Isaac Asimov - Okruhliak na obzore

Arvardan vstal, ale tajomník rýchlo dodal: „Nijaké rokovanie nemôže byť spravodlivé, ak sa na ňom zúčastňuje niekto, čo vie duševnými schopnosťami ovplyvniť sudcu.“

Ennius sa rozhodol. Vošiel vojak a odviedol Schwartza, ktorý sa ani nezdráhal, jeho okrúhla tvár bola celkom pokojná.

Pre Arvardana to bol posledný úder. Tajomník teraz vstal a chvíľu mlčal. Z jeho územčistej postavy v zelenej tunike vyžarovalo zlovestné sebavedomie.

„Vaša Excelencia,“ začal oficiálne a vážne, „všetky obvinenia i dôkazy, ktoré doktor Arvardan predložil, sa opierajú o svedectvo doktora Shekta. Doktor Shekt sa oháňa slovami, ktoré v delíriu bľabotal umierajúci. A predsa sa všetky tieto obvinenia dostali na povrch až po experimente s Jozefom Schwartzom na synapsifikátore.

Kto je vlastne Jozef Schwartz? Kým sa nezjavil na scéne, bol doktor Shekt normálny, pokojný občan. Veď Vaša Excelencia sa s ním zhovárala práve v to odpoludnie, keď sa Jozef Schwartz prihlásil na experiment. Vyzeral vtedy nenormálne? Naznačil vám, že sa chystá sprisahanie proti Impériu? Alebo vám azda spomenul predsmrtné táranie toho biochemika? Vyzeral azda ustarostený, alebo bol znepokojený? Teraz tvrdí, že mu premiér prikázal sfalšovať výsledky experimentov na synapsifikátore a utajiť mená synapsifikovaných. Aj vtedy vám o tom povedal? Alebo až teraz, keď sa zjavil Jozef Schwartz? Znova sa pýtam, kto je Jozef Schwartz? Keď ho doviedli do Ústavu, hovoril neznámou rečou. Zistili sme to až neskôr, keď sme zapochybovali o úsudku doktora Shekta. A na experiment ho prihlásil istý farmár, ktorý o jeho totožnosti nevedel vôbec nič. A ani my sme nič nezistili. Tento muž má pritom prekvapujúce duševné schopnosti. Na vzdialenosť tridsiatich metrov môže obeť omráčiť silou vôle. Na menšiu vzdialenosť aj zabíja. Aj mňa najprv celkom ochromil, potom silou vôle manipuloval mojimi končatinami, dokonca, keby sa mu zachcelo, mohol manipulovať aj mojou mysľou.

Verím teda, že Schwartz manipuloval aj myslením ostatných. Vravia, že som ich uväznil, že som im hrozil smrťou, že som sa priznal k velezrade a sprisahaniu proti Impériu. Vaša Excelencia, keďže boli celý čas pod vplyvom Schwartza, človeka, ktorý je schopný ovládať ľudské myslenie, položte im aspoň jedinú otázku: “Nie je Schwartz zradca?“ Ak nie, tak potom kto to je?“

A tajomník si spokojne, priam veselo sadol.

Arvardan mal pocit, že ho posadili na centrifúgu, ktorá sa roztáča čoraz rýchlejšie.

Čo na to odpovedať? Že Schwartz pochádza z minulosti? Aké má na to dôkazy? Že Schwartz rozprával dávnovekým mŕtvym jazykom? Veď len on sám to môže potvrdiť. A možno naozaj manipulovali s jeho myslením. Napokon, ako môže vedieť, či k niečomu takému nedošlo? Kto je Schwartz? Prečo je taký presvedčený o sprisahaní proti Impériu?

Opäť sa nad tým zamyslel. Odkiaľ vôbec nabral takú istotu, že sa chystá sprisahanie? Je síce archeológ, pochybovať patrí k jeho profesii, ale… Existovala vôbec niekedy len jediná obývaná planéta? Alebo bozky istého dievčaťa? Alebo existoval vôbec Jozef Schwartz?

Nebol schopný rozmýšľať: Nemohol rozmýšľať!

„No prosím?“ spýtal sa Ennius netrpezlivo. „Chcete k tomu niečo povedať, pán doktor Shekt? Alebo vy, pán doktor Arvardan?“

Odrazu preťal ticho Polin hlas. „Čo od nich vlastne chcete počuť? Vari nevidíte, že tajomník klame? Nevidíte, že nás chce všetkých obalamutiť falošnými rečami? Onedlho všetci zomrieme, a už mi na tom nezáleží, ale mohli sme tomu zabrániť, zabrániť… A namiesto toho sedíme a tárame a tárame…“ Usedavo sa rozplakala.

„Tak už došlo aj na plač hysterickej ženskej…“ povedal tajomník. „Vaša Excelencia, mám takýto návrh. Moji nepriatelia tvrdia, že celá akcia s vírusmi a ktoviečo ešte sa onedlho začne, tuším o šiestej ráno. Navrhujem, aby ste si ma tu ako rukojemníka ešte týždeň ponechali. Ak sa ich obvinenie zakladá na pravde, o niekoľko dní by sme sa mali na Zemi dozvedieť o epidémii v galaxii. Imperiálne jednotky budú ešte vždy pánmi Zeme…“

„Zem je ozaj rovnocenná náhrada za celú galaxiu,“ zamrmlal bledý Shekt.

„Život je drahý mne práve tak, ako aj môjmu ľudu. Som však ochotný zostať tu ako rukojemník a bezodkladne informovať predstavenstvo Bratstva, že tu zostanem ešte týždeň z vlastnej vôle. Tak zabránime prípadným nepokojom.“

Založil si ruky na prsia.

Ennius zdvihol utrápenú tvár. „Nepokladám tohto muža za vinného…“

Arvardan sa už neovládol. Pokojne, ale rozhodne vstal a rýchlo kráčal ku guvernérovi. Nikto nevedel, čo chce urobiť, neskôr si ani sám na nič nevedel spomenúť. Napokon, na tom nezáležalo. Ennius mal poruke neuronický korbáč a použil ho.

Už po tretí raz, odkedy prišiel na Zem, ho pohltila bolesť. Všetko sa pred ním zvírilo a rozplynulo.

Nadišla šiesta hodina ráno a Arvardan ešte vždy ležal v bezvedomí…

SVETLO… ROZMAZANÉ SVETELNÉ ŠKVRNY a hmlisté tiene sa prelínali a vlnili a napokon sa sformovali do zreteľnejšieho obrazu.

Skláňala sa nad ním čiasi tvár.

„Póla!“ V tej chvíli Arvardan razom nadobudol vedomie. „Koľko je hodín?“

Prstami ju pevne chytil za zápästie, až sa mimovoľne mykla.

„Sedem preč,“ zašepkala. „Hodina H už pominula.“

Vydesene sa rozhliadol po miestnosti a po svojej posteli. Nedbal na pálčivú bolesť v krku. V kresle sa krčil vychudnutý Shekt. Smutne vyhlásil: „Všetko je stratené, pán Arvardan.“

„TakEnnius…“

„Ennius sa nevedel rozhodnúť. Však je to zvláštne?“ Shekt sa čudno, chrapľavo zasmial. „Nám trom sa podarilo odhaliť sprisahanie proti ľudskej rase, zajali sme vodcu sprisahancov a priviedli ho pred súd. Celkom ako v bájkach, kde nepremožiteľní hrdinovia v poslednej chvíli zvíťazia. Tak to zvyčajne končieva. Lenže v našom prípade bájka pokračuje a my sme zistili, že nám nikto neverí. A to sa v bájkach nestáva, však? Tam sa zvyčajne všetko dobre skončí, nemám pravdu? Nechápem…“ Ostatné slová pohltili suché, drsné vzlyky.

Arvardan roztrpčené odvrátil hlavu. Poline oči, temné a hlboké ako vesmír, boli plné sĺz. Na okamih ho tento hviezdnatý vesmír pohltil. A v duchu si predstavil, ako sa závratne rýchlo blížia k hviezdam lesklé kovové telesá, ktoré na presne prerátaných smrtonosných dráhach ľahko prekonávajú svetelné roky. Onedlho — ak sa tak ešte nestalo — sa priblížia ku všetkým planétam, preniknú cez atmosféru a zmenia sa v neviditeľný, smrtonosný dážď vírusov…

Všetko je stratené.

Už sa to nedá zastaviť.

„Kde je Schwartz?“ spýtal sa skleslo.

Póla iba pokrútila hlavou. „Už sa nevrátil.“

Dvere sa otvorili, a hoci sa Arvardan vyrovnal s vedomím neodvratnej smrti, zdvihol hlavu a tvárou mu preletel záblesk nádeje.

Vošiel Ennius a zachmúrený Arvardan sa odvrátil.

Ennius podišiel k otcovi a dcére a zahľadel sa na nich. Póla so Shektom si aj v tejto chvíli uvedomovali, že sú pozemšťania, a neodvážili sa nič povedať. Bolo im jasné, že aj keď ich čaká iba krátky a neradostný život, guvernérov bude ešte kratší a plný utrpenia.

Ennius poklopal Arvardana po pleci. „Pán doktor?“

„Vaša Excelencia?“ napodobnil Arvardan s trpkou iróniou jeho intonáciu.

„Už je šesť preč.“ Ennius v tú noc nespal. Hoci oficiálne uznal Balkisovu nevinu, nebol si celkom istý, či tí traja sú šialení, alebo ich konanie niekto ovplyvnil. Počúval chronometer, ako tikotom ľahostajne odratúva sekundy života galaxie.