StaVl Zosimov Premudroslovsky - Šialený detektív. Legrační detektív

– Je to všetko hash? – Natiahol ruku a vzal loptu. Obrátil to do tváre, zavrčal a hodil to. – Pätnásť rokov sa bude ťahať. Zabaviť. Čo hovoríš, dedko?

– Leží. – starý muž sa krčil na podlahe. – to nie je moja vec.

– A ktorého? Kýchal.

– S pozdravom, je to on… a visí na nás, a Claudia a ja sme proste šukali do kríkov. Všeobecne platí, že tento kôň hovno.

– Čo? – explodoval Intsephalopath. – Je zaujímavé, čo kôň urobil na skládke odpadu, ošklbanej tráve, ktorá tam nerastie? Alebo výstroj? A konope jedlo, život sa naparoval, majiteľ – schmuck, tak sa rozhodol zabudnúť. A potom to netrpezlivé.

– Nie, spomenul som si. Prechádzal okolo nejaký pastier. Zdvihol tašku alebo ju trel a odišiel. A čo? Je to populárne, bez zabezpečenia, ale nie sú peniaze na prejdenie prstom. A tak chcem zabudnúť. Takže pastier vošiel.

– Kurva, hovoríš? – Chyba vystúpila na stoličku. – Ráno nie je ťažké skontrolovať kliniku.

“Kto to počúvaš, šéfe, apchi,” uškrnul sa Harutun. – Bolo to takto: babička Klava je nahá, všetky rozmazané vazelínou, vy, pretože ju nemohla rozmazať späť? Bežal som okolo koša a stratil som sa na konopných kríkoch.

– Beh? – uškrnul sa starý muž.

– Na začiatku ste jej to ukázali, ale ste páchnuce a ona je stále žena, aj keď stará. A v kríkoch si si to kurva nebral a ty si brúsil blažený prach, ktorý uviazol nožom z jej tela a nalepil ho do gule. A vyhodili ste tam nôž a ráno ho nájdeme a vaše odtlačky prstov na ňom a na pichnutí noža – rozparku, to znamená doping.

Starý muž ticho ležal a prekvapene vyzeral. Koniec koncov, všetko bolo tak, ako to navrhuje verzia Harutun?!

– A ako jej ešte stále nepichala nohu, starý hlupák. Koniec koncov, tam boli všetky sračky dediny z obdobia skladov sov.

– Vo povedal! – Bedbug sa stal pyšným na svojich podriadených. – a odkiaľ ste to spočítali, kolega?

– On, videl som to sám, chcel som ho zložiť z mobilu, ale batéria bola vybitá.

– Prepáč. – Klop si povzdychol.

– Čo presne? Kýchal. spýtal sa Klop.

– Je škoda, že batéria je vybitá. – Vyhodil som slzy zo stoličky a prešiel som po miestnosti. – Nemusím pohnúť mozog.

– Áno, všetko toto nezmysly, šéfe. Do riti je vták, a ak nie, nie som chytený rededed a všetko tu je len prebehnutie štvrťročnej správy o cenu. – uzavrel starého muža a začal vstávať.

– Sadni si, apchi, bastardi! – strčil Harutuna starého muža. – čo máme robiť, patrón?

– Toto je zneužitie autority! – starý muž bol rozhorčený.

– A ticho! Vyštekol Ottila. – Ukáže sa odbornosť. Ste vinní a ak chcete ísť do zóny, budete sedieť až do rána, keď príde expertné laboratórium. Alebo vám pridelím sto hodín práce v domácnosti. pevnosť na nádvorí.

– Toto je miesto, kde? – spýtal sa starého muža v šortkách ležiacich na kuchynskej podlahe.

– Vstaň a zatriasť, zadržaný. Harutun vám všetko vysvetlí. Áno, Harutun, skoro som zabudol: vezmite od neho čisto úprimné priznanie pre prípad, že by ste sa neobjavili do práce, našli nôž, len sa ho nedotýkajte rukami, zabaľte ho do tašky. A vy, starý, ak budete skvele pracovať, bude vás stáť iba jeden cent kanca.

– Už? – starý muž bol rozhorčený. – Kde ho získam?

– Drž hubu, apchi, keď šéf vydá rozsudok.

– Uh, mimochodom, môžete to skrátiť. Choďte, zajtra o šiestej hodine začína ťažba. Áno, vezmite si so sebou zubnú kefku a nájdem vám misku. Pozri, zase budeš jesť so psom. Ak to Polkan dovolí. Budete spať v kúpeľnom dome.

– A môže byť posledné slovo? spýtal sa dedko.

– Do toho!

– A kto bude veliť?

– Len ja. Pokračujte. A nezabudnite na kanec…

Ancephalopath viedol starého muža k východu z pevnosti a rýchlo prešiel k šéfovi.

– Čo budeme? Kýchal!

– Čo? Ste kolega, drogovo závislý?

– Nie, čo si? Ale myslel som si, že je potrebné vykonať vyšetrenie? A okamžite.. A potom … – Harutun zaváhal.

– A čo potom? Ísť kyslý? – pri skúmaní basy zo všetkých strán sa opýtal Ottil.

– Nie. Ale odbornosť. Koniec koncov, rozsudok už bol schválený?!

– Od koho? Sudca?

– Nie, apchi, vy a máte právo na rozsudok v predsúdnom konaní, ktorý sa týka zvlášť závažných trestných činov, najmä pred spaním…

– No, no tak, ale len kvôli pracovnému záveru.

Bili cigaretu a posadili sa, aby fajčili.

Ráno sa blížilo a sedeli pri stole a uvažovali ako Holmes a Watson, o to viac, že Holmes fajčil ópium a to ho nezabránilo urobiť deduktívne závery. Ale Watson len pil whisky, čerešne, búšil kratšie ako Lestrade, a preto boli tupí a rezali sa pod Sherlockom. Alkohol otupuje myseľ, takže vláda sveta povoľuje, chlastá a zakazuje klíčenie na Zemi. Ale hlupák nemusí jesť vôbec. Je to preto, že je blázon a nepozná žiadne opatrenie. Obaja však boli disidenti a takto si to rozmysleli.

– Kampaň tu v dedine, niekto zasadil Chuy konope a blat dediny. – Začali štěnice.

– Ale kto? apchi, idot alebo starý muž? – pokračoval Harutun.

– Alebo možno tretia strana? A to môžu byť len svedkami toho, čo sa stalo a rozhodli sa pokročiť ďalej.

– ropucha, apchi.

– Čo ropucha?

– Meno starého muža, apchi, – ropucha.

– ropucha? Hae. Nech je ropucha… biela ropucha na počesť bielej labute.

– Čo? Kýchal.

– Nie, nič. No, čo?! Ale nie. Počkajte… No tak, zjedzte to spolu?!

Harutun otvoril oči a prekvapene vystrčil jazyk.

– NIE proti? spýtal sa a zlomyslne zahľadel očami na Ottil. – Nejedli ste celý deň a noc podľa plánov, ktoré riadili závislí?

– Áno, presne apchi. – potleskom ruky sa Harutun náhle rozbehol a posadil sa na ďalšiu stoličku.

– Čo si sadol? – Ottila išla.

– Čo, čo.. ja a čo som? – Desiaty sa začervenal a začervenal sa.

– Choď, vezmi si to: je polievka, sú lyžice, taniere, chladnička, – šteniatka začala ukazovať rukami a predstavovať kuchyňu. -… je kuchár. No, viete… Vážna firma sa otočila.

– Čo? O anashe? – dusiacu polievku cez polievku, Harutun si povzdychol.

– Len kýchať. Cicať to a nekazí vašu chuť do jedla.

Harutun sa riadil radou šéfkuchára a nasával ju do seba.

– Je potrebné zaviesť dohľad nad prezývkou a chytiť všetkých drogovo závislých.

– Len, apchi, strávime deň práce v obci.

– Presne tak! A maršal pokryje všetky naše výdavky. A popísať a zničiť všetky drogy…

– A potom zničíme tento nikel.

– Je to legálne? Kýchal

– Čo?

– O kanci, apchi.

– urazíte, toto všetko bude súčasťou správy ako bonus oficiálnemu psovi Polkanovi za zachytenie Idota a ropucha.

– Ale ja, Apchi, som ich chytil?

– Ty, ale stále mi dlžíš, pamätáš?

– Áno, apchi, spomenul si… Nech je Polkan.

– … A pošleme správu cez internet Marshallovi.

– Už ste niekedy videli maršala, apchi. – Arutun spomalil lyžicu.

– Nie. Aj keď som kedysi pracoval ako jeho pobočník.

– Takže, kto podpísal dokumenty? – Arutun siahal po sleďoch a rukáv sa dotkol mastnej vrstvy borského. Vo dverách je okno, rovnako ako v pokladni: sú tajné papiere a grub, ktoré vám hovorím tajne, som neplivol viac ako raz.

– A on to nevedel? Kýchal.

– Keby to nepoznal, nebol by som tu.

– Nerozumiem tomu, že si tam žil ako syr v masle, prečo si musel pľuvať?

– V tejto krajine je pľuvanie urážka av mojej vlasti je to znak pozdravu a lásky ako bozk. Nakoniec, keď sa bozkávate, cicate na slintanie svojho partnera. A to je bozk v diaľke… Nikto nevidel jeho tvár. No dobre, zjedz sa a choď sa pozerať na desetník.