StaVlе Zosimov Premudroslowski - Grganie zubatý žaba. Fantasy komédia

– — Alebo možno, Pane, je to invázia? – niekto prerušil.

– — Neprerušujte.. Čo som chcel povedať? – Semisrak váhal.

– -… sú rovnaké ako my … – opravená Casulia Zack.

– — Áno… Takže… sú rovnaké ako my… Pretože sa pohybujeme kvôli jedlu. Vootoot.. A ja chcem ponúknuť, moji odporní, vybrať a zostaviť tím alebo skupinu hľadačov a poslať ich z miesta, kde bola invázia, to znamená do našej Galupie. Vyjadrujem sa jasne?

– — Áno!! – všetci odpovedali.

– -… A pošlite na Svetlo pri hľadaní novej Zeme. – pokračovanie Semisrak. – Nemá zmysel zdržiavať čas, Galupia sa už niekoľkokrát znížila. Črepy zomierajú a hlavne v mladosti. A poslaním tímu, gangu alebo skupiny bude aspoň nejaká mierna nádej. – a Semisrak chrápal…

Ticho prerušilo volanie člena rady.

– — Och, lord Generalisyphilis. Nevykonávali popravy, ale prejavovali reč. – prerušil Cherevicha Chmoriko, jedného z najbližších poradcov Pána.

– — Drž hubu, schmuck, nedokončil som svoj prejav!!! – Vladyka bola rozhorčená a mávla kosťami smerom k Chmoriko. – Takže… Uh… Takže nemá zmysel to ťahať. Ale keď pošlem tím, bude aspoň nejaká nádej… M-yeah.. Už som niekde videl túto ponuku? – Preskúmal sa zo všetkých strán, zmenil svoju tvár, postavil sa na rohy, skočil, potom stál na svojej kosti nôh, kopol, hlavu a zakričal. – Zaek, čo prasa prišlo s touto rečou v mojej hlave s opakovanými vetami?

– — III. I. – triasol sa Zackom.

– — Som idiot opakujúci to isté? Strávte svoju energiu opakovaním. Nevieš, že Jazyk si vyžaduje viac energie ako… premýšľať?

– — Kde?

– — V Karagande!! Pôjdete pre túto hanbu mňa, samotného Generalisiphilisa, Pána celej Galupie, mysle galupskej diktatúry. Wow! Budeš prvý dobrovoľník, ktorý bude hľadať tím. A budete prvým hrdinom v histórii našej shobly, gangu alebo kolónie.

– — Ó, Pane, zmiluj sa!! Ahahahahahahahaaaaa!!! – vzlykala Zack – nechcem byť hrdina. Ahhhhh!!

– — A bod!!! (býk) – Pán sa utopil. “Čo máš, reverend Chmor Iko? A ty, Zeka, choď sa pripraviť.”

– — Ďakujem, Pane, chcel som sa spýtať, a kto iný pôjde okrem mňa? – pýtal sa Cherevich Chmor Iko.

– — Vy!

– — Ja?

– — Samozrejme, budete na čele cesty. Chcete byť hrdinom Galupie ako ja? – požiadal Semisrak Chmor Iko. To by od prekvapenia odhalilo všetko.

– — Ja? Nie som pripravený Ja nie… A čo je to “pracovná cesta”?

– — Pracovná cesta je tím a tím je pracovná cesta. Casulia Zack vo všeobecnosti vysvetlí, vie, že je to v jej kompetencii. – Vladyka sa zdvihla na kosti nôh alebo u obyčajných ľudí – moslim.

– — Nie som pripravený. Nechajte niekoho iného – prach vypadol v Cherevichu.

– — Žiadny prach a žiadny rozmar, ako Casulia. Je to moja chyba. sused zašepkal a sarkasticky sa zasmial.

– — Povedal som, choď, potom choď a to je všetko. – Semisraq zdvihol pravú nohu a rozčesal plešatú lebku medzi rohy jeleňov. – Háčik povedal, črep je vyrobený a vydrží. Nepotrebujem navíjať bavlnu. Bezpečnosť! vezmite Cherevicha Chmor Ika a Kazuliya Zeku a na miesto invázie. – Tu bojovníci bežali a nedbale chytili Zeku a Chmor Iko.

– — Dávajte pozor, aby ste ťahali za kopy. Už sú hrdinami? Na miesto invázie. A pokiaľ ide o zvyšok, zviazam stretnutie bez bazára. A odpúšťam vám, že ste ma pozvali na generála črepov troch frontov, do lebky Zasratovich.

– — Už som tu, vaše predsedníctvo … – a potom sa objavila lebka s tromi zakrivenými kosťami nôh a zlomenou časťou lebky na jej strane.

Kedysi dávno bol vo Veľkej diere prevrat (teraz Galupii) a na chvíľu vládol istý Cherevich Chmor Iko, úspešný mladý črep. Odlúčenie generála Zasraticha v nerovnom boji však zmocnilo trón od Botvy Cherevichovej a vrátilo monarchiu, čím zaviedlo oprávneného Vladyku na miesto. V bitke stratil schopnosť pracovať na štvrtej kosti, keď porazil časť krku. Klopýtal a zlomil časť seba. Z tohto dôvodu bol ešte viac vystrašený a stále sa bál, najmä Semisrak, prečo ho volal. Bojovníci ho však idolizovali.

– — Och, dobre, zasratich!!! Oceňujem a oceňujem rýchlosť boja a disciplinárnu lojalitu. Takže: zober so sebou ďalších desať bojovníkov, najhorších a podnikni služobnú cestu.

– — Ale čo Cherevich Chmoriko? Vymenoval si ho za šéfa?

– — Ahhh.. pre mňa.. – Vladyka zaváhal. – A potom som si ťa ešte nevybral.. A potom nie si malý, musíš sa rozhodnúť, kto bude viesť služobnú cestu… Hmmm… Navyše tam budeš sám, bez mňa a Galupie. Chcete zaujať jeho miesto a stať sa hlavnou postavou?

– — Áno, môj pane!!

– — Tak choďte do toho, a ak nenájdete desať najviac dobrovoľných bojovníkov, objednám zvyšok vašich olejov, aby vám zaklopali na hlavu a urobili z neho šľahačku. A päťkrát neskôr, keby som ťa nevidel, tvoj duch by tam nebol. Uplynul čas: raz, raz, raz, raz … – a generál sa zdvihol a okamžite utiekol na misiu a po ňom jeho desať vojakov, ktorí prežili po puči.

Vladyka ho sledovala, ako odchádza.

– — Mdaaaa, kým nezačne kričať, neurobia to… Úplne sa neuvoľnili. – išiel dolu chodbou a kričal.

– — Prineste mi Kazulia Vasya, Vladyka chce jesť!!!

Na príkaz Generalisyphilisu ľudia jednoducho vyhnali dobrovoľníkov spomedzi: desiatich bojovníkov vedúcich generálmi Zasrat Zasratich, Cherevich Chmor Iko Top Wow a Kazuliya Zeka Lee. Sprevádzanie sprevádzal zborový ľudový spev podobný “rozlúčke so Slovanmi”.

Ten, kto plagoval na túto melódiu: Galupi alebo Slovania, nie je známy, iba to nazvali “rozlúčkou s Kazuli” a napodobňovali časti orchestrálnych nástrojov populárnym Galupským a capell, miestny štátny tanečný a tanečný zbor pod vedením toho istého Semisrak, ktorí súčasne porazili mezzosoprán a kontrabas. Všeobecne platí, že niektorí takpovediac spievali, zatiaľ čo iní zatvorili dieru. A obchodní cestujúci sa pokúsili vyliezť späť, sú to dobrovoľníci, ale boli vyhodení a keď bola vyplnená posledná medzera, všetci členovia služobnej cesty okamžite zabudli na miesto, z ktorého boli sprevádzaní, najmä preto, že boli v úplnom tichu a súmraku. Noc padla a na oblohe sa objavil mesiac a hviezdy. Tím si nebol vedomý prostredia a strach postupne ustupoval, keď sa objavoval okolo. V týchto dierach nie je krása. A prečo nesúhlasili okamžite? Mdddddaaaa!!! Krása!!! Aspoň by boli radi, ale obvinenie sa cítilo presnejšie povedané ľudskými slovami: črevo bolelo a bzučalo. Potravinová energia k nim prišla cez mikropóry črepov, kde sa vstrebávala, čím zabránila vysychaniu kostí, napríklad mazaciemu oleju. Ale všetko sa stalo tak rýchlo, že členovia tímu nejedli ani nezobrali so sebou ožiarené pelety pre Kazuli skôr, ako opustili Galupiu. Potešenie z okolitej krásy postupne prerástlo do ponurého zlého stavu. A ropné zlúčeniny začali praskať.

– — Che bude jesť? – Cherevich Chmoreko to nemohol vydržať.

– — Ste hlavný, vy a premýšľajte o tom, ako nakŕmiť vrcholy. – odpovedal s úsmevom generál Zasratich.

– — A aká je tvoja úloha? – so zlým úmyslom, hihňaním a tučnosťou na úradnom grubovi, Cherevich. Koniec koncov, každý mal dvoch svojich osobných Kazúl a potom jedného pre všetkých. – Mojou úlohou je premýšľať, a vaše snooping a pranie bez toho, aby ste na to boli poučení, takže sa nebudem rozptyľovať. Cherepuk sa prísne pozrel na Cherevicha a štekal.

– — Našou úlohou je chrániť váš zadok hrnček!!