S. 18: Bass Aŭfidyj — viadomy historyk i filozaf-epikurejec, vysoka šanavany Senekam. Aŭł Płaŭt — viadomy vajavoda, zavajoŭnik Brytaniji, dzie byŭ namiesnikam u 43–47 hh. S. 18: Subiakum — viłła Nerona blizu tak zvanych Simbrujinskich azioraŭ, kala 60 km na paŭdniovy ŭschod ad Ryma. … tužyŭ toj Son… za Piejsytaju… — pavodle niekatorych viersij mifa ŭ Zeŭsa było dačok-Charytak bolej, čym try, i Piejsyta — adna z ich, małodšaja, jakuju Hiera abiacała Snu (Hipnosu) va ŭznaharodu za toje, što apanuje Zeŭsa snom. Historyja nie nadta daŭhaja… — dalej Siankievič vusnami Vinicija pierakazvaje, krychu pierajnačyŭšy, frahmient z Tacyta («Annały», XII, 23–30) ab padzieji, što mahła adbyvacca ŭ 50 h. Svievy — zbornaja nazva plamionaŭ, što žyli na paŭnočnym uschodzie Hiermaniji, etničny substrat jakich pazniej zachavaŭsia ŭ hienietycy prusaŭ i jacviahaŭ, a praz ich zachavaŭ prykmiety i ŭ etnahieniezie biełarusaŭ; Vanija zrabiŭ karalom svievaŭ syn Tyberyja Cezar Druzus -małodšy (13 h. pierad n. e. — 23 h. n. e.) . Hiermandury — hiermanskaje plemia, što žyło na terytoryi sučasnych Bavaryi j Ciurynhiji.
S. 19: Jazyhi — plemia sarmataŭ, što žyło miž Dunajem i Tysaj. Hister — asoba histaryčnaja, heta namiesnik Panoniji, jaki kamandavaŭ paddunajskaj lehijaj, ale ŭ realnasci jaho zvali nie Atelij, a Sekst Pałpelij Hister.
Katty — bujnoje hiermanskaje plemia, što žyło ŭ viarchoŭjach raki Viezer. Hispieryjski jabłyk — pavodle hreckaj mifałohiji, heta jabłyki viečnaj maładosci, jakija Hiera atrymała ŭ padarunak ad Hieji (Ziamli) , a nazvaju svajoju jany pachodziać ad nimfaŭ, što ich achoŭvali, hispieryd, — jakija žyli na dalsviecie la bierahoŭ Akijanu. Mops — lehiendarny pradkazalnik, syn pradkazalnicy Manto. Haj Plinij Sekund-starejšy (23–79 hh.) — rymski dziaržaŭny dziejač, historyk i navukoviec-encykłapiedyst, jaki zahinuŭ padčas vyviaržennia Viezuvija.
S. 20: Sarakt — vysokaja hara ŭ paŭdniovaj Etruryi na poŭdzień ad Ryma. Stoła — doŭhaja raskošnaja sukienka, jakaja ličyłasia prykmietaj stałaj rymskaj matrony. …pa łuzie, zarosłym asfodelami… — inšymi słovami, pa krajinie miortvych. Damicyus Afer — zdolny tahačasny pramoŭca, ale zaplamiŭ svaju reputacyju dakazčyctvam. Lary — pavodle rymskaj mifałohiji heta bahi, što zachoŭvali chatni ahmień.
S. 21: Kali «boski» Alaksandr… čaho dzivicca Helenie — pa-hrecku imia Alaksandr abaznačaje «muž-abaronca»; takoj mianuškaj narakli Parysa, syna trajanskaha ŭładara Pryjama i Hiekuby, jaki začaravaŭ svajoj pryhažosciu pieknuju Helenu, dačku Zeŭsa j sužonku ŭładara Mieniełaja, i taja zbiehła z im u Troju, z-za čaho j pačałasia Trajanskaja vajna.
S. 22: Forum — tut: centralnaja płošča, poŭnaja nazva jakoj Forum Ramana (Rymski Forum) ; u hetym miescy na paŭdniova-zachodnim schile Kapitalinskaha ŭzhorja zasiarodžvałasia hramadskaje j palityčnaje žyccio Ryma. Atryjum — pamiaškannie, u jakoje traplaješ adrazu pa ŭvachodzie ŭ dom. Kubikulum — spalnia. Karyne — bahaty arystakratyčny kvartał u paŭdniovaŭschodniaj častcy horadu pamiž Pałatynskim i Eskvilinskim uzhorjami. Piedysiekvy — niavolniki, jakija podbieham supravadžali lektyku.
S. 23: Licinij Stałon Kaj — narodny trybun, u 367 h. pierad n. e. razam z Lucyjem Sekstam Lateranam damohsia zakanadaŭčych rašenniaŭ na karysć plebsa i šerahovaha sialanstva. Manipły — bajavyja addzieły rymskaha vojska pa pary socień čałaviek, h. zn. pa dzvie centuryi; try manipły składali kahortu, a dziesiać kahortaŭ — lehiju. Buła — šyjny amulet u vyhladzie šara abo koła, jaki dzieci paŭnapraŭnych hramadzianaŭ nasili da paŭnaleccia. Hamadryjada — lasnoje bostva, nimfa dreva, jakaja z im ža naradžajecca, žyvie i pamiraje.
S. 24: Apić — bahaciej i hurman časoŭ Aŭhusta j Tyberyja, čyjo imia paznačana na knizie «Ab kulinarnym štukarstvie», pachodžannie jakoj usio ž adnosiać da bolš pozniaha pieryjadu. Architraŭ — nižejšaja z troch častak pierakryccia (antablemienta) ; ujaŭlaje saboju haryzantalnuju belku, što abapirajecca na kapiteli kalumnaŭ. Tryhlify — elemienty plitkavaj ablamoŭki siaredniaj častki pierakryccia. Tympan — trochkutnaje pole frantona (vierchniaj častki fasada) biez karniza vakoł jaho, dzie razmiaščalisia roznyja skulptury dy inšyja reliefnyja ŭpryhožanni. Kastar i Pałuks — u hreckaj mifałohiji tak zvanyja Dyjaskury, braty-blizniuki, syny Zeŭsa, bahi-achoŭniki vajaroŭ i marachodaŭ. Viesta — pavodle rymskaj mifałohiji bahinia-achoŭnica chatniaha ahmieniu j dziaržavy. Rostry — Rastralnaja trybuna, h. zn. upryhožanaja zahnutymi nasami zachoplenych varožych karabloŭ. Sistra — traščotka nakštałt kastańietaŭ. Sambuka — muzyčny instrumient kštałtu harfy.
S. 25: Kviryt — paŭnapraŭny rymski hramadzianin. Žychary Serykuma — kitajcy. Aront — hałoŭnaja raka Siryi, jakaja ŭpadała ŭ Mižziemnaje mora nasuprać Antyochiji. Narbonskaja Halija — paŭdniova-ŭschodniaja častka sučasnaj Francyi la ŭzbiarežža Mižziemnaha mora. Serapis — sinkretyčnaje bostva elinistyčnaha Ŭschodu, jakoje atojesamlivajecca adrazu z jehipskim Azyrysam, hreckimi Zeŭsam, Płutonam, Apałonam, Pasiejdonam; hetamu bostvu padparadkoŭvalisia ŭsie stychiji pryrody. Izyda — u jehipskaj mifałohiji bahinia ŭradlivasci, vady j vietru, apiakunka marachodaŭ. Kibiełla — fryhijskaje bostva ŭradlivasci, «Maci bahoŭ»; orhijastyčny kult Kibiełli raspaŭsiudziŭsia ŭ Rymie z II st. pierad n. e. Subura — ažyŭleny rajon Ryma ŭ nizinach miž uzhorjami Eskvilin, Kvirynał i Viminał, na poŭnač ad Karyne, dzie na adnajmiennaj vulicy było šmat zabiahałavak i prytonaŭ. Pedanij Sekund — realnaja asoba, kolišni prefiekt Ryma (61 h.) .
S. 26: Pandataryja — vostraŭ la ŭzbiarežža Kampańi, kudy ssyłali asudžanych u časy impieryi. Rebielij Płaŭt — naščadak Aŭhusta pa žanočaj liniji; pradčuvajučy ad jaho kankurencyju svajmu samaŭładstvu, u 59 abo 60 h. Neron zahadaŭ vysłać jaho z Ryma. Mora — papularnaja hulnia, dzie adzin raptoŭna vykidvaje palcy, a druhi vokamhnienna pavinien adhadać ichniuju kolkasć. Sviatynia Joviša Statara — chram, jaki razmiaščaŭsia na schile Pałatynskaha ŭzhorja, dzie, pavodle padannia, zasnavalnik horadu Romuł maliŭsia da Joviša, kab spyniŭ ucioki rymskich vajaroŭ ad voraha (Statar z łaciny i abaznačaje «Spynialnik») .
Читать дальше