Carlos Rasch - Stíhače asteroidov

Už od konca minulého tisícročia učenci všetkých kontinentov pomocou obrovských a čoraz dokonalejších rádio — teleskopov pokúšajú sa dešifrovať záhadné písmo vesmíru, posolstvá vzdialených civilizácií. Doteraz sa to nepodarilo; ani príroda ani vesmír nevydávajú poľahky svoje tajomstvá.

Nik nemôže predpovedať, či človek bude stáť zoči-voči cudzím bytostiam skôr, než rozlúšti galaktické písmo, „vesmírny jazyk“, alebo najprv ovládne medzihviezdnu komunikáciu a len oveľa neskôr nájde cestu k priamemu styku.

Norbert pred zhromaždenými členmi posádky až teraz prvý raz oznámil, že už niekoľko mesiacov v dvadsaťhodinových intervaloch zachytáva na špeciálnom prijímači čosi ako ozvenu zameriavacieho signálu flotily, ku ktorému sa na záver pridružuje tajomná signálová melódia s dosiaľ nepočutou tónovou moduláciou. Predpokladá, že vysokorozvinutá civilizácia v iných končinách vesmíru spoznala v pozemšťanoch mladších bratov. Vzdialené bytosti zrejme museli zistiť, že v blízkosti žltej hviezdy, Slnka, v hlbinách hviezdneho zoskupenia, ktoré my nazývame Mliečnou cestou a oni možno Hmlovinou Nádeje, na jednej z planét existujú podmienky vhodné pre vznik a rozvoj života. Začínajú nás učiť ich rádiokozmickému jazyku. Rozlúštiť túto ich galaktickú reč nebude ľahké — asi tak, ako najpoprednejším učencom trvalo dlhé desaťročie, kým rozlúštili obrazové písmo starých pozemských kultúr.

Radista stíhača asteroidov štyristoosem v ďalšom dôvodil, že neznámy objekt, ktorý sa znenazdania objavil a zatiaľ neodpovedá na nijaké signály, nám dostupné, by mohol byť priamym poslom takejto vzdialenej civilizácie.

Jednako ho správanie cudzích bytostí veľmi prekvapuje. Dávno museli zistiť, že v dráhe ich letu sú objekty inteligentných bytostí. Doterajšie správanie sa mu zdá dosť nepochopiteľné, dokonca bezohľadné. Bolo by krutým sklamaním, keby zistili, že ide o poslov agresívnej civilizácie, ktorá neprináša posolstvo vesmírneho bratstva, lež nepriateľstva. Takisto je však možné, že cudzinci, nepoznajúc našu signalizáciu a jej význam, zaujali vyčkávaciu pozíciu. Možno sú v podobnej situácii ako my — my čakáme na ich reakciu, oni na našu. Nik sa neodvažuje priblížiť k tomu druhému.

Franken ďalej usudzoval, že by sa nemali oddávať ilúzii „veľkého okamihu dejín“, ale predovšetkým sa postarať o istotu a bezpečnosť posádky. Pokladá priam za nepriateľský postoj neznámej kozmickej lode, že sa priblížila k ich materskej lodi tak blízko, ako by ju chcela prepadnúť. Pozoruhodná môže byť aj súvislosť s poškodeným rádiomajákom na Adónise. Takmer nepochopiteľné je jej vytrvalé mlčanie napriek všetkým pokusom o dorozumenie. Jediným prejavom existencie týchto cudzincov je pribrzdenie kozmického plavidla, ktorým sa dostali do súsledného letu pred asteroidom. Neobvyklý je aj rozkaz hlavného veliteľa stíhačov zastaviť všetky rádiokomunikácie. Cudzinci zrejme nemajú možnosť odpočúvať nás, dozvedieť sa, čo zamýšľame. Na všetky tieto otázky a súvislosti musia nájsť čo najskôr rozumnú odpoveď.

„Keďže však nevieme,“ dôvodil Franken v závere, „koho máme pred sebou v neznámej kozmickej lodi, musíme postupovať mimoriadne opatrne!“

Napokon navrhol, aby vyčkali príchod flotily, z bezpečnej vzdialenosti pozorovali záhadné vesmírne plavidlo a po prílete celej rojnice stíhačov spoločne zvážili, ako budú postupovať.

Radísta skončil pomerne rozsiahly výklad svojej domnienky a sadol si do kresla očividne vzrušený logikou možností, ktoré sám načrtol.

Kým dostal slovo Paro Bacos, navigátor ešte raz prečítal záznam všetkých rádiogramov, ktoré si vymenili s veliteľskou loďou flotily a hlavnou základňou stíhačov na Marse. Všetci mali teda ešte raz možnosť urobiť si súvislú predstavu o vývine udalostí.

Paro Bacos poskytol členom posádky dostatok času na dôkladné zváženie domnienky Norberta Frankena o pôvode neznámej kozmickej lodi, ale aj obsahu rádiogramov. Po hodnej chvíli vstal a vystúpil pred zhromaždených. Rukami sa oprel p stoličku. V hale zavládlo hlboké ticho. „Predovšetkým chcem povedať, že som nesmierne rád, keď tu vidím všetkých spolupracovníkov — najmä tých, čo ešte pred hodinou pracovali na asteroide. Prílet neznámeho kozmického plavidla veľmi spochybnil možnosť ich návratu. My, čo sme zostali na palube materskej lode, vážne sme sa obávali o ich osud.“

Potom prešiel na vlastnú tému. Sám by si vraj želal, aby mal Norbert pravdu. Bola by to fantastická udalosť, keby ľudstvo konečne našlo vo vesmíre seberovné mysliace bytosti, ba dokonca bytosti vyššej inteligencie, ktoré už dokázali opustiť hranice doterajšieho životného priestoru. Bolo by neuveriteľným šťastím, keby práve oni ako prví ľudia mohli podať ruky poslom z vesmíru, triumfálne ich sprevádzať na Zem…

Žiaľ, dôvodil Bacos, niektoré známe skutočnosti ponúkajú aj iné závery. Podľa neho neznáma loď je miestom posleďného odpočinku skupiny ľudí zo Zeme, ktorí kedysi tak ako oni vzlietli do vesmíru, aby odhaľovali jeho tajomstvá. Krutá náhoďa, ktorými vesmír nešetrí, alebo vlastná chyba či neopatrnosť spôsobili haváriu, za aké sa platí životmi.

Atómový fyzik sa na chvíľu oďmlčal, akoby dával voľný priechod pocitom,“ ktoré v ňom vyvolali vlastné slová o tragickom osude kozmonautov.

V spoločenskej hale bolo nezvyčajné ticho. Hoci nebolo dokázané, ktorá z oboch verzií by mohla byť pravdivá, všetci zrazu cítili, že skôr Bacosova.

Rádž Rajpúr, inžinier elektroniky, reagoval po svojom, vedený akýmsi neomylným inštinktom. Pomaly, slávnostne vstal a podľa dávnej obyčaje svojej indickej domoviny prekrížil si na hrudi ruky a zľahka sa poklonil. Všetci sa mimovoľne zdvihli a zachovali minútu pietneho ticha.

Bacos, trocha prekvapený spontánnou reakciou prítomných, chvíľu váhal, kým sá znovu ujal slova.

„Priatelia, som hlboko ďojatý vašou reakciou. Jednako zákon logiky si vyžaduje, aby som dokončil a zdôvodnil svoju domnienku.“

Poďľa neho neobvyklý tvar lode vznikol tým, že v polovici trupu v najtesnejšom dotyku preletelo dajaké teleso, možno väčší meteoroid, a loď sa nalomila. Keby sa teleso nebolo o loď iba obtrelo, ale naplno ju zasiahlo, bola by sa bezpochyby celkom rozdrúzgala, jej jednotlivé časti a úlomky účinkom strašného nárazu dávno by sa zotrvačným pohybom roztratili vo vesmíre.

Usudzuje, že meteoroid, ktorý spôsobil haváriu, jeden zo stíhačov flotily zničil pred niekoľkými týždňami. Bolo to tej noci, keď dostali rozkaz od komodora vrátiť sa a vybudovať nový rádiomaják na Adónise. Bacos sa priznal, že mal vtedy dozor a pozoroval likvidovanie akéhosi meteoroidu susedným stíhačom. V rádiograme, ktorý raďista stíhača vyslal veliteľskej lodi, bola pozoruhodná zmienka, že pri optickej analýze plynov, vzniknutých po zničení telesa, zistili sa stopy transuránu — plutónia. Z toho možno usudzovať, že keď meteoroiď preď rokmi alebo desaťročiami tesným preletom nalomil pozemskú kozmickú loď, častice hmoty jej atómového reaktora zachytili sa na jeho povrchu. Len tak si možno vysvetliť, že zvyškové plyny zo zničeného meteoroidu obsahovali plutónium, ktoré sa vo voľnej prírode nevyskytuje. Podľa toho mali teda pred sebou poškodenú kozmickú loď.

Isteže, výskyt transuránu na meteoroide nebol ešte dostačujúcim dôkazom, že nejde o medzihviezdny koráb. Preto urobil čosi, čo mohlo mať neblahé následky pre posádku SA-408. Vo chvíli najbližšieho preletu neznámej lode vyslal zo smerovej antény spínací impulz diaľkového ovládania, ktorým sa aktivizujú na diaľku atómové pohonné agregáty kozmických lodí. Uvažoval, že ak ide o medzihviezdny koráb, nebude na impulz reagovať. Ak by to však bola kozmická loď zo Zeme, atómový pohon sa môže spustiť.