Vladimír Babula - Planéta troch sĺnc

McHardy sa na neho chvíľu stŕpnuto díval, akoby nepochopil zmysel jeho slov. O fotografiu nejavil veľký záujem.

— Čo tu stojíš ako soľný stĺp? Preber sa. Vieš ty vôbec, aký význam má pre nás táto fotografia? Je to prvý hmatateľný dôkaz, že Kvarťania sú civilizovaní ľudia. Oveľa presvedčivejší ako svetlá v údolí. Pozri: tu sú nejaké stavby — a od nich sa na tri strany rozbiehajú rovné hradské. A tu — tu je dokonca letisko, — ukázal na obdĺžnikovú plôšku na fotografii.

McHardy stále mlčal.

— Čo je s tebou? Nie ti je vari dobre? Si bledý ako stena… — prezeral si ho pozorne.

— Nie mi je dobre… — vyjachtal konečne McHardy a pohladkal si krk. Podišiel k televíznemu telefónu a prikryl ho hárkom papiera.

— Nerád by som, keby nás tu teraz pozoroval Madarász. Čert nikdy nespí…— Povedz mi konečne, čo sa ti stalo, — naliehal Kraus.

— Nesúr tak, naozaj nie je prečo tak súriť. Či sa už azda nemôžeš dočkať, kedy ti hodia slučku na krk?

— Slučku na krk? Prečo? — stŕpol Kraus.

— Doktorovi Zajacovi sa podarilo využiť gravitáciu pre zpravodajstvo…

— To je síce pekné, ale čo to má spoločného so šibenicou?

— Toto, — McHardy vytiahol z vrecka papierový kotúč a kus pásika rozmotal Krausovi pred očami.

— Kontrolný záznam z astrogravimetra…Ako si to rozlúštil? Nerozumiem im ani trošku…

— Tri vlnovky — čiarka, dve vlnovky — bodka. Jedna vlnovka — deliace znamienko medzi slovami a vetami, — povedal dutým hlasom McHardy a začal pískať:

—. /. —. /.—. /.— /…— //.—. /. —. /— //. —. /. — /. — /. —. /…/./ —. — //

— Zpráva pre Lúč — už mi je to jasné. Ukáž, — vytiahol McHardymu kotúč z ruky a čítal nahlas:

— Pozor, pozor. Na palube vášho lietadla sú traja nebezpeční šialenci, ktorí si hovoria Bratstvo silnej ruky. Ich kolegovia sa skrývali v Afrike. Pri neopatrnom zaobchádzaní s atómovou bombou boli zničení. Jediný človek, ktorý výbuch prežil, vypovedal pred smrťou, že sú to Gruber a McHardy. Tretieho už smrteľne ranený nemenoval. Musíte ho odhaliť sami.

Držte zločincov v izolácii a počkajte na ďalšie zprávy.

Prezídium Svetovej akadémie vied

Chotenkov.

Opakujeme dôležitú zprávu pre Lúč…

Krausovi pri čítaní zlyhával hlas.

— Strašné, — zašeptal McHardy. — Zprávu som objavil pred pol hodinou, keď som kontroloval prístroje. Ešte šťastie, že som ju dostal do ruky ja, a nie niekto z nich.

Darmo sa utešuješ. Akadémia bude zprávu určite dlho opakovať — kým neprídu na ňu aj ostatní. Čo teraz?

— Budeš ťahať s nami ďalej alebo nás zradíš? — opýtal sa miesto odpovede McHardy — a hneď dodal: — Teba predsa v zpráve nemenujú…Ale upozorňujem ťa, že ti to beztak nepomôže. Postarám sa už o to, aby si s nami ťahal až do konca…

— O tom nepochybujem, ty gentleman…Máš zbytočné obavy…Dôležitejšie je teraz rozhodnúť, čo urobíme. Najlepšie, myslím, bude, keď zatiaľ zprávu zatajíme a kajúcne sa priznáme sami. Sebakriticky sa budeme biť v prsia, vyhlásime, že sme si uvedomili zločinnosť svojich plánov a že to všetko odčiníme statočnou prácou…

— A ty si myslíš, že ti na to niekto naletí? Vži sa len na chvíľu do ich situácie. Maznal by si sa so svojím úhlavným nepriateľom? Pre istotu by si mu radšej krky vykrútil, ako to asi urobia oni nám — o tom niet čo pochybovať…

— Neverím tomu. Jednoducho sa staneme zajatcami, bojovníkmi, ktorí zložili zbrane do rúk víťazného nepriateľa…

— Kreslíš si to ideálne, a pritom naivne. Zničia nás, určite nás zničia, ako by sme to urobili my, keby sme zvíťazili. Nepozostáva nám iná cesta ako utiecť, uniknúť. Na Kvarte je dosť miesta, kde sa schovať…

— A čo si počneme sami traja na neznámej planéte, plnej nebezpečenstiev. Z jednej strany nám bude hroziť smrť hladom, z druhej strany smrť rozdrvením alebo uškrtením — nezabúdaj na dvanásťnohých jašterov a na Kvarťanov — a k tomu nebezpečenstvo odhalenia. Či si myslíš, že nás nebudú kolegovia prenasledovať?

— Teda si chceš radšej sám hodiť slučku na krk? Iba útek nám dáva nádej na záchranu. Veď nemusíme odísť s holými rukami. Môžeme si so sebou vziať Šíp alebo Lastovičku, zbrane a prístroje. A s Kvarťanmi sa nakoniec môžeme tak spriateliť, že sa stanú našimi spojencami. Potom si vyrovnáme účty i s našimi drahými kolegami. Ba možno sa nám tak rýchlejšie splní náš dávny sen…

— Nuž dobre — a ako sa teraz chceš dostať dolu? Tak skoro nás nevystriedajú. Do tých čias môže Madarász zprávu objaviť. Veď občas astrogravimeter prezerá. A poškodiť ho, to nám nič nepomôže. Nahradil by ho iným…

— Vravím to stále, že nemáš trochu dôvtipu. Riešenie je predsa ľahké: navrhneme, aby Lúč riadili z planéty, veď to nie je nijaký problém…

Madarász s tým nesúhlasil.

— Automatické zariadenia sa môžu pokaziť — a my potom budeme bez spojenia so Zemou. To predsa nemôžeme pripustiť. A potom — ako sa dozvieme, či sa Zajacovi podarilo rozlúštiť problém gravitačného poľa?

V McHardym hrklo ako v starých hodinách. Rýchle skrutol rozhovor na iné pole. Na druhý deň oznámil Madarászovi, že pre prudké bolesti hlavy nemôže vykonávať službu a že žiada o preloženie na planétu.

Hneď nato dostal Kraus žalúdočné kŕče.

Madarász sa toho veľmi naľakal.

— Asi ste sa dolu nakazili nejakým vírusom alebo mikróbom zo vzduchu. Svozilová zrejme nemala pravdu, keď tvrdila, že nášmu organizmu neškodia. Zaraz sa postarám, aby pre vás prileteli…

Obdobie dažďov uväznilo vedcov na dlhý čas v podzemnom obydlí. Nikto si však ruky nezložil do lona. Navrátilova skupina usilovne pracovala na plánoch novej atómovej elektrárne a oceliarne, Čan-suova skupina dokončovala plány obytnej budovy — a skupina Nadeždy Molodinovej budovala v podzemí modernú kuchyňu. Bolo to vlastne veľké laboratórium, v ktorom pomocou atómovej energie premieňali prvky — a z nich sa potom vyrábali umelé jedlá. Neboli to azda nejaké pilulky, ako by sa niekto podľa názvu domnieval, ale dokonalé pokrmy, ktoré sa chuťou i úpravou úplne vyrovnali prirodzenej potrave. Bez takéhoto opatrenia by sa let do druhej slnečnej sústavy vôbec nemohol uskutočniť, lebo zásoby potravín by zabrali väčšinu priestoru v medzihviezdnom lietadle.

Obytná budova, atómová elektráreň i oceliareň mali stáť na Prestretom stole. Náhornú rovinu totiž dobre chránila pred vetrami skalná stena a rozprestierala sa tak vysoko nad riekou, že ani pri veľkej povodni nehrozila tu záplava. Aj geologický prieskum potvrdil správnosť rozhodnutia. Pod pomerne slabou vrstvou zeminy bol pevný žulový základ, ktorý je najvhodnejšou pôdou pre všetky väčšie stavby.

Architekt Baldík navrhol pre všetky stavby výzdobu. Boli to hlavne sochy, reliéfy a nástenné maľby, ktoré sa pre všetkých stali krásnou príležitosťou na vyskúšanie talentu. Hoci podľa hlavného plánu výstavby nového sídliska mala sa táto výzdoba vytvoriť až nakoniec, mnohí sa vo voľnom čase pustili do výtvarnej práce hneď. Severson sa pokúšal o bustu Aleny, Madarász si načrtával vzory ornamentov a Cahén odvážne riešil veľké figurálne kompozície.