Američan Isaac Asimov sa narodil roku 1920 v Sovietskom zväze, odkiaľ sa jeho rodičia presťahovali do USA, keď mal tri roky. Ako prisťahovalcom sa im neľahko žilo a dlho trvalo, než si mohli otvoriť obchodík s cukrovinkami. Tvrdý zápas o denné živobytie pomohlo Asimovi vypestovať si usilovnosť a cieľavedomosť, čo ho spolu s nadaním a inteligenciou sformovalo vo vedca a spisovateľa.
Študoval na Columbia University a na tejto univerzite roku 1948 aj obhájil doktorát; neskôr pôsobil na lekárskej univerzite v Bostone ako profesor biochémie. Vedecké uznanie získal aj za odborné učebnice i populárno-vedecké diela, za čo sa stal nositeľom ceny Edisonovej nadácie. Asimov písal aj pod pseudonymom Paul French.
Písaniu vedecko-fantastických poviedok a románov i populár-no-vedeckých publikácií sa venoval skôr iba zo záujmu, no svetový ohlas na tomto poli ho podnietil, aby opustil pôdu univerzity a rozhodol sa pre povolanie slobodného spisovateľa.
Sedemnásťročný napísal prvú sci-fi poviedku, ale zapadla. Úspešná bola až tretia Stroskotáme pri Veste (Marooned off Vesta) napísaná o rok. Úspech ho potešil, a tak pokračoval v práci. Za dva nasledujúce roky napísal vyše tridsať poviedok, ktoré vyšli časopisecký. K jeho najznámejším prácam patria knihy Koniec večnosti (The End of Eternity), Nechránené slnko (The Naked Sun — v slovenčine vyšlo pod titulom Vo vesmíre niekto vraždí), Oceľová jaskyňa (The Caves of Steel), Uplynulý priestor (The Currents of Space), Cesta Marťanov (The Martian Way), Nový svet (Foundation), Nový svet a ríša (Foundation and Empire), Druhý Nový svet (Second Foundation) a iné.
Asimovovo dielo je obsiahle a rozmanité, ale v podstate má spoločného menovateľa v logike a racionálnosti, autor vychádza z konkrétnych základov a opiera sa o prírodné zákony, hoci v danom období len tušené. No oveľa väčšmi si treba ceniť na Asimovových prácach humanizmus a varovný hlas adresovaný dnešnému ľudstvu. V prípadnom súboji s inými vesmírnymi ríšami naša Zem, a teda ľudstvo, obstojí iba vtedy, ak si včas vyrieši pálčivé problémy pozemského dneška, ak ľudstvo postaví svoje vedecké výdobytky predovšetkým do služieb každodenného života, tvorby a budovania, a nie do služieb panovačných túžob a plánov, teda boja a tým aj ničenia. Prostredníctvom svojich sci-ŕi románov sa autor prihovára dnešku, apeluje na dnešných ľudí v záujme budúcich generácií.
Redakcia
Digitalizované
2001
RoboV
Adresa mojej stránky — http://sweb.cz/robov.knihy/
Mirror tejto stránky — http://www.robov.knihy.szm.sk/
Email — robov.knihy@seznam.cz