedal na Jokohatovu úvahu. Preňho tento let nebol nijakým dobrodružstvom, bol si celkom istý svojou domnienkou. Čakala ho skôr riskantná a ťažká úloha, ktorú pri najmenšej neopatrnosti mohol zaplatiť životom. Najdôležitejšie bolo zachovať si jasnú hlavu, rozvahu a vecnosť, nerozptyľovať sa nijakými víziami a pocitmi.

„Cudzinci nám všetko dovolia,“ riekol po chvíli.

Pilot si vzdychol. Škoda, že Bacos neverí na vesmírne bytosti. Už len pomyslenie, že sa s nimi stretnú, bolo nesmierne vzrušujúce. Ale v duchu sa napomenul, že namiesto úvah treba všetku pozornosť sústrediť na riadenie rakety.

Tentoraz to nebolo jednoduché. Museli letieť bez vodiaceho rádiosignálu aj bez radaru, aby nevyvolali nepredvídanú reakciu na neznámej lodi. Kjóto uvažoval, že by bolo azda rozumnejšie letieť ku kozmickej lodi zo slnečnej strany, z ktorej bola, i keď sporo, predsa len osvetlená.

„Podľa výpočtov mali by sme už byť v blízkosti lode,“ znovu sa ohlásil, ale skôr pre seba. Teraz bolo treba mať oči na stopkách. Ubiehali ďalšie minúty a pred nimi len tma.

Bacos sa obzrel. Niekoľko kilometrov za nimi, v slabom osvetlení vzdialeného Slnka, akoby lenivo a s nemennou pravidelnosťou pomaly sa prevaľoval asteroid.

Pilot tlmene zhíkol. Bacosov pohľad sa znovu uprel dopredu. Pred nimi vyrástla akási temná masa, ktorá zaclonila hviezdne pozadie.

Jokohata zapol predný reflektor. Kotúč ostrého svetla narazil asi päťdesiat metrov pred nimi na matne sa lisnúcu kovovú stenu. Obaja sa mimovoľne naklonili dopredu, nakoľko im to len dovolili bezpečnostné pásy. Matná stena sa k nim blížila, presunula sa po ich pravom boku a zaostala za nimi. Pilot opatrne stočil raketu späť a zamieril s ňou k trupu neznámej lode. Reflektor pomaly „ohmatával“ driek mohutného telesa, až napokon zachytil vrchol záhadného V…

Obaja kozmickí rozviedčici zatajili dych. Hoci Bacos bol skalopevné presvedčený o správnosti svojej domnienky, neubránil sa náramnému napätiu. V týchto okamihoch sa malo rozhodnúť, či ide o medzihviezdne, alebo pozemské vesmírne plavidlo.

Ostré chladné svetlo reflektora odhalilo v lodi obraz strašného spustošenia. Vpadlo do otvorených kabín, chodieb, strojovni. Prúd svetla sa ďalej kĺzal po mäteži konštrukčných dielcov, po ostrých hranách rozkmásaných a postláčaných oceľových platní, po zohýbanom potrubí, pretrhaných a zhúžvaných kábloch.

Tajomstvo kozmickej lode V, ktoré tak ďlho držalo v šachu celú posádku stíhača štyristoosem, bolo odhalené! To, čo videli oči oboch prieskumníkov, bolo im dôverne známe: mali pred sebou vrak kozmickej lode, ktorá bola zhruba v polovici prelomená, pričom obe časti vytvárali ramená písmena V.

Svetelný kužeľ vyzvedal ďalej. Tá časť trupu, ktorú preťal meteoroiď, bola poznačená rezom rovným akoby podľa pravítka. Vyzeralo to, akoby sa obrovská britva zarezala do povrchu a odlúpla z neho pokožku. Na opačnej strane „rany“, pozdĺž výstuže a potrubia, spoje a dielce držali obe časti lode pokope. Vydávali svedectvo o mimoriadnej pevnosti a odolnosti konštrukčného materiálu. Vydržal nielen strašný osudný náraz telesa letiaceho kozmickou rýchlosťou, ale aj nalomenie celej lode do tvaru písmena V, čo nastalo v zlomku sekundy.

Paro Bacos, omráčený pohľadom, ktorý sa im naskytoval, nemohol sa len nečinne prizerať. Nadišiel jeho čas. Odopäl bezpečnostný pás a pripravil sa na výstup z rakety. Sám mal vniknúť do útrob zdemolovanej lode a zneškodniť spoje a kontakty k agregátom atómového pohonu.