Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru

„Admirál... Áno, áno, ďakujem...“ Jack bol veľmi zarazený a skutočne nevedel odkiaľ začať. „Ruším vás kvôli jednej veľmi súrnej udalosti, ale … je to vlastne úplne neuveriteľné.“

„Chlapče, tak už ma nenapínaj. Čo sa vlastne deje?“

„Nuž, veľmi ťažko sa to vysvetľuje. Dôverujete mi, však?“

„Ale jasné, čo sú to za otázky?“

„To, čo vám chcem povedať sa môže zdať absurdné, ale môžem vás uistiť, že je to čistá pravda.“

„Jack, ak mi ihneď niečo nepovieš, moje úbohé srdce by to nemuselo zvládnuť.“

„Ok.“ Plukovník urobil malú pauzu, potom povedal všetko jedným dychom. „Ja sa v tejto chvíli nachádzam na obežnej dráhe okolo Zeme. Som na vesmírnej lodi mimozemšťanov a mám hrozné novinky, ktoré by sme mali oznámiť priamo prezidentovi Spojených štátov. Vy ste jediná osoba, ktorej dôverujem a kto by mi mohol pomôcť dostať sa s ním do kontaktu. Prisahám vám na pamiatku môjho otca, že to nie je žart.“

Prešlo niekoľko dlhokánskych sekúnd, počas ktorých nevyšiel zo slúchadla žiadny zvuk. Chvíľočku sa Jack obával, že to admirála skosilo. Potom hlas z druhej strany povedal: „Skutočne mi voláš zhora? A ako si to, dočerta, dokázal?“

Wilson je skutočne neuveriteľný. Namiesto toho, aby sa obával, čo s mimozemšťanmi, pýta sa, ako dokáže telefonovať z vesmíru... Fantastický...

„No, pomocou ich technológie dokázali vytvoriť spojenie s telekomunikačným satelitom. Neviem vám povedať oveľa viac.“

„Mimozemšťania. Ale odkiaľ prišli? A čo je to hroziacu katastrofu? A prečo by mali zobrať práve teba?“

„Admirál, je to dlhý príbeh, ktorý vám raz, dúfam, budem mať príležitosť porozprávať, ale teraz je dôležitejšie, aby ste ma čím skôr spojil s prezidentom.“

Chlapče môj, ja ti síce slepo verím, ale aby som niečo podobné povedal nášmu milovanému prezidentovi, budem potrebovať niečo viac, ako jeden tvoj telefonát.“

„Myslel som si to a zdá sa mi to správne,“ pokračoval Jack. „A keby som vám povedal, že v tejto chvíli sedíte v hnedom kresle a na kolenách máte výtlačok New York Times, zneli by vám moje slová presvedčivejšie?“ Petri dokázal pomocou signálov admirálovho telefónu zistiť jeho koordináty, umiestnil Theos práve nad zenit mesta a aktivoval senzory krátkeho dosahu, ktoré zamieril priamo na zdroj emisií.

„Do hája!“, admirál vyskočil na nohy, až noviny sadli na zem. „Ako si sa to dozvedel? Tu nemôžu byť skryté telekamery. Moju kanceláriu dôsledne kontrolujú každý deň.“

„To, čím sa pozerám, nie je skutočná „telekamera“. Povedzme, že je to absolútne neuveriteľný zobrazovací systém. Sme 50 000 kilometrov od Zeme a mohol by som odtiaľto bez problémov čítať vaše noviny. Mohol by som vám dokonca povedať, aký máte práve pulz.“

„Žartuješ, však?“

Jack pozrel na Petriho, ktorý okamžite zmenil režim vizualizácie.

Admirál bol teraz na obraze ako ružovkastá osoba, s rôznymi žltkastými a tmavosivými odtieňmi. Na obrazovke vpravo hore sa zobrazilo niekoľko číslic. Jack ich prečítal a pokračoval: „Vaše srdce má deväťdesiat úderov za minútu a váš tlak je 135/90 mmHg.“

„Ja viem, vyšší ako by mal byť. Beriem aj tabletky na tlak, ale nie vždy sa udrží, Vieš, roky...“ Potom sa zamyslel a zvolal: „Ale veď to je všetko neuveriteľné, ohromné. Myslíš, že by si mohol to isté urobiť aj s prezidentom?“

„Myslím, že áno,“ odpovedal Jack a snažil sa získať potvrdenie svojich slov obracajúc sa na Petriho, ktorý iba mierne prikývol.

„Mohol by si mi aspoň naznačiť, čo sa deje? Vzhľadom na to, že prišli ktovie odkiaľ , aby nám tú udalosť oznámili, zrejme je to niečo veľmi vážne.“

„Áno, zdá sa mi správne, že by ste mali vedieť, o čo ide.“

Elisa ho gestami a grimasami povzbudzovala, aby pokračoval.

„Ich planéta sa veľmi rýchlo približuje k našej. Jeden z jej satelitov, presne Kodon, preletí úplne tesne okolo nás o menej ako sedem dní a to by mohlo spôsobiť veľmi vážne nepríjemnosti. Mohlo by to ovplyvniť aj našu obežnú dráhu a obežnú dráhu Mesiaca. Na našej planéte by mohlo dôjsť k vážnym prílivom a vysoké vody by mohli zmiesť milióny ľudí. Jednoducho, hrozí nám obrovská katastrofa.“

Admirál ostal úplne onemený. Sťažka dosadol na svoje hnedé kreslo a iba zašepkal: „Nemôžem tomu uveriť.“

„V skutočnosti, títo naši priatelia sú ochotní poskytnúť nám systém, ktorý by bol schopný zamedziť väčšine katastrofických dôsledkov, ale je to veľmi nebezpečná procedúra, ktorá nebola nikdy predtým vyskúšaná v praxi. Okrem toho, aj keby všetko išlo podľa plánov, nedokážeme sa úplne vyhnúť dôsledkom. Určitá časť planetárneho vplyvu sa nebude dať úplne anulovať. Preto sa budeme musieť pripraviť, aby sa škody znížili na minimum.“

„Chlapče môj,“ odpovedal zdržanlivo admirál, „myslím, že prezident by mal byť ihneď informovaný o všetkom, čo si mi povedal. Dúfam iba, pre tvoje aj moje dobro, že toto všetko nie je iba žart, pretože v opačnom prípade by to malo pre nás nepríjemné dôsledky. Možno som iba jednoducho zaspal na mojom kresle a o chvíľku sa zobudím a uvedomím si, že to bude iba nočná mora.“

„Aj mne by sa to tak páčilo, pán admirál. Bohužiaľ, toto nie je zlý sen, ale surová skutočnosť. Dúfam, že mi pomôžete odovzdať tieto novinky prezidentovi.“

„Dobre. Daj mi iba trošku času, aby som našiel správny kanál. Ako ťa môžem kontaktovať?“

„Myslím, že mi môžete jednoducho zavolať na toto číslo,“ povedal Jack, a znovu sa obrátil na Petriho, ktorý iba pokrčil plecami. „Malo by to fungovať,“ pokračoval Jack, „v každom prípade, ak nezavoláte do jednej hodiny, zavolám ja, dobre?“

„Dobre, teda sa počujeme neskôr.“

„Ďakujem vám, skutočne zo srdca ďakujem,“ povedal plukovník a ukončil hovor. Niekoľko sekúnd ostal úplne nehybne stáť s pohľadom upretým do prázdna, potom sa obrátil k ostatným, ktorí úplne viseli na jeho perách, a povedal „Pomôže nám.“

„Dúfajme,“ odpovedal váhavo Elisa. „Nemyslím, že bude jednoduché presvedčiť prezidenta, že toto nie je iba nejaký výmysel.“

„Iba on by to mohol zvládnuť. Dajme mu trochu času.“ Potom, obrátiac sa k Petrimu povedal: „Prosím ťa, snaž sa pomocou tých tvojich „senzorov“ alebo iných tvojich diabolských vynálezov, pripraviť pekné divadielko. Musíme ich úplne ohromiť.“