Vladimír Babula: Planéta troch sĺnc

Skoro potom sa otvoril bočný východ a z lietadla vystúpili do vzduchoprázdneho priestoru chlapi v kaučukových skafandroch. Plavnými pohybmi priblížili sa pomocou dlhých lán k zadnej časti kolosu, kde sú pripevnené ešte tri pomocné lietadlá.

A už sa otvoril aj hlavný otvor pre nákladný tovar. Zjavili sa v ňom dvaja chlapi, ktorí ťahali za sebou veľký kovový plavák. Pre nezasväteného diváka by bol tento výjav isto prekvapením, lebo chlapi zaobchádzali s ťažkým kusom kovu ako s hračkou. Priložili ho k trupu pomocného lietadla a niekoľkými obratnými pohybmi zatiahli veľké skrutky. A hneď sa vrátili pre ďalší, až nakoniec všetky tri pomocné lietadlá — Šíp, Sokol a Čajka — boli vyzbrojené vodnými lyžami.

Celý Lúč ožil ako podráždené mravenisko. Vo chvíľočke sa všetci vedci premenili na nosičov. Veľmi by sa mýlil, kto by si myslel, že ich táto práca nejako unavila. V medziplanetárnych priestoroch sú aj najťažšie náklady takmer bez váhy. Niet tu zemskej príťažlivosti…

— Hlásim, že všetky potrebné nástroje sú uložené v Šípe, — ozval sa konečne Krausov hlas v riadiacej kabíne.

— Nezabudli ste na vrtuľník?

— Je na svojom mieste.

— A člny sú prekontrolované?

— Áno, všetko v poriadku. Nezistili sme chyby.

— Teda pripravte Šíp na štart.

O zložení posádky raketového lietadla Šípu musel rozhodnúť žreb. Nikto sa neosmelil, aby sa sám prihlásil na let, ale každý po tom túžil. Veď výprava Molodinovej na Lastovičke letí iba na prieskumný let, ale Šíp má po prvý raz pristáť na neznámej planéte!

Žreb padol na akademika Navrátila, profesora Madarásza, Cahéna, Svozilovú, Grubera a Krausa. Za kapitána Šípu zvolili Navrátila.

Tesne pred odletom navštívil kapitána inžinier Severson. Ostal stáť vo dverách a rozpačito si hladil vrecko ako žiačik pri tabuli.

— Čo si želáte, Severson?

— Chcel by som vás o niečo požiadať, súdruh. Mohol by som teraz letieť s vami? Navrátil od prekvapenia zodvihol husté obočie:

— Ako to? Prečo? Veď ste neboli vyžrebovaný. Viac ako šesť ľudí nemôže teraz opustiť Lúč. Koho mám z posádky vyhodiť? Veď sa všetci rovnako tešíme na stretnutie s neznámou planétou…

— Súdruh Cahén by mi ochotne uvoľnil miesto, rozprával som sa s ním. Teraz všetko závisí len od vášho súhlasu…

— A prečo vám tak na tom záleží, aby ste boli medzi prvými, ktorí vstúpia na Kvartu?

Severson sklonil hlavu.

— Bojím sa o Alenu. Veď viete, ja a ona… — zašeptal.

— Tak je to teda! Vari žiarlite? Nedôverujete našim kolegom? Či si azda myslíte, že súdružka Svozilová je slabá žena, ktorá potrebuje po svojom boku rytiera? Veď ich bude mať päť…

Chápem, že chcete byť stále spolu. Nie som proti tomu, ale uvedomte si, že tu nie sme na prechádzke. Bojujeme s neznámymi končinami vesmíru, bez disciplíny by sme skoro stroskotali. Ako bývalý vojak by ste to mali vedieť lepšie ako ja. Hľadiac na hladkú tváričku, sýty nebudeš, hovorili naši predkovia, — usmial sa akademik pri pohľade na skormúteného Seversona.

— Aby ste poznali moje dobré srdce, ktoré tlčie pod hrubou halenou, pokúsim sa Cahéna prehovoriť. Ak vám naozaj prepustí svoje miesto v Šípe, leťte si s nami — poručeno Pánu Bohu…

Cahén ochotne odovzdal Seversonovi výzbroj a osobné zásoby potravín.

— Šťastnú cestu — a veľa srdečných pozdravov Kvarťanom!

— Do skorého videnia! — zvolal Navrátil ešte z dvier rakety.

Otvor sa nepriedušne uzavrel.

Niekoľko chlapov rýchlo odpútalo Šíp od kolosa.

Atómové reaktory čakali len na povel, aby uvoľnili obrovskú energiu pre reaktívne motory.

— Vpred! — dal pokyn Navrátil.

Lietadlo vykĺzlo z objatia Lúča a zamierilo dolu — k veľkému živému glóbusu. O dve hodiny sa už vznášalo sto dvadsať kilometrov nad povrchom planéty.

Šíp teraz zmenil smer a chvíľu letel rovnobežne s hladinou mora.

— Najprv si prezrieme celú planétu, všakže? — obrátil sa Navrátil ku Krausovi. — Filmový pás nám hodne pomôže pri vypracovávaní máp — a aj ľahšie nájdeme najvhodnejšie miesto na pristátie.

Hlavný pilot mlčky prikývol na súhlas.

Hlboko dolu sa rýchle striedali pevniny s tmavou hladinou mora. Na obzore sa v červeno prežiarenej atmosfére zjavilo najväčšie zo sĺnc — žltý Centaur A. O necelú hodinu potom vyplávalo nad horizont ďalšie slnko Centaur B, o niečo menšie, žiariace oranžovou žiarou. Najmenšie z družnej trojice — krvavočervená Proxima— ukázala sa až za letu nad druhou pologuľou.

— Pochybujem, že by Kvarťania poznali sane a lyže, — žartoval Kraus.

— Tiež si to myslím, — súhlasil Madarász. — Po Arktíde a Antarktíde niet na planéte ani stopy. Zdá sa, že tu veľa snehu neužijeme. Alebo hádam je práve na celej „zemeguli“ horúce leto? Nech človek háda, keď sa v tých troch čudných slnkách dosial nevyzná!

— Pozrite, — ukázal Kraus prstom dolu. — Vidíte ten široký prieplav medzi dvoma pevninami? To by bolo ideálne miesto na pristátie! Čo o tom myslíte, súdruh Navrátil?

— Mohlo by byť, — potriasol akademik hlavou. — Kto nám však zaručí, že sa práve v tých miestach nerozbijeme o dno? Rozhodne sa naň musíme pozrieť zblízka.

— Znesieme sa teda nižšie? — spýtal sa Kraus.

— Áno, klesajte až do dvoch tisíc metrov…

Lúč sa zatiaľ ustálil na rýchlosti 8 kilometrov za sekundu. Práve takú rýchlosť potreboval na to, aby sa mohol premeniť na umelú obežnicu Kvarty.

Dýzy v zadnej časti lietadla zatíchli.

Pri prístrojoch zostala len najnutnejšia obsluha. Ostatní si sadli k televízorom a napäto sledovali vysielanie zo Šípu.

— Vzduch obsahuje okrem dusíka ešte hélium, ale je celkom dýchateľný, — hlási Svozilová. — Tlak tisíc metrov nad zemou 0,8 atmosféry. To znamená, že sa dolu môžeme pohybovať voľne, bez skafandrov…

— Ohromné, úžasné! — tešili sa mužovia pri televízoroch.

Vtom sa celé lietadlo zatriaslo a kabínami sa ozvalo mohutné buchnutie. Všetci vyleteli z kresiel, prudko narazili do steny. Odstredivá sila za chvíľku prezradila, že Lúč sa dostal do rotačného pohybu.

Prvý sa spamätal Čan-su. S námahou sa doplazil k telefónu a stisol gombík.

— Telefón je bez prúdu! — skríkol. — Rýchle do skafandrov, Lúč je poškodený!

Wroclawski si rýchle natiahol kaučukový oblek a rozbehol sa hlavnou šachtou k riadiacej kabíne.

Čan-su ho nasledoval. Uprostred šachty sa však obrátil a pustil sa opačným smerom. Musí sa presvedčiť, čo sa stalo s elektrárňou. Bez prúdu by bolo lietadlo bezmocné…

Otvoril zaisťovacie dvere pred vstupom do atómovej elektrárne a zmeraveno zostal stáť. Obrovským, zubato pretrhnutým otvorom dívala sa na neho hviezdnatá obloha. Z celej elektrárne ostali len trosky.

Sklad pohonnej hmoty a potravín bol zničený.

Čan-su sa vrátil do šachty a starostlivo za sebou zasunul obidvoje dvere, aby neunikal z lietadla vzduch. Potom sa rozbehol priamo do hlavnej kabíny.

— Prístroje nefungujú, — privítal ho zúfalý Wroclawski.

— Zapnite náhradné plynové rakety. Lietadlo treba vyrovnať.

— Sláva, akumulátory sú v poriadku! — zvolal uľahčené Wroclawski a hneď ich zapojil na pomocný vysielač.

Čan-su mu vzal mikrofón z rúk.

— Nehnevajte sa, ale súrne sa musím rozprávať s Navrátilom…Haló, počujete ma? Tu Lúč. Lietadlo je poškodené. Ešte nevieme, čo sa stalo. Asi meteor… Atómová elektráreň je zničená, tak isto aj obidve spodné skladištia…