Arkadij Strugacki: Planeta pre Pantanov

— Choď spať, — opakuje Malý. — Ale ešte mi povedz: kým budeš spať, nikto nepríde na tento breh?

— Nikto, — hovorím to, čo vždy. — Môžeš byť spokojný.

— To je dobre, — vydýchne uľahčene. — Tak spi, a ja budem rozmýšľať.

— Pravdaže, len rozmýšľaj, — hovorím.

— Do videnia, — lúči sa Malý.

— Do videnia, — odpovedám a vypínam.

No viem, čo bude nasledovať, a nehýbem sa od obrazovky. Je mi celkom jasné, že dnes sa zasa nevyspím.

Malý sedí vo svojej zvyčajnej polohe, na ktorú som si už zvykol, preto sa mi teraz nezdá taká nepohodlná a mučivá. Chvíľu hľadí na zhasnutú obrazovku umiestenú na čele starého Toma, potom zdvihne zrak k nebu, akoby tam, v dvestokilometrovej výške chcel rozoznať moju základňu, spojenú s družicou Pútnikov, a za jeho chrbtom sa rozprestiera známa krajina zakázanej planéty Koráb — piesočné duny, pohybujúca sa čiapka hmly nad horúcim močiarom, vzadu pochmúrny končiar a nad ním tenké, dlhé čiary obrovských, naďalej a azda i navždy záhadných konštrukcií, čo vyzerajú ako pružné, nepokojne sa chvejúce antény nejakého fantastického hmyzu.

U nich je teraz jar, na kríkoch rozkvitli veľké, prekvapujúco pestré kvety, nad dunami vanie teplý vánok. Malý sa roztržite obzerá, prehrabáva sa vo vyhladených kamienkoch. Ponad plece pozerá ku končiaru, odvracia sa, skloní hlavu a chvíľu nehybne sedí. Nato sa rozhodne, načiahne ruku rovno ku mne a stlačí klapku výzvy tesne pod Tomovým nosom.

— Dobrý deň, Stas, — hovorí. — Už si si pospal?

— Áno, — odpovedám. Je mi do smiechu, hoci sa mi chce, strašne spať.

— Ale by bolo dobre zahrať sa teraz, však, Stas?

— Áno, — súhlasím. — Nebolo by zle.

— Svrček na peci, — povie a chvíľu mlčí. Čakám.

— Dobre, — čulo hovorí Malý. — Tak sa teda zasa pozhovárame, dobre?

— Pravdaže, — prisviedčam. — Zhovárajme sa.

Arkadij Strugackij

Boris Strugackij

Planéta pre Panťanov

Z ruského originálu Malyš, Detskaja literatúra, Leningrad 1973,

preložila Viktória Slobodníková.

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran, Bratislava 1976, ako 3195. publikácia a 28. zväzok edície Zenit, ktorú rediguje dr. Ivan Izakovič.