Vladimír Babula - Signály z vesmíru

„Veľkolepá stavba,“ povedal s uznaním Severson. A zasnene dodal: „Všetko, čo robíte, je naozaj veľkolepé…“

Alena pochopila príčinu jeho clivosti. Spomenula si totiž na rozhovor cez prestávku v hlavnej sále akadémie.

„Prečo vždy vravíte — robíte, žijete? Prečo radšej nepoviete — žijeme? Veď všetko, čo okolo seba vidíte, je naše spoločné dielo a patrí všetkým, teda aj vám. Aj vy ste pomohli vede svojou účasťou na prieskumoch Arktídy a Antarktídy. Vtedy ste predsa neriskovali život pre vlastný zisk, ale v prospech všetkých.

A dnes? Dnes znova prispievate vede. Akademik Welenski vyhlásil, že vaše pripomienky k historickému dielu o dobývaní obidvoch pólov boli veľmi cenné.“

„Podľa vášho rozhovoru usudzujem, že trpíte nečinnosťou, Severson,“ zasiahol do rozhovoru Navrátil. „Celkom to chápem. Nevydržal by som bez intenzívnej práce ani deň. Veda a práca je naša spása — to vedel Komenský už pred päťsto rokmi. Práca je vskutku najlepším liekom, tá vás najrýchlejšie uzdraví. Nechcem vám dávať iba neplodné rady. Tie poskytne každý dobrý priateľ, no máloktorý vrece múky, vravieval Havlíček. Preto vám radšej hneď predložím konkrétny návrh. Viete, návrhy sú mojou špecialitou. Dúfam však, že o tento návrh nevzniknú také prudké spory ako o ten v akadémii. Nanajvýš, že by proti nemu protestovala naša Alenka,“ usmial sa potmehúdsky na dievčinu.

„Teda, ponúkam vám spoluprácu na našom spoločnom diele, na stavbe medzihviezdneho lietadla. Ste predsa letec…“

Alena aj Severson sa podívali na akademika prekvapene.

Prvá sa spamätala Alena.

„Ďakujem vám,“ zašepkala, „chcela som vás o to požiadať — a vy sám…“

„Veď vám rozumiem. To iba vy ma máte za nežičlivého mrmloša…“

„Obávam sa, že na túto prácu nebudem stačiť,“ povedal neisto Severson.

Alena ho vzala za rameno.

„Len sa nebojte, všetko sa skoro naučíte…“

„Pravda, začnete jednoduchými prácami, a keď vám to pôjde a bude vás to zaujímať, môžete prejsť na zložitejšie. Možno nás v krátkom čase predstihnete v dôvtipe… Pevne verím, že zajtra môj návrh prijmú. Od zajtra ste teda spolupracovníkom nášho ústavu…“

Druhý deň zasadnutia otvorili za predsedníctva prezídia Svetovej akadémie vied.

„Vážení priatelia,“ ujal sa slova akademik Chotenkov.

„Prezídium ma poverilo, aby som vám oznámil jeho názor na návrh akademika Navrátila. Predovšetkým mi dovoľte, aby som akademikovi Navrátilovi a všetkým jeho spolupracovníkom poďakoval za veľké úsilie, ktoré vynaložili na vypracovanie tohto skutočne starostlivo a do hĺbky rozpracovaného návrhu. Všetky výpočty sú dôkladne overené a mnohé z nich doložené protokolmi o výsledkoch pokusov a skúšok.

Prezídium preto odporúča plenárnemu zasadaniu, aby Navrátilov návrh prijalo. Súčasne vyzýva vedcov celého sveta, aby ho preštudovali, prípadne doplnili a aby pomohli podľa svojich možností pri jeho realizácii.

Svetová akadémia vied dáva k dispozícii všetok potrebný materiál a laboratóriá. Súhlasí aj s uskutočnením skúšky na Mesiaci.

Kto súhlasí s názorom prezídia, nech zdvihne ruku.“

Sálou sa zavlnila hora rúk.

Všetci vstali a nadšene tlieskali.

Najnadšenejšie Alena Svozilová. Navrátil sa naklonil k jej uchu a zašepkal:

„Čaká vás teda ďalšia cesta na Mesiac. Treba čo najrýchlejšie dokončiť prípravy pre pokus. Aby vám tam hore nebolo smutno, môžete si vziať so sebou nášho nového spolupracovníka. Predbežne mu nič nevravte. Treba na to vyžiadať Tarabkinov súhlas…“

Severson vstupoval na druhý deň do budovy fyzikálneho ústavu v Prahe so stiesneným pocitom.

Sústavne ho trápili obavy, ako sa zapojí do kolektívu takých vyspelých pracovníkov.

Akademik Navrátil ho pozval do svojej pracovne a rozvinul pred ním veľký výkres: rez pokusnou raketou.

„Pozrite si to,“ povedal proste a posadil sa do kresla. „Rozumiete výkresom?“ spýtal sa po chvíli.

„Rozumiem. Ako vidím, na výkresoch sa vcelku nič nezmenilo. Sú vypracované a kótované tak isto ako za čias mojich štúdií.“

„Tak vidíte,“ usmial sa akademik. „A je po strachu. Teraz počúvajte, aká úloha vás čaká: pomôžete nám pri montáži vnútorného zariadenia. S náradím ako letec určite viete zaobchodiť — a kde si nebudete vedieť rady, poradíme vám. Na montáži sa totiž zúčastníme všetci. Hoci máme väčšinu prác zmechanizovanú, manuálnu prácu nepovažujeme za ponižujúcu — naopak, je pre nás zdravým telocvikom…“

Severson bol svojou úlohou nadšený. Dostal prácu, s ktorou si určite poradí…

Montáž napredovala naozaj rýchlo. Všetci pracovali s elánom, ktorý v nich vzbudilo schválenie návrhu. Striedali sa v troch smenách vo dne v noci.

Severson by bol najradšej pracoval najmenej dve smeny naraz, ale Alena to nedovolila.

„Nezabúdajte na odpočinok. Takto by ste to dlho nevydržali. A kto bude za vás študovať? Uvidíte, že vám prestanem byť učiteľkou!“ vyhrážala mu, tváriac sa veľmi vážne.

Po niekoľkých dňoch usilovnej práce prijal ústav vzácnu návštevu z Moskvy. Prišla Nataša Orlovová.

Seversona prekvapila v plnej práci.

Tešil sa z jej nečakaného príchodu ako chlapec, ktorý po dlhom čase uvidí mamičku.

„Ale ste prekvapená, že ste ma tu našli, však? Určite ste nečakali, že dostanem zamestnanie v takom významnom ústave,“ chválil sa.

„Prečo sa jednostaj podceňujete, Severson. O vašich schopnostiach som nikdy nepochybovala. Vedela som i to, že zameškané rýchlo dohoníte. A s tým prekvapením vám musím pokaziť radosť. Prišla som totiž za vami, áno, priamo za vami.“

„Kvôli mne ste prišli do Prahy?“ čudoval sa Severson. „A prečo, ak sa smiem spýtať?“

„Akademik Navrátil nás požiadal o dôkladné vyšetrenie vášho zdravia.“

„Prečo? Veď sa cítim celkom zdravý, nič mi nechýba a nič ma nebolí.“

„To ma len teší. Zdravotnej prehliadke sa však podrobuje každý, kto sa zúčastni letu na Mesiac…“

Severson pribehol za Alenou celý udychčaný.

„Zdravotná prehliadka sa skončila dobre,“ spustil hneď vo dverách namiesto pozdravu. „Je to naozaj pravda, že ma vezmete na Mesiac?“

„Vari sa bojíte toho letu?“ odpovedala Alena otázkou.

Severson sa začervenal.

„Nebojím — nebál som sa ani riskantného letu s Amundsenom…“

„Pekné prirovnanie! Chcete tým azda povedať, že aj let na Mesiac môže mať taký nešťastný koniec? Uspokojte sa. Lietame tam pravidelne trikrát týždenne — a doteraz ešte nedošlo ani k jedinému nešťastiu. Veď napokon Mesiac je na dosah ruky. Raketové lietadlá dosiahli už oveľa väčšie vzdialenosti — Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter, Saturn…“

„A kedy štartujeme? Nehnevajte sa, prosím, že som taký nedočkavý…“

„Zajtra ráno letíme do Moskvy. Popoludní o štrnástej hodine štartujeme medziplanetárnym lietadlom Luna… Dnes popoludní a večer by sme sa mali ešte pokochať v živej prírode. Tam hore nám bude dlhší čas chýbať. Čo by ste povedali na malý výlet po Vltave?“

Severson ochotne súhlasil. Hoci ho práca na montáži pokusnej rakety veľmi zaujímala, nevedel sa dočkať konca smeny. Zdalo sa mu, že hlboké dojmy posledných dní sa mu nespracú do hrudníka, že sa musí o ne s Alenou podeliť.

Konečne sa práca skončila. Usmievavá, na hnedo opálená dievčina a ramenatý muž zastali na brehu Vltavy.