Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru

„To nechaj na mňa,“ odpovedal Petri so sardonickým úsmevom. „Špeciálne efekty nebudú určite chýbať.“

„Ak chceš, môžem ti presne ukázať rezidenciu prezidenta v Bielom dome, alebo Pentagon, čo je sídlo generálneho štábu Ministerstva obrany.“

„Takže,“ povedala Elisa priblížiac sa k Azakisovi, „zatiaľ čo sa vy dvaja zabávate a strašíte tých chudákov na Zemi, bola by som vám veľmi vďačná, keby si mi vysvetlil, čo je to tá zvláštna vecička, čo si dal predtým.“

„Ako som ti už povedal, myslím, že by to mohlo byť riešenie pre všetky vaše problémy s odpadom.“

„Teraz mi povieš, že to stačí zapnúť a všetok plast zmizne?“

„Nanešťastie, niečo podobné sme ešte nevymysleli, ale toto by vám mohlo pomôcť nahradiť ho.“

„Som samé ucho,“ a podala mu maličký predmet.

„Táto vecička je minigenerátor silového poľa. Vďaka jednoduchému programovaniu dokáže nadobudnúť ľubovoľnú formu.“

„Nechápem.“

„Teraz ti ukážem. Otvor ruku.“ Azakis opatrne chytil hranol medzi palcom a ukazovákom a položil jej ho na otvorenú dlaň. Neprešla ani sekunda, keď sa mu na ruke objavila prekrásna pestrofarebná miska.

„Čo to je...“, prestrašená Elisa inštinktívne stiahla ruku, čo spôsobilo, že miska spadla na zem, ale nerozbila sa, iba sa odrážala a poskakovala, čo bolo však zvláštne, nevydávala žiadny zvuk.

„Prepáč,“ ospravedlnila sa Elisa. „to som nechcela, naozaj,“ povedala a zohla sa, aby misku zdvihla.

Zdvihla ju a začala si ju pozorne obzerať zo všetkých strán. Napriek úplne hladkému povrchu miska neodrážala žiadne svetlo. Na dotyk bol predmet chladnejší ako by sa dalo čakať a vyzeral, že nie je vyrobený zo žiadneho zo známych materiálov.

„Je to úplne neuveriteľné. Ako si to dokázal?“

„To je všetko jeho zásluha,“ odpovedal Azakis ukazujúc na malý čierny predmet, ktorý vyzeral ako zarámovaný na dne misky. „To ten predmet vytvára silové pole vo forme, ktorú vidíš.“

A mohol by si to premeniť aj na formu fľaše?“

„Určite,“ odpovedal Azakis s úsmevom. „Pozri,“ dotkol sa ukazovákom malého hranola a nádoba zmizla. Znovu zovrel hranol medzi palcom a ukazovákom a z ničoho nič sa zjavila kobaltovo modrá fľaša s dlhým hrdlom.

Elisa ostala stáť s otvorenými ústami a chvíľu jej trvalo, kým sa prebrala. Potom, bez toho, že by odtrhla oči z vytvoreného predmetu, povedala: „Jack, poď, toto musíš vidieť.“

Plukovník, ktorý už dal Petrimu všetky indikácie na identifikáciu oboch objektov, sa obrátil a približoval sa k nej pokojným krokom. Pozeral na predmet, ktorý držal Azakis v ruke a znudene povedal: „Fľaša? Čo je na tom také zaujímavé?“

„Áno, fľaša,“ odpovedala trochu napálená Elisa, „akurát, že pred chvíľou to bola prekrásna pestrofarebná miska.“

„Ale no tak, neuťahuj si zo mňa.“

„Zak, ukáž mu to.“

Mimozemšťan zopakoval tie isté úkony ako pred chvíľou a v rukách sa mu objavila obrovská guľa čierna ako decht.

Do riti,“ zvolal plukovník a uskočil dozadu.

„Toto by ste mali poznať, nie?“ odpovedal Azakis, zatiaľ čo objímal guľu s takmer metrovým priemerom.

„Áno, áno,“ zvolala doktorka vzrušene. „Je úplne rovnaká ako tá, ktorú sme našli pochovanú v tábore, vnútri tej záhadnej kamennej schránky.“

„A boli tam ďalšie tri,“ dodal plukovník, „čo potom zaistili pristátie vašej lode.“

„Presne tak,“ potvrdil Azakis. „Nechali sme ich tam, keď sme tam boli naposledy. Slúžili nám ako značky na označenie miesta nášho nákladu plastu.“

„Super,“ zvolala Elisa. „Teraz sa to pomaly vyjasňuje.“

„Prepáč, hlúpa otázka,“ povedal Jack obrátiac sa k mimozemšťanovi. „Ale ak by sme chceli použiť tieto veci ako nádoby, napríklad na vodu, mali by sme vymyslieť aj praktický systém na otvorenie a zatvorenie. Ako by sa to dalo vymyslieť?“

„Jednoduché. Stačí použiť druhý hranol a vytvarovať z neho viečko.“

„Som hlupák, že som na to nepomyslel,“ zvolal Jack a udrel sa po čele.

„Ako voláte tieto sympatické vecičky?“ opýtala sa Elisa zvedavo.

„Na našej planéte ich voláme Shani,“ odpovedal Azakis a znovu zrušil guľu a vrátil jej tmavý hranol.

„Takže toto je malý Shani,“ povedala Elisa s úsmevom znova si obzerajúc hranol. „Môžem aj ja skúsiť niečo vytvoriť?“

„No, nie je to také jednoduché. Ja to dokážem, pretože na jeho programovanie v reálnom čase využívam moje zariadenie N^COM. Takže, buď naimplantujem jedno aj tebe alebo...“ Prerušil sa a začal sa prehrabávať v zásuvke na boku konzoly. Po niekoľkých sekundách vytiahol prilbu podobnú tej, ktorú predtým používali na dýchanie, a podal ju Elise dokončiac vetu: „použiješ toto.“

„To si mám nasadiť na hlavu?“ opýtala sa váhavo Elisa.

„Iste.“

„Nieže mi to osmaží mozog?!“

Azakis sa usmial. Opatrne ju chytil za ruky a pomohol jej správne si prilbu nasadiť.

„A teraz?“

„Zober Shani medzi prsty a mysli na nejaký predmet. Nemaj strach, čo sa týka rozmerov. Je naprogramovaný tak, aby po premene nepresiahol meter kubický.“

Elisa zatvorila oči a skoncentrovala sa. Po niekoľkých sekundách sa medzi jej rukami zjavil trojramenný strieborný svietnik.

„Bože,“ zvolala očarená. „To je absurdné. Neuveriteľné.“ Elisa nedokázala udržať svoje emócie. Obracala svietnik v rukách a skúmala jeho detaily. „Je presne taký, ako som si ho predstavovala. To nie je možné, snívam.“

Dva veľké otvorené džípy prichádzajúce zo severnej časti mesta, každý s troma osobami, zastali pred červeným semaforom na zdanlivo opustenej križovatke. Trpezlivo čakali na zelenú a potom pomaly pokračovali v jazde ďalších približne dvadsať metrov, až kým nedošli k starej opustenej dielni.

Z prvého z dvoch džípov zliezol korpulentný chlap so starými nožnicami, ktorý sa opatrne priblížil k vchodu a prestrihol hrdzavý železný drôt, ktorý držal zavreté veľké dvere. Ihneď za ním vystúpil z druhého vozidla druhý muž. Ak on bol dosť korpulentný. Spoločnými silami presunuli starý panel, ktorý slúžil ako dvere. Museli sa trochu namáhať, ale nakoniec sa panel s kovovým škripotom otvoril. Panel posunuli nabok, čím sa vchod úplne odkryl.

Vodiči oboch vozidiel, ktorí čakali s motormi na minimálnych otáčkach, vošli do starej dielne a vypli motory.