StaVl Zosimov Premudroslovsky - Šialený detektív. Legrační detektív

– Hej chlapče, dobre, choď z toho úboho. – vykríkol jeden z nich

– Neobťažujte ho, aby si zarábal chlieb. – vystrašilo druhé.

– Vali, Vali. – podporili tretí, – počas života.

– Hovoríš mi mladí ľudia? – miestny detektív generál Klop prekvapene otvoril oči.

– Och? Áno, toto vôbec nie je dieťa.

– Je to trpaslík?!

– Áno, a černoch. Heh. – A začali sa blížiť k ploštici bielohlavej.

“Kazeta,” zakňučal Harutun a kľačal. – utiecť, šéfe. Odložím ich. Napriek tomu ma už bili a prinútili ma prosiť.

– Nie je to ssy, vysvetlím im v Sarakabalatanayaksoyodbski, že nemôžete uraziť starších. Ottila s dôverou odpovedal a stočil si rukávy.

– Och, Zyoma, rozhodol sa naraziť do nás, – pre toho parchanta, najzdravšieho z nich a plešatý.

– Šedá, pretiahnite ju do vedra. – podporuje tenké a tetovanie, smerujúce k urne.

– Hovorím hneď, upokojte mladých ľudí, varujem vás naposledy. – láskavo sa opýtal Klop a pozrel sa do zdravých očí. Vzal si ho s obrovským štetcom za golier a zdvihol ho a priviedol ho k očiam. Usmial sa ehidno a ostro zalapal po dychu. Otvoril oči, akoby zápchou a zväčšil ústa, akoby chcel vložiť Iljičovu žiarovku do úst. Goon pustil kefu a zohol sa, chytil ho za slabiny oboma rukami.

– Ahhhhh!!!! – utopil všetkých okolo.

Ottila pristál na nohách a krčiaci sa spôsobil druhú ranu na loptičky, ale päsťou.

Minulú minútu udrel päsťami päsťami tak rýchlo, že bolo ťažké rozlíšiť jeho ruky, a nakoniec zasiahol pätu do Adamova jablka skokom päty. Redneck pomaly padal vpred a padal na mramorovú podlahu s čelom a rozdrvil všetko, čo mu trčalo. Ottila sa odrazil na jednej strane a chýba pád. Jeho spojenci sú odfúknutí vetrom. A vo všeobecnosti bol prechod očistený od všetkých druhov bezplatných nakladačov – opilcov.

Ancephalopath sa postavil a opieral sa o rameno šéfkuchára.

– Ďakujem, apchi, patrón. Pomyslel som si, apchi, zomriem tu.

– Ako ste sa k tomu dostali? Zatvorili ma na týždeň? A už ste sa potopili.

“A sám?” Pomyslel si Harutun, ale nič nepovedal. Ottila sa znova pozrel na desiatnika a zalapal po dychu.

– Ach, Yoshkin mačka, čo urobili s tvojim hrnčekom?

– Áno, dobre, apchi, – Harutun mávol rukou a odvrátil svoju znetvorenú tvár: zlomený nos, dva prsty pod pravým okom a tri pod ľavým a nie jeden predný zub. Krutý svet bezdomovcov a milosrdný v jednej osobe. Pre starých je veľmi ťažké prežiť v tomto svete na dne.

– Mdaa… ale nepýtali ste sa ich na nos?

– Nie, ani si to nevšimlo … – Harutun sa pomaly tiahol za šéfa a žuť jeho jazyk ako obvykle, – aj keď, prestaňte! – vykríkol, – áno, počul som, že bol položený na meď k najbližšej recepcii, a tie – zomreli v starožitnom obchode.

– Kto? – Ottila sa zastavila.

– Z miesta prijatia odovzdali obchod so starožitnosťami.

– A v ktorom?

– A v strede za kazaskou katedrálou.

– Poďme. A potom to zrazu predali?

Stále vyšli z Mosa. Bana na Nevsky Prospect. Encyklopédie. Ottila išla na tetu stojaci na chodníku a spýtala sa:

– A kde kurva. Kazanská katedrála?

– Nie?

– To je: nachádza sa.

– Nie si Rus? hosť alebo hosť pracovník?

– Nie. Som okrsok.

– Vidím. Prejdite sa po Nevskom smerom na Palácové námestie a na ľavej strane uvidíte katedrálu.

– Ďakujem. Zdravie pre vás a vaše deti … – Pred tým, ako beduňák poďakoval a išiel s Incephalopathom po chodníku.

Prípad bol úspešne dokončený. Pomník bol vrátený na svoje miesto a postavený pod poplachom a kamerovým dozorom.

Bedbug a Incephalopath dostali od Marshallovej vďaku v podobe ceny a pripravenosti očakávať nové podnikanie.

Bedbug sedel vo svojej kancelárii a po rozhovore s Incefalapatom, jeho manželkou a deťmi hovoril o dobrodružstvách a vynechával podrobnosti o ponižovaní, ku ktorým došlo počas vyšetrovania. Smutné veci boli samozrejme vynechané a nahradené hrdinskými fiktívnymi činmi… Stručne povedané, smiali sa treskom…

Uplynulo päť rokov nudného kolektívneho života na farme a Ottila sa začal opiť Intsefalapatom, presnejšie, úmyselne pil Solopa, aby sa zmocnil jeho manželky. A Bug v mysli, to sa hodilo. Áno, a Marshall nevolala.

– Áno, zavolám si. – hádzal klincom na jeho ľavú ruku a kladivom na jeho nákovu, kde boli nechty vyrovnané, pravou rukou na recykláciu. Bol “šokovaný” zvončekom šokovaný a prekvapený … – Ale ak ma pošle? – Ottila preskúmal dvor jeho domácnosti, kde bol pred ním: brána pred ním, vaňa vpravo s strážnym psom, ktorý hlúpo hľadel na majiteľa z diery pripojenej k bočnej hale.

– Polkan! Zavolala Ottila. Pes zavrel oči. – Kel, – pes trhol ucho, – Jyat, jyat! – Pes zavrel oči tlapkou, – Kel Manda, Katyam James! – Pes vyliezol do kabíny. – Tu fena! – V ruštine bol Klop rozrušený. Bolo to naštvané, ale neurazilo sa to. Napokon sú urazené ženy a muži sú naštvaní, pomyslel si on a jeho otec. Ale bol naštvaný a vzal kameň z plotu kvetinovej záhony.

– Polkan. – rozmach, vzal druhú a vyvalil sa prvý – Palkan!! – boom, boom, -Polkan!!! – výložníky, výložníky, výložníky, – vypadnite z toho bastarda!!!! – ramená, ramená, ramená, ramená, ramená atď., až kým nevyčerpajú kamene na hranici kvetu.

– Aaaaaaaaaaaa!!!!!!!!! – pes zazvonil bolesťou a zakňučal. Dokonca aj susedia počuli lícne kosti. Ottila spokojne sedela a vydychovala z pľúc kyslík. Ďalej ho preskúmali za plotom a naľavo – vstup do obytnej časti chaty.

– Ottila, prišli k tebe! – vykríkol z prahu Isolde. Chyba sa otočila. V predných dverách stála žena v pozore. Z pod sukňou sa náhle objavila roztomilá Iziho tvár. Už mu bolo sedemnásť. A sladko sa usmiala belošskými očami.

– Čo tam robíš? – spýtali sa ohromeného otca – biologického nevlastného otca.

– No, vypadni spod sukni! – Položila ruku na hlavu a strčila hlavu do seba. Baska zmizla.

– Zavolajte im tu. Ottila odpovedal a vzal klinec do svojej ľavej ruky a začal ju narovnávať kladivom.

Z ďaleka v chate bolo strašidelné, nudné búchanie. Čoskoro sa objavil Incephalopath, ktorý zločince ťahal za krk. Natiahol ju na verandu a hodil ju do stredu dvora. Zločinec sa vyvalil ako guľa do stredu.

– Kto je to? – spýtal sa zabitý slnkom Ottila.

– Tu, tu, kazeta. Uu-aa! Chytený, apchi, pri čine. Uu-aa. Uu-aa.

– Čo urobil? – neochotne požiadal okrsku.

– On, on, apchi, v skládke konopného trusu, apchi, rozumie.

– Ako ter? – Bug zdvihol oči na chlapa a mechanicky udrel palcom kladivom. – Ah, kurva!

– Leží. – Zadržaný idot kňučal menom Kolomiyytso, syna Pankrata, atamana miestnych kozákov a ochrany prírody.

– Ty, Idot, nechoď, pole bolo zorané. Čiňte pokánie, stačí zasiahnuť. Vyštekol Klop.

– Áno, netieram! – vzlykané Idot. – “Kop od môjho otca bude.” – letel v hlave a rozmýšľal.

– No, čo budeme nazývať otca? Apchi, – Spýtal sa dýchavého Intsephalopata.

– Odtiahli ste ho zo susednej oblasti? Spýtal sa ploštica poľná a búchal kladivom, vyrovnávajúc nechty.

“Nie, apchi,” potil sa Arutun Karapetovič a zametol hlavou. – je tu, na skládke odpadu.

– Dobre, tak čo budeme robiť? Ah, Idot?? – Bug zaťal zuby a znova narazil kladivom na ten istý prst. -… Vstaň!!! Keď s tebou hovorím. Nestavajte zo seba červa, hmyz, čo chodíte podľa svojich plánov?