StaVl Zosimov Premudroslovsky - Šialený detektív. Legrační detektív

– Čo prenasleduješ, salaga? – Harutun zúri. – Na traktore sa poškriaba. Sadnite si, bastardi! Na celý život!!!

– Áno, sadnite si, inak stojíte ako háčik. Sadnite si na verandu. – navrhnutá desiatková chyba desiatnik.

– Stručne povedané, vtip bol v praxi. – začiatok Idot.

– A kto si študoval? spýtal sa Klop.

– Áno, pre šoféra traktora-všeobecného. Poslali k plánom, konope sa očistili od povrazov. Šije sa plachta na vaše UAZ z konopných lán.

– Tu je ako? – prekvapilo Ottilu. – a čo?

– Nuž, postavili ma na zariadenie na zber kanabisu.

– A čo je to? spýtal sa Klop.

– Áno. – Potvrdená Incephalopath.

– A kde to vieš? – prekvapilo Klopa.

“Som v mladosti, Apchi,” začal Harutun, ale Idot pokračoval:

– … bol drogovo závislý.

– Drž hubu, šteňa! – Harutun bol nadšený. – hráš, apchi, posadíš sa na dlhú dobu.

– Upokoj sa, Harutun. – Klop sa usmial. – pokračovať.

– V mladosti som žil a študoval na Kaukaze v Šaragu a mali sme predmet – zavolali sa poľnohospodárske stroje. Takže sme prešli zberačom kanabisu. Ona, upchi, lipne na Bielorusku alebo MTZ-40. Voot, apchi.

– A čo ďalej? – obrátil sa na dieťa.

– No, idem na poschodie … – pokračoval Idot.

– Ako je to? spýtal sa Klop.

“Áno, rovnako ako kombinuje apchi, jeden po druhom,” vysvetlil Intsephalopath. – máme len oddelenie a, apchi, majú rebrík.

– Vidím. Čo ďalej?

– No, idem. – začiatok Idot.

– Okamžite som sa opil. – pridal Klop.

– Čo je to, konope, more. – pripnutý Harutun.

– Nie, šéfe, nás priviedli do traktora UAZ s okresným policajtom a zdravotnou sestrou. Bolesť s ranetkou sa dala niesť, ale nič viac. Lekár neustále vyvíja tlak. Na traktore nie sú žiadne okná, horúčava, iba strecha a vietor, a to ako z pece, tak z chodníka. Počas štyroch hodín je zmena taká dychová, že fajčenie nie je potrebné. Koniec koncov, ste v tom sami. Tu. A cez polia pozdĺž cesty medzi nikelmi v kazete Kazaši v džípe chytia traktor a jazdia hore, kričia: “Otvorte bubon. Áno.”, Ale ak ho neotvoríte, zabijú. Takže poslúchate. Čepele bubna očistíte od prachu a prachom je Galimovy hash. Za to hodia doláre do kabíny a vyhodia ich. Počet ťahaných až päť kilogramov, počet, pauza!? Zápasová hlava na tri hodiny pokrýva päť. Toto je téma.

– A tak málo a tri? – spýtal sa syna Izyu, ktorý ticho odpočíval. – skúsiť.

– No, skočil do domu, blbec. Nevidíš, že sa pýtam?

– Nechajte ho počúvať, je to zákonné a poučné – prerušila ho matka, ktorá tiež zohriala ucho. – čo bude ďalej?

– Stručne povedané, ja idem, bzučiaky letí a zakrývalo ma to, ale ja som si to neotieral, len som čuchal vzduch. A ja sa pozriem, partner ide vpredu a on vyskočí z traktora a pobeží na stranu, a traktor stále ide. Pozerám sa do zrkadla a v ňom sa policajt UAZ a lekár priblíži k zmene zmeny. Nie som na mieste. A z UAZ, pauza vybehla po úteku, ktorý dohnal.

– A prečo tak jazdil, vyčítate? – chyba Klop.

– Údený, moron, pred kosením. A bzučanie vetra všeobecne roztrhlo vežu chudobného človeka a zdalo sa mu, že kosí muchy na plánoch pre plánované, podľa vášho názoru – drogoví kuriéri. A potom, podľa typu, plesne horeli. Je na vine.

– Ahoj hoh huh huh huh. – Klop sa chichotal a Harutun sa vznášal niekde na Kaukaze … – a čo vás chytilo?

– Áno, za hodinu. A traktor odletel do kanála.

– Zábava, apchi, tam. – Arutun nasávaný v uzle.

– Áno, zábava. – podporované Idot. – No, ja som išiel?

– Hehehehe … – Ploštica sa pomaly prestala smiať. – Choď a zajtra o 12.00 prídeš. Stále to budete trieť a potom vás znova chytíme, odvedieme vás a určite vás vysadíme.

– Za čo? – Idot bol prekvapený a vzlykal.

– Harutun, získajte jeho predplatné o odchode. – Bug vstal a klenul sa chrbtom.

– Alebo možno budeme súhlasiť? – navrhol Idota, ktorý okamžite prestal plakať. – Zajtra prídete s ošípaným, uvidíme. Všetci idú von. Som unavený. Pracovný deň je u konca.

– No tak, apchi, idiot. – navrhol Harutun a odišiel k východu.

– Idot. – nasledoval telesného chlapca.

– … A prasa, prinesieš ku mne barana. Rozumiem? – Arutun sa zastavil a vynechal Idota pred sebou. Keď Idot prešiel náskok, Harutun ho nakopal do zadku a strčil ho do zadku, nahlas sa smial…

Čoskoro odišli a Ottila odišla na večeru do domu…

APULAZ 2

Ottila otvoril zúžené oči a nevysvetliteľne preskúmal kuchyňu. Tam bol vyvrhelec a on strašne chcel jesť, ale stôl bol prázdny.

– Čo to bolo? pomyslel si. – Je to zakryté!

Roztopil som slzy zo stoličky a chcel som začať zbierať jedlo len na stole, keď ho strážil tichý a blažený ston vychádzajúci z izieb obytnej časti chaty.

– Sarah? – blikal v hlave. – Ale ona je …?!

Sarah bola prvou dcérou Ottily a Isolde, ale mala vrodenú vadu, to znamená, že bola hluchá v oboch ušiach od narodenia, slepá v oboch očiach a nemá, inými slovami, slepá hlúpa, a preto ju predtým nemuseli zastupovať. Teraz však nastal čas, najmä od tej doby, čo jej patrili stonanie prichádzajúce z hĺbky chaty. Mimochodom, Boh jej dal krásnu postavu a peknú tvár.

Deň po vyšetrení, keď Sarah ochorel a jej otec na ňu vážne premýšľal, ho však trápilo ďalšie spravodajstvo od lekára z Petrohradu.

– Ona, otec, je tehotná, a preto je chorá. – lekár rýchlo uzavrel.

– A kto je otec? Koniec koncov, k nej nikto neprišiel?! – prekvapilo Klopa. – Okrem domácností.

– Neznáme. Testovanie DNA sa môže vykonať, ale tento zásah môže narušiť vývoj dieťaťa. Keď sa narodíte, uvidíte: otec je černoch alebo Číňan. – odpovedala doktorovi a rýchlo odišla. Izzy ho nasledoval.

– Doktor, ďakujem, že ste ma nevzdali.

– Po prvé, ďakujem, že sa nedotknete…

– Oh, prepáč, doc. – a Izya vytiahla šekovú knižku z vrecka a odtrhla šek s uvedeným číslom a odovzdala ho lekárovi.

– Ale viem, lekár natiahol ruku na kontrolu. – miešanie krvi, je to nebezpečná vec. V osemdesiatich deviatich prípadoch sa plod môže javiť ako veľmi nesprávny.

– Ako je to?

– Môže sa zrodiť zrůda.

– Kto??? – Vyštekal na druhú stranu ploštice domácej a vybehol k účastníkom rozhovoru.

Čo sa stalo? Ukazuje sa, že Izzy a Sarah sa stali súčasne dospelí. Ale život je život.

Ottila sa toho dostavil nasledujúci deň, pretože on sám je synom kanibalu. Čože?

…Zrazu zaznel ostrý tresk dverí základnej kancelárie a Ottila sa trhla.

– Opäť nezamkli dvere v podpere. – Bedbug bol rozhorčený.

V tej polovici kasární boli zvuky Arutunovho násilného ťahania niekoho vyriešiteľné.

– Harutun niekoho znova vtiahne. zamrmlal si Klop a pozrel na hodinky. – Oh, yo-mayo! Už tri noci?

Harutun sa objavil vo dverách kuchyne a zvolal:

– V! Chytil som to! – a hodil do stredu starého muža, ktorý strávil tridsaťosem rokov v zónach. Bolo to zrejmé z tetovania na celom tele. Jeho tetovanie sa otepľovalo ako košeľa, a tak chodil iba v spodných nohaviciach a dokonca aj v zime. Starý muž v očakávaní rytmu stuhol.

– Čo je to? spýtal sa Klop.

– Wooh, apchi, tento shnir ten istý konope votrel do koša a dokonca podpísal kľúč babičky. – Arutun sa oprel lakťom o čap.

– Áno? – prekvapilo Klopa. – A čo si tiež trie?

– Áno, dokonca, ako prerušila takú basu, – a vytiahla z vrecka guľôčku s guľometom.