Vladimír Babula - Planéta troch sĺnc

— Prvé víťazstvo je tvrdo vybojované, priatelia, — ujal sa slova akademik Navrátil. A kým naša kúzelníčka súdružka Molodinová pripraví slávnostnú hostinu, poviem vám niekoľko slov.

— Ešte pred niekoľkými týždňami sme si často zavzdychli:

Ach, kam sa podeli tie časy, keď lietavali po svete klobásy. Dnes už.

Nedokončil. Svetlá v klubovni zrazu oslepli.

Hneď potom prenikol do sály ohlušujúci rachot. Bolo počuť niekoľko zdesených hlasov.

Wroclawski priskočil k obloku a strhol zatemnenie.

— Naša podzemná elektráreň, — vykríkol a zatackal sa.

Stemnetá obloha nad drobiacimi sa skalami rozhorela sa červenou žiarou.

— Fajka soptí, — zvolal Fratev zdesene. Rozsotil skupinu vedcov a vybehol z budovy.

O chvíľu bol na letisku. Rýchle naštartoval helikoptéru, a kým sa ostatní spamätali, vznášal sa vo vzduchu.

— Pozor, pozor, — volal zúfalo do mikrofónu, umiesteného na krku. — Blížim sa ku kráteru sopky. Dym mi prekáža vo výhľade, usilujem sa dostať nižšie…Teraz už vidím dobre. Mohutný prúd lávy sa valí po kráteri smerom k Prestretému stolu. Zachráň sa, kto môžeš…

— Tu Navrátil…hneď sa vráťte, ide o životy všetkých… — ozval sa chrapľavý hlas v slúchadlách.

— Hneď som pri váááá…— Fratevovi zlyhal hlas. Pretiahol poslednú slabiku a odrazu zmĺkol.

— Všetko v poriadku — len malé škrabnutie do sluchy, — ozval sa opäť.

Helikoptéra kolísavo zastrihala vrtuľami a ťažko dosadla na plochu letiska neďaleko skupiny vedcov.

Navrátil mykol kľukou a v mihu stál v kabíne lietadla vedľa Frateva. Pod pazuchou zvieral veľký kovový valec.

— Späť nad sopku, nad parazitický kráter, — povedal zadychčane.

Fratev mlčky prikývol.

Do kabíny prenikol štipľavý dusivý dym.

— Pozor, pozor, o chvíľu zhodím atómovú nálož, — zvolal Navrátil, keď sa ocitli nad strmou stenou na druhej strane kráteru. — Bomba je síce zavesená na padáku, ale aj tak nám veľa času nezvyšuje. Keď vám poviem, usilujte sa dostať z dosahu výbuchu čo najrýchlejšie…Bol by v tom čert, aby sme lávu neposlali inou cestou…

— …Teraz!..

Helikoptéra poskočila vo vzduchu a neisto sa zakolísala.

Navrátil zdesene pozrel na Frateva. Hlava sa mu beznádejne skláňala nad hlavnou riadiacou pákou. Chytil ho za vlasy a pozrel mu do tváre. Obidve líca mu zalievala krv…

Kŕčovite chytil riadenie.

Helikoptéra prudko skočila do výšky. Okolo nej — ako vyhrážka poslednej chvíľky v živote — vznášali sa kusy rozžeravenej lávy…

Veľké žlté slnko zapadlo za holé vrcholy hôr. Oblohu rozstrihla červená vejárovitá žiara.

Madarász naštartoval helikoptéru a vzniesol sa s ňou do výšky. Ešte raz sa obzrel na budovu, ktorej ožiarené obloky prezrádzali, že takmer všetci osadníci sú doma. Hladina Nádeje sa poihrávala s mihotavou žiarou, v malej zátočine sa na plavákoch kolísal strieborný Šíp.

Madarász obrátil zrak na druhú stranu. Zachvel sa. Údolím svetiel sa valil hustý dym, zrážaný vetrom k zemi. Nad ním zúfalo trepotali blanitými krídlami Kvarťania, ktorí v zmätku zabudli na útek.

Sopka Fajka hrozivo šľahala plameňmi z obidvoch kráterov. Láva, ktorá ešte pomaly vytekala z bočného krátera, na povrchu rýchle tuhla a vytvárala kostrbatý povrazový prúd. V niektorých miestach plyny a vodné pary pretrhli stuhnutý pancier a vytvorili miniatúrny kráter, z ktorého sa s praskotom rozstrekovala žeravá láva.

Helikoptéra zamierila priamo na sever, priamo k rovníku. Madarász sa neponáhľal, lebo sa už rýchle blížil vhodný čas na vysielanie gravitačným vysielačom. Pologuľa Kvarty, na ktorej vysielač stál, obracala sa totiž smerom k našej slnečnej sústave.

Stroj ľahko dosadol na plošinu blízko nevysokej konštrukcie. Madarász vstúpil do menšej kabíny a zapol gravitor. Bol taký vzrušený, že celé pasáže vysielaného textu musel opakovať.

Telegrafný kľúč monotónne spieval.

— Dnes vám prinášam ešte žalostnejšie zprávy ako včera. Inžinier Fratev bol smrteľne ranený. Prerazilo mu lebečnú kosť a časť tváre spálilo. Spoločne s akademikom Navrátilom hrdinsky nasadil život za nás za všetkých. Doktor Wroclawski bojuje o jeho život. Strata krvi bola ihneď nahradená transfúziou, no aj tak je pacient stále v bezvedomí.

Ako k tomu nešťastiu došlo? Včera sme vám oznámili, že sopka Fajka práve vo chvíli, keď som vám odovzdával naše skúsenosti z letu medziplanétnym priestorom a z Kvarty, nečakane vybuchla. Akademik Navrátil dokončil na šťastie atómovú nálož, ktorou sme chceli uvoľniť bočný kráter sopky, aby lávové prúdy nezničili našu osadu. Inžinier Fratev bol na prieskumnom lete nad vulkánom zasiahnutý polotuhou sopečnou bombou do čela. Považoval to za ľahké poranenie — a ani Navrátilovi nič nepovediac — letel s ním nad vulkán ešte raz. Navrátil jeho zranenie spozoroval až po výbuchu, ktorý otvoril upchatý bočný kráter. Wroclawski podľa rany na čele súdi, že úlomok kameňa preletel pri výbuchu podivnou náhodou oblokom a na nešťastie zasiahol Frateva.

Novo dostavanú budovu na Prestretom stole sme síce zachránili, ale podzemné obydlie sa zosunulo. Okrem inžiniera Frateva sa nikomu nič nestalo — všetci sú zdraví. Podzemná atómová elektráreň je však zničená. Ostal nám len jediný reaktor, ktorý je zamontovaný v Šípe, a ten nám nedá toľko energie, aby sme mohli postaviť oceliareň a vyrobiť náhradné diely pre poškodený Lúč. Sme zúfalí.

Ostáva nám jediná nádej: požiadať Kvarťanov o pomoc. Podľa dômyselných konštrukcií, ktoré objavila Svozilová, usudzujeme, že dokonale ovládajú techniku a majú aj oceliareň.

Na dovŕšenie nešťastia ožíva na mnohých miestach planéty búrlivá sopečná činnosť, ktorá dvíha celé nové pohoria.

Dúfame, že nás Kvarťania prijmú priateľsky a že v nás nebudú vidieť okupantov planéty. Problém, pravda, bude, ako sa s nimi dorozumieme…

Ďalšie starosti nám spôsobujú Severson a Svozilová. Už niekoľko dní nám nepodali zprávu zo svojej cesty okolo Kvarty. Možno sa im iba poškodili vysielače.

Pre dnešok končím — ohlásim sa zajtra…

Madarász vypol gravitor a vrátil sa k ostatným súdruhom.

Fratev ležal na operačnom stole, obstúpený vedcami v bielych plášťoch.

— Dnes v noci sa všetko rozhodne, — šeptom vysvetľoval Watson.

Úporný boj o Fratevov život trval až do rána.

Práve za svitania zachytil astrotelevízor odpoveď zo Zeme.

— Statoční dobyvatelia vesmíru, drahí priatelia! Sme s vami! Vydržte!

Na nových medziplanétnych lietadlách „Fotón“ a „Elektrón“ dokončujeme posledné práce.

Zajtra o 5,30 stredoeurópskeho času štartujú. Čakajte nás o štyri roky.

Madarász, ktorý zprávu prijímal, neveril svojim očiam. O štyri roky? Nepomýlili sa? Či sa im azda podarilo zvýšiť rýchlosť lietadiel až na hranicu svetelnej rýchlosti?

Rýchle vybehol na chodbu. Oproti nemu sa ponáhľal Čan-su. Radostne zamával rukami a oči sa mu ešte viacej rozžiarili.

— Prvý boj je vyhraný, náš Fratev bude zachránený! A hlas mu zlyhal…

Alena Svozilová so Seversonom sa konečne vrátili z dlhej dobrodružnej cesty. Hneď na druhý deň, len čo si pútnici odpočinuli, premietol Severson dlhý dokumentárny film, ktorý so sebou priviezli.