StaVlе Zosimov Premudroslowski - Grganie zubatý žaba. Fantasy komédia

– — Ohyb!

– — Neohýbajte..

– — Ohyb!!

– — Neohýbajte sa!

– — Ohyb!!!

– — Neohýbajte sa!!

– — Ohyb!!!!

– — Neohýbajte sa!!!

– — Ohýbanie, ohýbanie, ohýbanie, ohýbanie, ohýbanie, ohýbanie, ohýbanie!!!!! – Zulka sa zhlboka nadýchla a kričala – Aaaaaooo!!!!!!!

– — Nejdeš ako prasa. – Pukik odišiel.

– — A čo je to “prasa”?

– — Neviem, tak mi to došlo.

– — odkiaľ?

– — Z ťavy.

– — ťavy? Čo je to slovo?

– — Ah?.. Áno, rovnako ako “prasa”. Nechajte ma na pokoji!

– — Ahh! Áno, relax.

– — Čo, “aaaaa”? – prerušil Pukik.

– — Áno, uvedomil som si? – Zulka potriasla očami.

– — Čo, “rozumel”?

– — Že “prasa” je “ťava” a “ťava” je..

– — “prasa”! – pridal črep a vytiahol ďalší koreň zo steny. – Nesvieti… Chceš jesť? – a zasekla si to do očí.

– — Ugh.. – vyprskla. – Áno, čo jete, ale jete. Rozhliadnite sa okolo. Aké krásne je všetko, darkoo..

– — Toto a to, čo je tmavé a nie je chren, nie je viditeľné, okrem vás.

– — A radšej sa pozri, toto je tvoja vlasť, vlasť!!

Pukik hlúpo a kyslo zdvihol lebku a otočil sústredený pohľad a znova nič nevidel. Pozrel nepozorovane as bočným videním… a znova.

– — Áno, nevyzeráte, ale pozeráte sa dovnútra hlboko do významu…

– — Čo?

– — Toto!.. Čo chceme vo vnútri.

– — Nevidím nič. – a Pukik rozhorčene sklonil črep.

– — Ako to vidím, ale nie? -Zulka s krkovým nervom chytila lebku v dvoch zákrutách a začala sa otáčať: teraz doprava, potom doľava, potom hore, potom dole … – A teraz vidíte krásu temnoty vlasti?

– — Tak čo? – Punkik. – je to rovnaké smutné.

– — Áno, vyzeráte ešte lepšie! – a vo svojej detskej nálade ho otočila ako atlét s kladivom. Jeho lebka sa krútila a neobjavili sa žiadne hviezdy, ale škvrny v očiach.

– — Nechaj ma samého, škaredého. zakričal.

– — Aha? – a ona, využívajúca svoju mocenskú nadradenosť, a tam boli črepy dvakrát menšie ako Kazul, narovnala optický nerv a hodila ho zotrvačnosťou uhlovej rýchlosti na stenu. Črepy nemali nervové zakončenie, a preto necítili bolesť, a preto sa Pukik odrazil od tvrdých povrchov ako gulečník a ricochet: klikol čelo na kameň, ktorý trčal v stene, potom do stropu, potom do stropu, okolo podlahy, opäť proti stene, ďalšej stene okolo podlahy, opäť okolo steny, stropu, okolo podlahy, opäť okolo steny, ďalšej steny, stropu, okolo podlahy, okolo steny, druhej steny a nedobrovoľne sa vrhli na Zulku.

– — A príďte sami, inak čoskoro dôjde k nejakej redukcii … – Shisha sa zhlboka nadýchla.

– — Aké sú skratky? – Zulka sa pokúsila uvoľniť oko, ale očná guľa sa prekrývala a bol nervom predchádzajúceho kola pritlačený križovatkou s krkom.

– — Musíte ísť do tried. – pokračoval ďalší kazul s názvom Soplyushka. – v Galupii v prípade katastrofy.

– — Zásoba užitočného žiarenia je vyčerpaná. – prvý zlomený črep bol nazvaný – prvý.

– — Cesspools … – pridal druhé, bol tiež nazývaný rovnako.

– — A preto, aby každý nezomrel dobre, zlé záškoláctvo bude zničené.

– — Spravte im jedlo pre dobro.

– — Áno, aj tak zomrieme, ak nenájdeme iný zdroj potravy. – Shisha uzavrela a zrazu volali unisono. Zulka si neuvedomila, čo bolo povedané, pre ňu bolo dôležitejšie rýchlo sa rozmotať a ona sa vytiahla, zastrčila jednu zo zákrut a očnú guľu pomocou kostnej kosti vystrelenej a odpruženej v odvíjaní, potom vo vinutí atď. Päťkrát. Na úsek viselo oko a po chvíli sa telo k nemu ponáhľalo a zasiahlo ho. Oko odletelo z tela a natiahlo nerv k krku, vyprsklo a stiahlo sa za oko pozdĺž tunela. Oko bolo odtrhnuté a natiahnuté, pretiahlo Zulku, zasiahlo ostrú zákrutu proti stene a vyrazilo kotletú dieru. Chopik odletel a jeho oko viselo v otvore. Bratia sa ponáhľali k záchrane a, ako prvýkrát, “vytiahli ťah” za mravenisko, s ťažkosťami, z piateho pokusu vytiahli oči z jamu a stena sa rozpadla, čím do neznáma otvorili neznámy. Pred dedinou Galupy nevedel o pozemskom živote, alebo ich administratíva nedala vedieť.

Všetci sa prevalili cez päty a cítili prirodzené pozemské svetlo Slnka, až kým obec Galupov nevideli dedinu.

Zrazu sa znovu objavil súmrak a plešatý vrabec Stasyan sotva odletel do diery a uviazol na podlahe svojho brucha…

– — Och, kto si? – spýtal sa Zulka.

– — Hit ho!! – Vykrikovali desiate krik a budúci bojovníci zaujali nie dlho naučenú útočnú pozíciu nazývanú “protiletecké lietadlo”. Po úderoch sa všetky muchy rozpadli a utiekli, ktoré zomreli, tretie odleteli.

– — Ay, ah, ah, ah, ah!!!! zakričal plešatý vrabec. – pre whatooooooo????

Stasyan nechápal ich bzučanie, a preto sa rozhodol brániť sa a najesť sa. Bol dvakrát toľko ako kazuli, a preto s potešením so zobákom upútal pozornosť Šiša. Zakričala.

– — Aahai yay yay, hryzie a ja, blázon, sa za neho prihováram. Porazte ho, chlapci. – a črepy opäť vleteli do vrabca, zbili ho a Zulkaov silný skok z neho vyrazil z diery von. Jeho úsilie pomohlo s jeho labkami, ktoré odstrčil, keď mal zadnú časť tela z vonkajšej strany diery. Už nemohol lietať, ako predtým. Z úderov cudzincov všetok hnoj preletel s muškami, ale rýchlo, rýchlo bežal, bežal rýchlo, rýchlo bežal, bežal rýchlo, bežal rýchlo, bežal rýchlo, bežal rýchlo, bežal a stratil sa v listoch paliny, ľahol si na zem a zaspal…

Sám Generalisiphilis sa čoskoro dozvedel o incidente na konci jaskyne. Všetci Galupii, jeho predsedníctvo, Semisrak. Táto nepreskúmaná Rada Cherepovičov v Dole Botvy najvyššieho parlamentu Veľkej Galupie (NBVPVG) študovala a dozvedela sa toto know-how. (Nora je predpoklad; Botva je zbierka mysle kolónie).

– — Žiadam každého, aby vstal!! – informoval tlačového tajomníka svojho predsedníctva Casulia Zacka, – pani Sámovú, jeho vznešenú bez veľkosti veže, Generalisifilisa All Galupova, jeho predsedníctvo, Najvyšší pán, Semisrak prt… OOOOTSTOOOOY!!!!

Každý stál na tme, tj na rohoch.

– — Haihai hylayek bir jules, breza kôry.

Morské skaly, Morské skaly,

Sviatok gulemov bol starý … – na privítanie Cherevichovcov ich hlavy. Nahradil ho Generalisyphilis.

– — Zhromaždil som ťa, ahoj, ach, reverend, jeden po druhom, ktorý dosiahol moje pery, pocit.

– — Prečo budeme stáť na rohoch? – počas prejavu hlavy mladý Cherevich suseda prerušil alebo zašepkal. Prišiel prvýkrát do rady.

– — Ticho. Hovoria, že budú tancovať – budeme tancovať. – Uchytil sa na mladého suseda, ktorý stál napravo. – Takže buďte trpezliví a neprerušujte sa, aby ste počúvali legendu Galupiya.

– — Tu, naposledy.. – pridal ďalší sused zľava. – skočil vyššie ako takmer deň.

– — Prečo? – spýtal sa mladý.

– — Nemali čo povedať, tak si mysleli, že stretnutie by nemalo byť zbytočné…

– — A aby lepšie premýšľal, nariadil vedúci skočiť…

– — A rád spím a nestarám sa, ako.. – povedal tretí zľava a zaspal.

– — Spať? Takže nič nepočuješ? – spýtal sa mladý.

– — Vôbec nie, mladý Cherevich, keď lepšie spíš, pochopíš, čo hovorí. Najmä pauzy…

– — Ticho pre vás!! vyprskol jeden z najstarších Cherevichovcov.

– -… A naši tínedžeri vstúpili do rovnakej bitky s neznámym neidentifikovaným neživým stvorením, ktoré po prelomení stropu otvorilo pre nás nový svet. Takže sú tu podobné pohybujúce sa objekty, ktoré sa pohybujú a živia sa rovnakou vecou ako my…