Vladimír Babula: Signály z vesmíru

Odmlčal sa a očami prešiel všetkých prítomných. Usmial sa.

„Dnes vám teda môžem prezradiť, prečo som nechodil medzi vás. Potreboval som veľa času. Pokúšal som sa totiž rozlúštiť zmysel slov neznámej reči obyvateľov planéty X…“

Posledné slová zapôsobili ako bomba.

„Domnievam sa, že sa mi to podarilo — aspoň čiastočne.“

Alena sa zľahka dotkla Seversona a významne na neho žmurkla.

„Ako som už oznámil súdružke Molodinovej, planéta X vysiela na dvoch staniciach. Tú druhú som — žiaľ — objavil iba nedávno. Na nešťastie hovorí celkom iným jazykom ako prvá stanica. Celá moja práca sa teda zaoberá iba silnejšou stanicou, ktorú počúvame už mnoho rokov. A teraz dôkazy…“

Watson pristúpil k magnetofónu a sklopil páčku vypínača. Sálou sa ozval plačlivý hlas.

„Takto hovoria obyvatelia planéty X normálne. A teraz si to dajme pomalšie… Dávajte pozor: Najčastejšie počujete tieto slová: vhgt — svls — ohoghim — svin — gh. Zrejme sú to slová, ktoré používajú neznámi ľudia najčastejšie. Zistil som si, ktoré slová sa najčastejšie vyskytujú v mnohých svetových jazykoch a dospel som k názoru, že medzi čudnými slovami musia byť najmä slovesá vo význame byť — a tak ďalej.

Bolo by veľmi zdĺhavé, keby som vám chcel opísať celý postup, ako som krok za krokom odhaľoval zmysel slov. Kto sa o tento problém zaujíma bližšie, môže si preštudovať tieto materiály,“ položil ruku na väčší zväzok papierov.

„Chcel by som vás však ešte upozorniť, že cesta k rozlúšteniu je veľmi zložitá. Najprv som to skúšal pomocou najrozličnejších dešifrovacích systémov, ktoré sú známe z čias rozdelenia ľudstva. Nedarilo sa mi to. Potom som preštudoval vedecké spisy akademika Hrozného a Lexu, ktorí rozlúštili neznámu reč a neznáme písmo na nápisoch z Orientu. Ani to mi veľmi nepomohlo. Iba po roku márneho hľadania som si všimol, že niektoré slová majú síce rovnaké písmená, akoby sa povedalo po našom, ale zakaždým sa vyslovujú inak. Rozdiely sú vo výškach tónov jednotlivých slabík. Neznámi ľudia vlastne nerozprávajú, ale spievajú. Nášmu sluchu to príliš nelahodí, ale pre neznámych ľudí to má veľký význam. Jednotlivé tóny im totiž nahrádzajú písmená.

A teraz vám prečítam preklad niekoľkých súvislých viet, ktoré sa mi podarilo zostaviť:

„Matematický turnaj (súboj alebo olympiáda) mal dobrý priebeh a vysokú úroveň. Absolútnym víťazom je — nezrozumiteľné meno.“

„Nepriateľská krajina (alebo svetadiel) usiluje sa zničiť našu civilizáciu (alebo náboženstvo). Boh nám vložil do ruky meč (alebo zbrane), aby sme potrestali rúhačov. Naša krajina (alebo svetadiel) je pre nás veľmi malá. Najúrodnejšie krajiny majú bezbožní — nezrozumiteľný názov národa — a my hladujeme. Musíme rozšíriť svoj životný priestor. Naša trpezlivosť je už na konci. Vyhlásime svätú vojnu…“

Zdá sa teda, že návšteva na planéte X nebude pre nás nijako príjemná. Podľa výsledkov, ku ktorým som dospel dlhou a trpezlivou prácou, schyľuje sa tam k búrke. Je celkom možné, že sa dostaneme priamo do tuhého.“

Odmlčal sa. V sále ležalo ťažké ticho.

„Priznám sa, a akiste hovorím za nás všetkých, že ma akademik Watson príjemne prekvapil,“ ujal sa slova Navrátil. „Za jeho gigantickú prácu musíme mu vysloviť úprimnú a vrelú vďaku.“

Sálou sa ozval nadšený potlesk.

„Táto práca má pre nás zaiste veľkú cenu. Uľahčí nám prvý styk s obyvateľmi planéty X.

Nehnevajte sa však, súdruh Watson, keď poukážem aj na tienisté stránky problému. Akiste nepochybujete o tom, že vám aj nám prajem na tejto ceste mnoho úspechov. Nechcem pochybovať ani o vašej statočnosti a starostlivosti. Obávam sa však, že aj pri všetkej dôkladnosti v lúštení môžeme ľahko podľahnúť klamu. Nezabúdajte, že naše myslenie je príliš pozemské na to, aby sme mohli preniknúť do myslenia neznámych tvorov len na základe zvukových záznamov. Pripúšťam síce možnosť, že akademik Watson odhalil tajomstvo neznámej reči, ale obávam sa, že zmysel slov je často iný, ako im teraz pripisujeme.“

Rozprúdila sa živá diskusia. Jedni stáli na Watsonovej strane, druhí pochybovali s Navrátilom.

„Práve som sa rozhodol, že preštudujem hudbu neznámych ľudí,“ povedal Madarász, keď sa vedci rozchádzali do svojich kabín. „Aby som odhalil jej zákonitosti, na to nepotrebujem slovníky…“

Seversona Watsonova zpráva natoľko ohromila, že celú besedu sledoval ako vo sne.

„Zaoberal sa statočnou prácou — a ja som ho upodozrieval,“ premýšľal.

„Ale prečo sa tak často stýka s Olafom? Prečo odpočúva rozhovory? A kto mi teda dal do vrecka varovný list? Nie — nie je to celkom v poriadku! Nelúštil záhadnú reč z iných príčin?“

„Pozor, pozor! O desať minút zapneme pohonné reaktory! Pripútajte sa, otočíme lietadlo!“

Molodinovej hlas, prenášaný do všetkých kabín, znel slávnostne.

„Sláva, už sa blížime k cieľu!“ zvolala Alena. „Leif, však sa aj ty tešíš? Ja nesmierne. Cesta bola krásna a zaujímavá — všetka česť! Ale všetko s mierou. Priznám sa ti, že mi večná noc občas šla už na nervy. Ani nevieš, ako sa teším! Aj ty, pravda? To bude nádhera, keď zacítime pod nohami pevnú pôdu a nad hlavou nám zažiari skutočné slnce. A to nielen jedno, ale hneď tri!“

Zo zásuvky vyložila puzdro s demodulátorom a podala ho Seversonovi.

„Pozri, ako veselo nám žiari v ústrety!“

Severson si prezeral tri slnká so zatajeným dychom. Aké boli pestré! Jedno bolo žlté ako naše Slnko, druhé oranžové a tretie červené.

„Ku ktorému z nich letíme?“ spýtal sa zamyslene.

„K najväčšiemu, ktoré svieti rumelkovým svitom. Hovorím síce k najväčšiemu, ale v skutočnosti Proxima Centauri je najmenším slnkom v celom trojhvezdí. Teraz sa nám zdá byť najväčším, pretože je k nám najbližšie.“

„A ako ďaleko za ním sú ďalšie dve slnká?“

„Približne štrnásť svetelných dní, teda kúsok. Náš Lúč prekoná túto vzdialenosť aspoň za šesť týždňov. Keď sa rozlúčime s obyvateľmi planéty X, potom sa ta podívame. Bude to zaujímavá cesta. Zlaté slnko — Alfa Centauri A — má sedem planét a oranžové — Alfa Centauri B — štyri planéty. Je celkom pravdepodobné, že na niektorej nájdeme mysliace tvory podobné našim ľuďom. Obidve slnká sa navzájom otáčajú okolo toho istého ťažiska aj so svojimi slnečnými sústavami. A okolo tejto dvojice obieha Proxima so svojimi planétami.“

V zadnej časti kolosa sa ozval šum a praskot.

Trojhvezdie uniklo zo zorného poľa prístroja. Hviezdna obloha sa dala do pohybu. Zjavilo sa súhvezdie Panna, potom Vlasy Bereniky, Veľký voz s Polárkou na oji, Kasiopea, Mliečna dráha — súhvezdie Andromeda, uprostred ktorého svietila maličká hviezdička — Slnko našej slnečnej sústavy.

Na Lúči nebolo jediného človeka, ktorý by spal. Spálne vedcov boli prázdne. Všetci sa zhromaždili v čele lietadla, aby pomohli pri rýchlych operáciách, ktoré si vyžiadalo otáčanie lietadla.