Vladimír Babula: Planéta troch sĺnc

— Šťastlivú cestu, statoční plavci! — prinášajú mu rádiové vlny pozdrav zo Zeme. — Pozdravujte od nás tvory na neznámych planétach! Pozdravujte planétu X.

— Ďakujeme, odovzdáme. A do videnia, — odpovedá Navrátil za celú posádku a obracia sa k prístrojom.

V desiatich kilometroch nad mesačným povrchom lietadlo sa stáča do vodorovnej polohy a rýchle mizne za obzorom.

— Veľká cesta do neznáma sa začala, — hovorí opäť televízny hlásateľ. — Lúč čoskoro dosiahol takú rýchlosť, že ľahko prekonal príťažlivosť Mesiaca. Ale ani táto rýchlosť mu ešte nestačila. Veď príťažlivosť Slnka bola ešte stále vážnym nebezpečenstvom.

No prepočty akademika Navrátila nesklamali. Po niekoľkých dňoch Lúč unikol vplyvu našej slnečnej sústavy. Teraz mu už nestoja v ceste nijaké prekážky. Nekonečný voľný priestor priamo pobáda k zvyšovaniu rýchlosti. A je aj potrebná, lebo cesta je ďaleká…

Zrýchľovanie sa reguluje tak, aby ho posádka lietadla zniesla. Pokračuje však pravidelne.

Niet tu už sily, ktorá by mohla Lúč pribrzdiť.

Po piatich mesiacoch raketový pohon tíchne. Lúč dosiahol potrebnú rýchlosť a ďalej letí zotrvačnosťou…

Jurko je taký zaujatý reportážou, že ani nepozoruje, že už dávno nie je v miestnosti sám…

Na premietacom plátne sa striedajú zábery z medzihviezdneho lietadla.

— Čím hlbšie preniká Lúč do vesmíru, tým ťažšie má spojenie so Zemou, — pokračuje hlásateľ. — Ako viete zo školy, rádiovlny sa šíria priestorom rýchlosťou svetla. A vzdialenosti, ktoré musí Lúč prekonať, merajú sa na svetelné roky. O tieto roky sa zprávy z Lúča oneskorujú — a rovnako aj naše zprávy, vyslané smelým dobyvateľom vesmíru. A to je veľký nedostatok. Hneď sa presvedčíme prečo.

Vráťme sa o tri roky naspäť…

Lúč je už päť rokov na ceste nekonečným vesmírom…

Na obrazovke sa vynára pracovňa prezidenta Svetovej akadémie vied. Vchádza akademik Lesný. Jeho tvár prezrádza hlboké vzrušenie.

— Čo sa vám prihodilo? Vari sa stalo nejaké nešťastie? — vykročil mu prezident v ústrety.

— Dosial nie! Podarilo sa mi však rozlúštiť signály z planéty X. Je to volanie o pomoc. Tvory pri Proxime Centauri sú čímsi vážne ohrozené. Čím, to som dosial nepochopil.

Prezident chytil akademika za ramená:

— Viete určite, že je to volanie o pomoc?

— Áno. Presvedčte sa sám. — Akademik podal prezidentovi kotúč lesklého drôtu a zväzok listín…

Obraz na premietacej ploche sa mení. Hlásateľ hlavného televízneho vysielača oznamuje celému svetu:

— Signály z vesmíru sú volaním o pomoc. Žiaľ, posádka Lúča zachytí túto zprávu až o štyri roky.

V tom čase bude už dávno na planéte X.

— A týmto obrazom končíme naše spomienkové pásmo o lete do susednej slnečnej sústavy, — hovorí opäť hlásateľ výročnej reportáže.

— Ako som vám už oznámil, možno práve v tejto chvíli došiel Lúč na planétu X. Podľa prepočtov akademika Navrátila má dnes posádka lietadla pristáť na neznámej obežnici pri Proxime Centauri. Dúfajme, že nebezpečenstvo, ktoré hrozí našim susedom, sa už pominulo.

Na počesť statočných dobyvateľov vesmíru bude dnes večer vo všetkých mestách sveta zapálený ohňostroj a na oblohe zažiaria svetelné nápisy:

LÚČ — PLANÉTA X

Škoda, že zpráva posádky Lúča o pristátí na planéte nás dostihne až o štyri roky…

Zatiaľ čo chlapci v myšlienkach putujú s Lúčom do vesmíru, doktor Zajac si zložitými prepočtami overuje výsledky včerajších pokusov. Stále mu niečo nesúhlasí.

— Nieto nič jednoduchšieho, — vraví si. — Pokusy proste zopakujeme — a potom sa ukáže, v čom spočíva chyba. — Sadá pred širokú dosku s obrazovkami a siaha na páku, aby pustil do chodu prístroje vo vedľajšej miestnosti. No ruka mu zostáva meravo stáť kúštik nad pákou.

Zajac sa prekvapene díva na obrazovku gravimetra. Svietiaca čiara sa rozochvela beztoho, že by sa v laboratóriu voľačo pohlo. A teraz sa tak rozmihala, že sa premenila na nepravidelné mazance. Azda otras zeme? Ale seizmograf sa ani nepohol…

Zajac beží do susedného laboratória.

Úplný pokoj.

Vedec kontroluje prístroje; všetko v poriadku.

Vracia sa teda nazad do svojej pracovne.

Teraz už aj seizmograf vystrája ako pri zemetrasení.

Uteká do miestnosti pre hosťov a zastane medzi dverami: Na stene pokojne pokračuje reportáž a chlapci sa preľaknuto obracajú.

— Prepáčte…myslel som, že mi tu najmenej rozbíjate nábytok, — zajachtá na ospravedlnenie. — Viete, zbláznil sa mi gravimeter i seizmograf.

Rýchle vytočil číslo na televíznom telefóne a sotva sa v malom oblôčiku ukázala tvár staršieho človeka, zhurtoval: — Prosím vás, čo sa robí? — Áno, tu Zajac. — Kde sa pracuje s výbušninami? Vystrájajú tak aj vaše seizmografy?

Človek na obrazovke sa začudoval.

— Upokojte sa, súdruh. Nezabúdajte, že dnes je nedeľa — a nakoľko viem, v poslednom čase sa s výbušninami vôbec nikde nepracuje. Počkajte chvíľku, mám tu dôležité hlásenie, o chvíľu vás zavolám.

Chlapci vyskočili z kresiel a zhŕkli sa okolo telefónu.

Konečne bliklo červené svetielko.

— Mali ste pravdu, doktor, — vyjachtal vzrušene človek na obrazovke. — Dejú sa čudné veci. Z Durbanu práve prišla krátka zpráva, že na východnom pobreží Afriky medzi Port Shepstonom a Mganduli sa znezrady zjavila na oblohe červená žiara. Krátko potom sa ozval prudký výbuch, ktorý podľa mienky Wernera podobá sa navlas výbuchu atómovej bomby. Ešte vás zavolám, keď dostaneme zprávy od komisie, ktorá zaraz odletela na miesto nešťastia.

— Kde by sa dnes vzala atómová bomba? — krútil hlavou Zajac. — Kto by ju odpálil? Veď nebezpečenstvo vojny sa už dávno pominulo.

Chlapci stratili záujem o osudy Lúča. Vypli televízor a spoločne so Zajacom netrpezlivo očakávali zprávy z Afriky.

Rozhovor viazol.

Na oblohe sa mihlo raketové lietadlo, ktoré veľkou rýchlosťou uháňalo na juh.

Bežali sekundy, minúty — uplynula hodina.

— Na akadémii na nás asi zabudli; už je poludnie. Pusťme si zprávy, azda sa dozvieme niečo nového, — navrhol Jurko.

Zpráva o Afrike bola zaradená ako prvá. Hlásateľ oznámil nešťastie a pokračoval:

— Príčiny prekvapujúceho výbuchu sú zatiaľ neznáme. Rádioaktívne žiarenie, ktoré dosial znemožňuje bližšie preskúmanie miesta výbuchu, jasno dokazuje, že ide o účinky atómovej zbrane. Ale kde sa táto zbraň mohla vziať ešte dnes, keď už ľudstvo nijaké zbrane nevyrába, to je ťažko pochopiteľnou záhadou. Na šťastie výbuch nastal na neobývanom skalnatom pobreží, takže podľa predbežného zistenia nevyžiadal si veľké obete. Jediným raneným je dosial neznámy človek, ktorého našli štyridsať kilometrov od miesta explózie. Má ťažké popáleniny od rádioaktívneho žiarenia…

Ďalšia dôležitá zpráva:

Na južnej oblohe v súhvezdí Centaura — práve v smere letu našej výpravy — zjavila sa dnes v noci nová hviezda, nova. Podľa predbežného merania paralaxy pohybuje sa v priestore medzi naším Slnkom a Proximou Centauri. Teda je to naša najbližšia stálica.

Dúfajme, že neočakávaný výbuch dosial neviditeľnej hviezdy neohrozil posádku Lúča. Netrpezlivo očakávame hlásenie. Dôjde k nám čo najskorej, lebo letí vesmírom rovnako rýchlo ako svetlo…