Isaac Asimov - Okruhliak na obzore

Здесь есть возможность читать онлайн «Isaac Asimov - Okruhliak na obzore» весь текст электронной книги совершенно бесплатно (целиком полную версию без сокращений). В некоторых случаях можно слушать аудио, скачать через торрент в формате fb2 и присутствует краткое содержание. Жанр: Фантастика и фэнтези, на словацком языке. Описание произведения, (предисловие) а так же отзывы посетителей доступны на портале библиотеки ЛибКат.

Okruhliak na obzore: краткое содержание, описание и аннотация

Предлагаем к чтению аннотацию, описание, краткое содержание или предисловие (зависит от того, что написал сам автор книги «Okruhliak na obzore»). Если вы не нашли необходимую информацию о книге — напишите в комментариях, мы постараемся отыскать её.

Okruhliak na obzore — читать онлайн бесплатно полную книгу (весь текст) целиком

Ниже представлен текст книги, разбитый по страницам. Система сохранения места последней прочитанной страницы, позволяет с удобством читать онлайн бесплатно книгу «Okruhliak na obzore», без необходимости каждый раз заново искать на чём Вы остановились. Поставьте закладку, и сможете в любой момент перейти на страницу, на которой закончили чтение.

Тёмная тема
Сбросить

Интервал:

Закладка:

Сделать

Tajomník vyzeral, akoby chcel niečo povedať, ale nevydal ani hlások.

Prvý sa ozval Shekt. „Ako ste prinútili pilota viesť lietadlo, Schwartz? Veď najviac, čo viete, je prinútiť niekoho kráčať.“

„Áno, ak je to proti jeho vôli. Z myšlienok doktora Arvardana však viem, ako obyvatelia Šíria nenávidia pozemšťanov, a tak som sa poobzeral po pilotovi, čo pochádza zo sektora Sírius. A našiel som poručíka Claudyho.“

„Poručíka Claudyho?“ vykríkol Arvardan.

„Áno… Vy ho tuším poznáte, áno, teraz to zreteľne viem!“

„Môžete si byť istý, že ho poznám… Ale pokračujte, pán Schwartz.“

„Ten dôstojník nenávidí pozemšťanov z celej duše; hoci som vnikol do jeho mysle, neviem si to vysvetliť. Chcel ich všetkých zničiť. Iba prísna vojenská disciplína mu bránila sadnúť do lietadla a vrhnúť sa na nich.

A s takouto mysľou je to inak. Stačí len malý impulz, trochu ju povzbudiť a nezabráni jej v tom ani disciplína. Pochybujem, či si vôbec všimol, že som do lietadla nastúpil aj ja.“

„Ako ste našli Senloo?“ zašepkal Shekt.

„Za mojich čias,“ odvetil Schwartz, „existovalo mesto, ktoré sa volalo St. Louis. Ležalo na sútoku dvoch veľkých riek… Napokon sme Senloo našli. Bola síce noc, no v svetielkujúcej záplave rádioaktívnych území sme zrazu zazreli tmavý fľak. Doktor Shekt raz spomínal, že Chrám je oázou nedotknutej pôdy. V duchu som poručíkovi prikázal, aby sme tam zhodili svetlicu, a pod nami sme zazreli päťuholníkovú budovu. Zodpovedala obrazu, aký som objavil v ta-jomníkovej mysli… A teraz je na tom mieste len veľká, asi tridsať metrov hlboká jama. Stalo sa to o tretej ráno. Nijaké rakety s vírusmi neodštartovali a vesmíru nehrozí nebezpečenstvo.“

Z tajomníkových úst sa vydralo zavytie, pripomínajúce skuví-ňanie démonov. Prikrčil sa, akoby chcel skočiť — a zrazu sa zrútil.

Na spodnej pere sa mu zjavila pena.

„Ja som mu neublížil,“ povedal Schwartz potichu. Potom zamyslene, hľadiac na ležiace telo, dodal: „Vrátili sme sa už pred šiestou, ale vedel som, že musím vyčkať, kým neuplynie určená hodina a Balkis nezačne jasať. Vedel som, že sa tak stane, čítal som to v jeho mysli, a napokon len tak som ho mohol usvedčiť… A teraz ho už niet.“

22

To najkrajšie nás ešte len čaká

UŽ TRIDSAŤ DNÍ UPLYNULO OD NOCI, KTORÁ mala priniesť záhubu celej galaxii, od chvíle, čo Jozef Schwartz odštartoval z letiska, pričom za nimi prenikavo vyzváňali poplašné zvonce a éterom lietali rozkazy, aby sa okamžite vrátili.

No nevrátili sa, aspoň dovtedy nie, kým nezničili Chrám v Sen-loo.

Za svoje hrdinstvo teraz dostal aj oficiálne pocty. Vo vrecku mal stužku nositeľa radu Vesmírneho korábu a Slnka prvej triedy. Okrem neho a ešte dvoch ho všetci dostali iba in memoriam.

To už bolo čosi pre krajčíra na dôchodku.

Prirodzene, nikto okrem úzkeho kruhu tých najvyšších úradníkov nevedel presne, čím si vyznamenanie zaslúžil, ale na tom nezáležalo, raz sa svojím hrdinským činom nezmazateľne zapíše do u-čebníc dejepisu.

Kráčal tichým večerom k domu doktora Shekta. Mesto bolo pokojné, rovnako ako trblietanie hviezd nad ním. Na jednotlivých miestach Zeme sa síce ešte bránili bandy zelótov, no ich vodcovia poväčšine padli alebo ich zajali a ostatní lojálni pozemšťania si s nimi poradia.

Vesmírom sa blížili k Zemi prvé gigantické zásobovacie konvoje, ktoré privážali zdravú pôdu. Ennius opäť predložil svoj návrh, aby sa všetci pozemšťania presídlili na inú planétu, ale oni odmietli. Nepotrebujú dobročinnosť. Stačí im možnosť, že si môžu pretvoriť svoju planétu. Nech im umožnia znova vybudovať zem svojich otcov, prapôvodnú kolísku celého ľudstva. Chcú to všetko vytvoriť vlastnými rukami, ozdraviť zničenú pôdu, aby sa nanovo rozzelenali mŕtve pláne a rozkvitli púšte v niekdajšej pôvodnej kráse.

Nesmierne náročná úloha si iste vyžiada aj sto rokov, no ale čo? Len nech galaxia zapožičia strojné zariadenie a dodá potraviny a pôdu. Pri jej nevyčerpateľných zdrojoch to bude maličkosť, ktorá sa im navyše bohato vráti.

A raz bude pozemšťan opäť rovnocenným príslušníkom ľudskej rasy, žijúcim na planéte rovnocennej s ostatnými, a bude sa môcť každému pozrieť do očí.

Schwartz kráčal hore schodmi k vchodových dverám a srdce mu plesalo nad svetlou budúcnosťou Zeme. O týždeň odchádza s Arvardanom do centrálnej časti galaxie. Kto z jeho vrstovníkov kedy opustil Zem?

A v tej chvíli si spomenul na niekdajšiu Zem, jeho Zem. Tak dávno je už mŕtva. Tak dávno.

A pritom odvtedy uplynulo iba tri a pol mesiaca.

Práve sa načiahol rukou k signalizačnému panelu pri dverách, keď sa odrazu zarazil; v mysli mu zazneli slová z vnútrajška domu. Teraz vnímal všetko veľmi zreteľne ako cengot drobných zvončekov.

Bol to Arvardan, ktorý ako zvyčajne nevedel vyjadriť slovami všetky myšlienky. „Póla, čakal som a dlho som uvažoval. Ale viac už nebudem. Musíš ísť so mnou.“

V Polinej mysli postrehol rovnaké nadšenie ako v Arvardano-vej, no z jej slov zaznievala neistota a rozpaky: „To nemôžem, Bel. To je vylúčené. Moje primitívne spôsoby a správanie… Veď by som si prichodila hlúpa na tých všetkých centrálnych planétach. A okrem toho som iba pozem…“

„Nerozprávaj tak. Si moja žena a bašta. Keby to niekoho zaujímalo, pochádzaš zo Zeme a si slobodná občianka Impéria. A keby niekto chcel vedieť viac, si moja žena.“

„No dobre, ale čo potom, keď podáš správu archeologickej spoločnosti v Trantore?“

„Čo potom? Najprv si vezmeme rok voľna a navštívime všetky väčšie planéty galaxie. Nevynecháme ani jednu, aj keby sme ta mali ísť poštovým vesmírnym korábom. Takto si aspoň urobíš predstavu o galaxii a zároveň si za vládne peniaze urobíme tú najkrajšiu svadobnú cestu.“

„A potom…“

„A potom sa vrátime na Zem a dobrovoľne strávime najbližších štyridsať rokov života zúrodňovaním rádioaktívnych území.“

„Ale prečo to všetko robíš?“

„Lebo,“ a Schwartz zreteľne vnímal, ako sa Arvardan zhlboka nadýchol, „lebo si to želáš aj ty a ja ťa veľmi ľúbim, a navyše som požiadal o pozemské občianstvo; tu sú papiere…“

„Tak dobre…“

A v tej chvíli rozhovor zmĺkol.

Prirodzene, Schwartz aj naďalej vnímal ich Duševné dotyky, a tak sa veľmi spokojný a trochu rozpačitý obrátil na odchod. Môže predsa počkať. Času má dosť, navštívi ich neskôr, nech vychutnajú chvíle súkromia.

Krátil si čas prechádzkou po uliciach a nad hlavou mu studeným svitom blikali hviezdy — viditeľné i neviditeľné planéty galaxie.

Znova si potichu pre seba, pre novú Zem i pre všetky tie milióny planét v nekonečných diaľavách zopakoval prastaré verše, ktoré už z toľkých kvadriliónov ľudí poznal len on: Zostarni so mnou! To najkrajšie nás ešte len čaká, jeseň života, keď leto je už za nami…

JEDNÝM Z NAJPLODNEJŠÍCH, najprekladanejších a najobľúbenejších súčasných autorov vedecko-fantastickej literatúry je Isa-ac Asimov. Dodnes publikoval viac ako sto titulov. Námetovo i obsahovo je to veľmi pestrá mozaika, v ktorej nájdeme nielen romány a poviedky z oblasti sci-fi, ale aj objemné diela popularizujúce exaktné vedy, učebnice pre vysokoškolských poslucháčov, knihy encyklopedického charakteru pre mládež a podobne. Svetová vedecko-fantastická literatúra našla v Asimovovi nadšeného propagátora a tvorcu, bez ktorého už je neodmysliteľný vývin tohto literárneho žánru.

Читать дальше
Тёмная тема
Сбросить

Интервал:

Закладка:

Сделать

Похожие книги на «Okruhliak na obzore»

Представляем Вашему вниманию похожие книги на «Okruhliak na obzore» списком для выбора. Мы отобрали схожую по названию и смыслу литературу в надежде предоставить читателям больше вариантов отыскать новые, интересные, ещё непрочитанные произведения.


Отзывы о книге «Okruhliak na obzore»

Обсуждение, отзывы о книге «Okruhliak na obzore» и просто собственные мнения читателей. Оставьте ваши комментарии, напишите, что Вы думаете о произведении, его смысле или главных героях. Укажите что конкретно понравилось, а что нет, и почему Вы так считаете.

x