StaVl Zosimov Premudroslovsky - Šialený detektív. Legrační detektív

– A ty? Kýchal.

– A ja budem myslieť. Ak čo?! – Klop zívol. Som pod zhinkou.

– V spálni?

– Na záchode, baran, samozrejme. Lepšie ich zatvorte v garáži. Odtiaľ stále vyjdú až ráno.

– A auto? Kýchal.

– Aké auto?

– Od garáže, apchi, potom je tu auto?

– Bol raz, presnejšie, motocykel. Izya sa zlomila, teraz len pokrčený kus kovu, ležiaci okolo…

– No, išiel som, šéfe? Kýchal.

Ráno prišla stará ropucha a po obdržaní pokynov odišla na vyčistenie stodoly. V stodole na dlhú dobu pánova ruka nebola použitá a všetko, čo tam bolo zakryté sračkami. Ottila sa ako obvykle posadila, aby sa nechty zarovnali. Chcem poznamenať, že všetci detektívi majú koníček, ktorý ich vedie k premýšľaniu: Holmes má husle, Poirot dôveruje svojim šedým bunkám, agent Kay má koláč a Klop narovnal nechty. A keď skončili, viedol ich dovnútra a roztrhol ich, aby ich znova narovnal a zároveň cítil bzučanie.

Balík, balík, balík. A tak každú hodinu, deň čo deň, rok čo rok, a… Náhle sa zo stodoly objavila škaredá tvár ropucha a zízala s úsmevom na policajta.

– Čo chcete? Opýtala sa Ottila.

– Môžem fajčiť, šéfe? opýtal sa starý muž neisto.

– Čo to smrdí?

– Nie je to správne slovo. Vy, výlet, ste otočili zhnitú mŕtvolu dinosaura?

– Nie, len som to švihol a nechal toho malého holubica von, čo samo okysličuje.

– Dobre, dym.

Starý muž vyšiel a vytiahol cigaretu.

– Počkaj!

– Čo, šéfe?

– Len nechaj svoj zadok v stodole.

– Hehe, vtip pochopil. – V drepe a chcel zapáliť si cigaretu…

– … Cant, alebo čo? – Bug bug.

– Nie, šéfe, len Belomor.

– Poď sem.

Starý muž natiahol cigaretu. Ottila to vzala a zapálila. Cigareta bola čistá, bez prísad.

– Zap, dym. – Dajte Ottil cigaretovej ropucha.

– A ty si nás už dlho?

– Bol som tu šesť rokov a rozmýšľal som navždy. Zmieril som sa. Pľul na svoju kariéru. Vymieňaný za tento nádherný svet, z ktorého prenáša trus a sračky… Sakra. Skrátka, čo ma unavuje?

– Nie, keď som tu žil až do poslednej doby, kedy som slúžil, okresní policajti sa zmenili ako rukavice.

– A prečo?

– Dôvody boli rôzne: pili príliš veľa, potom sa odhodlane ukradli.

– No, neohrozuje ma to. Patrím medzi svojich nadriadených ako nepijúcich a predávajúcich. Niečo mi povedz, môžem dokončiť stavbu stodoly do jesene?

Starý muž preskúmal budovu, ktorá bola napoly vyrobená z tehly. Zhroutené medzery v stenách boli vyleptané: buď prehnitá preglejka, potom krytina, potom vrecia.

– Môžete. Je potrebné vymeniť iba toto všetko. Áno, a vaše steny sú zastarané.

– A koľko majú rokov?

– Ohhh! Šéf, áno, pokiaľ si pamätám, táto budova stála. Býval tu dvor nejakého obchodníka. V revolúcii sa hovorí, že chytili útek pred perím a skončili s celou rodinou.

– Kde?

– Čo, kde?

– Dobre, hotovo.

– Ah, tak tu v stodole. A potom to bol sklad a po vojne pevnosť.

– Zábava. Dokážete to? Samozrejme sa nerozoberajte až do konca. Mlyny sú stále silné, sú tiež kamenné. Stačí ich dokončiť.

– Pre jemné hodinky nebude fungovať. Okrem toho potrebujete asistenta a nie jedného, najmenej dvoch. A samozrejme, vopred, potom bude existovať motivácia.

– V predstihu budú pekné hodiny, ale uvidíme. Ale zaplatím, ak sa to oplatí. Ako – dám chervonety, ale nie – sudca dá chervonety. Takže sme sa dohodli. A v učeníkovi poviem Idotovi. Vieš to?

– Samozrejme. Toto je morálka z Kyzikhstonu. – starý muž stuhol kyslo.

– A čo?

– Áno, je drogovo závislý, budem kurva. – starý muž pichol prstami Adamova jablka.

– A ty?

– Ja? Sakra, toto je kľúčový blázon tejto morálky, ktorý sa poslúchol.

– A čo vlastne komunikujú? je na neho dobrá.

– Ay, ponúkol jej ďalší príjem. Pitím, samozrejme.

– Na súde, samozrejme, nebudete svedčiť tieto slová proti Idotovi.

– Držíš ma pre niekoho, šéfe. Nie som suka. Nebol som v zóne a nebudem tancovať do tvojej fajky. Lepší čas ako vedro od ruky.

– Ochladiť. Toto som ja. Čo keď?

– Rozumiem, šéfe.

– A bude Baba Klava schopná pracovať?

– Samozrejme. Aj keď má 65 rokov, pluhuje ako buldozér. Ale Idot?! Vyskytnú sa problémy.

– Nebudú. Budem ju tiež priťahovať.

– A peniaze sú rovnaké pre všetkých?

– Viac, ale po pekných hodinách.

– A ak tak urobíme a nebudeme pracovať na pekných hodinkách?

– Daj mi od seba cvrlikanie a trest nie je povolený. Veľa práce.

– Ale čo sa dá stavať?

– Prasiatko sa musí zväčšiť. Chcem mať ošípané. No tak, ruky?

Starý muž pokrčil plecami.

– No, ak za týchto podmienok, tri kusy.

– Ste štyria a nezabudnite na tento termín.

“To a to,” potriasol hlavou a mžoural po stodole, “samozrejme, súhlasím.”

– Potom sme sa dohodli. Budete platiť. Dám vám peniaze, ale tiež vás žiadajú, odrezávate ich, ropucha?

– Ooooh, ja? Do riti, šéfe, poďme na to!! – Starý muž sa zhlboka nadýchol a zapálil si ďalšiu cigaretu. – Takže som ako predák?

– Vyzerá to.

– A kedy začať?

– A ešte aj teraz poviem Arutunovi, že Idota a babička Klavka prinesú. A tu je Idot.

– Pamätajte na blbosť, on sa objaví.

Vo dverách sa objavil Idot.

– No, čo si priniesol? – Bedbug sa obrátil na dieťa.

– V hotovosti.

– Koľko?

– Pár kúskov dosť?

– Dosť, ale to nie je všetko. Pomôžete starému, on vám všetko vysvetlí.

– Na to? Och, šéfe, je netesný.

– Vytrhnem ti teraz oko, odpoviem na bazár, kreslím? – a ropucha sa ponáhľala s vidlicou, ktorá nebola ďaleko, v Idote.

– Počkaj! – Mám vzduchovú pištoľ Idota. – Teraz zastrelím vajíčka.

– Ohhh? Máte zbraň?

– Všetko je legálne, vedúci. Otec dal. Tu z týchto slimákov.

– Nebojíš sa? Ste tu zatknutý. Môžem zavolať otcovi? Nenechá vás prepúšťať, ale dá vám pipety, budete si ho pamätať na celý život. A kde ste sa dostali, že ropucha je plná dier?

– Áno, všetci hovoria v dedine.

– Čo si škrabanec, Kalbitova tvár. Prečo mi v očiach nehovoria?

– Takže, upokoj sa a pracuj, ak nechceš problémy… Všetko… Ticho! Povedal som: budete pracovať na mieste, obdobie!!! – okresný generál Klop Ottila Aligadzhievich kričal na celý dvor.

– Takže yazh blázon? – prekvapený Idot.

– Dobre. Začnime od začiatku: Aký kmeň?

– Moje. To znamená, že otec dal.

– Existuje povolenie?

– Existujú.

– Vyskúšajte to. Nedostali ste sa však do stavu, že ste sa zbláznili, a tak ste si najali vodiča traktora, ktorý bude orať toto konope. A vy s ním vypracujete tento termín.

– A tu nebudem. Nebudete dokázať.

– Nebudem dokázať? Práve teraz na internete pošlem nahrávku na youtube včerajšej konverzácie a otec nepomôže.

– Presne tak? – pridal sa starý muž.

– A zavrieš hailo, schmuck! – vystrašený Idot.

– Ticho, ticho. Vidíš, pimpochka? – Ottila poukázala na prvý úlovok na plote. – Toto je videokamera. Môžete pozdraviť svoju rodinu.

Dieťa nič nepovedalo.

– Toto, poď za hodinu v pracovných odevoch.

Môžete si priniesť otca. Dúfam, že bude potešený, keď vie, čo robí jeho nevlastný syn. Dedič! Jeho povesť si môžete navždy zničiť.

– Nie je potrebné hovoriť otcovi. Budem pracovať.