Morgan Rice - Pochod Kráľov

Potom Thor stratil vedomie a bez akejkoľvek opory sa tvárou napred zrútil na kamennú podlahu.

Náhly poryv vetra udrel Garetha do tváre a oči sa mu okamžite zaliali slzami, keď vzhliadol k jasnej žiare prvého vychádzajúceho slnka. Deň práve začínal a na najbližšom vrcholku Kolvijských útesov sa zhromaždili stovky členov kráľovskej rodiny, priateľov a ľudí blízkych dvoru, ktorí sa chceli zúčastniť na pohrebe. Hneď za nimi nasledovala armáda vojakov a ešte ďalej videl Gareth masy obyčajných ľudí, ktorí sa prišli aspoň z diaľky pozrieť na ceremónie. Smútok na ich tvárach nebol ani v najmenšom strojený. Jeho otec bol milovaný, to bolo viac než isté.

Gareth stál spolu so zvyškom najbližšej rodiny v polkruhu okolo tela svojho otca, ktoré bolo uložené v rakve, vedľa hrobky. Okolo lôžka jeho posledného odpočinku boli uviazané povrazy, čakajúce splniť svoj účel pri ukladaní kráľa na večný odpočinok. Argon stal pred všetkými, mal na sebe temne purpurovú róbu, ktorú používal len pre pohrebné rituály, a z jeho tváre, navyše ešte spolovice ukrytej pod kapucňou, sa nedali vyčítať ani tie najnepatrnejšie emócie. Gareth sa zúfalo snažil tú tvár skúmať a zistiť, ako veľa toho Argon vie. Vie Argon kto zabil Garethovho otca? Ak áno, povie o tom ostatným, alebo nechá osud, aby hral ďalej svoju rozohranú hru?

Ku Garethovej smole bol ten protivný chlapec Thor očistený od všetkej viny, pretože naozaj dosť dobre nemohol bodnúť kráľa v jeho komnate, keď v rovnakom okamihu sedel zamknutý v cele podzemného žalára. Sám kráľ navyše pred svojou smrťou stačil vyhlásiť Thora za nevinného. To pochopiteľne Garethovu vec iba sťažovalo. Pri dvore už bola dokonca zvolaná rada, ktorá dostala za úlohu preskúmať každučký detail okolo celej vraždy. Garethovo srdce divoko bilo, keď tu teraz stál s ostatnými, sledoval, ako je otcovo telo pomaly spúšťané pod zem a jediné, čo si prial, bolo vrhnúť sa do hrobu spolu s ním.

Bolo len otázkou času, kým stopy vyšetrovateľov nezavedú k Firthovi a akonáhle sa tak stane, Gareth sa potopí spolu s ním. Bude musieť konať čo najrýchlejšie, odviesť ich pozornosť iným smerom a prišpendliť vinu na niekoho iného. Tiež sa mu preháňali hlavou myšlienky o tom, či ho niekto z jeho najbližších podozrieva. Pristihol sa, že takmer paranoidne neustále skúma tváre okolo seba, ale nikdy nevidel ani náznak podozrenia. Vedľa neho stáli jeho bratia, Reece, Godfrey a Kendrick, ďalej potom sestra Gwendolyn a ich matka. Kráľovnina tvár bola strhaná zármutkom a jej celkový vzhľad vypovedal o hlbokom otrase. Od otcovej smrti sa stala akoby iným človekom. Celé dni takmer neprehovorila. Donieslo sa mu, že vraj v okamihu, keď jej oznámili správu o atentáte, ju postihla nejaká forma paralýzy. Polovica jej tváre stuhla a keď teraz otvorila ústa a pokúšala sa hovoriť, slová vychádzali iba veľmi pomaly a ťažko.

Gareth si prezrel tváre členov kráľovskej rady, ktorí stáli za nimi. Najvyšší generál Brom spoločne s hlavou Légie Kolkom stáli vpredu a za nimi ostatní otcovi radcovia a úradníci. Všetci svorne predstierali zármutok, ale Gareth vedel svoje. Dobre vedel, že všetkým týmto ľuďom, všetkým členom najvyššej rady, radcom, generálom a všetkým zhromaždeným šľachticom a lordom, ktorí stáli za nimi, to bolo v podstate jedno. Čo naopak dobre v ich tvárach čítal, boli nové ambície. Lačnosť po moci. Ako tak všetci klopili zrak za klesajúcimi márami s kráľom, Gareth dobre vedel, že premýšľajú iba o tom, kto by mohol byť tým ďalším, ktorý zasadne na trón.

Bola to napokon najvýraznejšia myšlienka, ktorá trápila aj Garetha samotného. Čo sa môže stať v dohre po tak chaotickom atentáte? Ak by sa mu podarilo uskutočniť to čisto a jednoducho, a zviesť vinu na niekoho iného, potom by Garethov plán prežil klinickú smrť a trón by pripadol jemu. Koniec koncov, on bol predsa prvorodeným legitímnym synom. Jeho otec odovzdal následníctvo jeho sestre Gwendolyn, ale nikto iný ako kráľovskí potomkovia neboli tej rozprave prítomní a toto prianie nestačilo byť ratifikované. Gareth poznal najvyššiu radu a dobre vedel, ako vážne berú všetky nástupnícka pravidlá. Bez ratifikácie otcovho želania jeho sestra nebude môcť nastúpiť na trón.

Čo by opäť viedlo k nemu. Ak by celý nástupnícky proces nabral tento smer - a Gareth si bol istý, že by sa tak stalo - potom by trón isto iste pripadol jemu. Tak hovorilo právo.

Jeho súrodenci by sa tomu bránili, o tom tiež nemal najmenšie pochybnosti. Odvolávali by sa na onú rozpravu s otcom a najskôr by trvali na zverení vlády Gwendolyn. Kendrick by sa pravdepodobne nepokúsil strhnúť vládu sám pre seba. Na to bol príliš čestný. Godfreymu bolo všetko jedno. Reece bol príliš mladý. Gwendolyn bola teda jedinou viditeľnou hrozbou. Aj tak bol ale Gareth optimista, nemyslel si, že by rada bola pripravená na vládu ženy, navyše vlastne skôr násťročného dievčaťa. A bez ratifikácie od kráľa mali perfektnú príležitosť ju z nástupníctva vylúčiť.

Lenže potom tu bol ešte jeden problém, a ten sa volal Kendrick. Koniec koncov, Garetha všetci svorne nemali radi, kdežto Kendrick bol milovaný ako medzi vojskom, tak aj medzi obyčajnými poddanými. Vďaka týmto skutočnostiam sa muselo počítať so šancou, že sa rada rozhodne zveriť trón Kendrickovi, aj keď by o neho on sám nikdy neusiloval. Čím skôr sa Gareth dostane k moci, tým skôr bude môcť zlikvidovať Kendrickov vplyv.

Gareth náhle ucítil ako ho čosi ťahá za ruku. Pozrel sa a zistil, že ju ťahá lano upevnené k otcovej rakve, a že už dávno začalo spúšťanie do hrobu. Poobzeral sa okolo a videl všetky svoje súrodencov, z ktorých každý zvieral jeden taký povraz a pomaly spúšťali otca pod zem. Garethov koniec bol teraz naklonený príliš vysoko. Musel si prehodiť ruky a po určitú chvíli púšťať lano oveľa rýchlejšie ako ostatné, aby vyrovnal stratu. Osud sa mu vysmieval aj teraz. Ani v momente otcovej smrti mu nebol Gareth schopný plne a riadne slúžiť.

Ozvali sa vzdialené zvony. Argon predstúpil do centra pozornosti a zdvihol dlaň a prehovoril.

"Itso ominus domi ko resepia..."

Bola to pôvodná a dnes už bežne nepoužívaná reč Prsteňa. Reč dávnych kráľov, ktorú používali jeho predkovia po tisíc rokov. Reč, ktorú Garetha od útleho veku učili všetci jeho učitelia, aby ju raz mohol použiť až zasadne na trón ako nástupca.

Argon sa z ničoho nič zastavil, vzhliadol a zadíval sa priamo na Garetha. Po princovom chrbte okamžite prebehla vlna mravenčenia, keď ho Argonove žiarivé oči začali podrobne skúmať. Garethova tvár sa zaliala červeňou, keď premýšľal, či to vidia aj ostatní a či chápu o čo tu práve ide. Z toho pohľadu mohol jasne vyčítať, že Argon dobre o vie o jeho zapojení do atentátu. Ale Argon vždy zostával tajomný, rovnako ako vždy odmietal nechať sa zatiahnuť do machinácií bežných ľudských osudov. Zostane mlčať?

"Kráľ MacGil bol dobrým vladárom, skutočným kráľom," povedal potom Argon hlbokým, akoby nadpozemským hlasom.

"Robil česť svojim kráľovským predkom a obohatil a posilnil toto kráľovstvo viac, než ktorýkoľvek kráľ pred ním. Jeho život mu bol odobratý predčasne a Boh to vie. Aj tak po sebe však zanechal bohatý odkaz. Teraz je na nás, aby sme jeho odkaz doviedli do konca.

Argon sa odmlčal.

"Naše kráľovstvo Prsteňa je zo všetkých strán obklopené zlovestnými hrozbami. Za Kaňonom, ktorý stráži iba náš energetický štít, žijú národy barbarov a príšer, ktoré by nás okamžite roztrhali na kusy, keby mohli. Vnútri Prsteňa, na druhej strane Vysočiny, sa rozkladá územie klanu, ktorý nám tiež neustále škodí. My teraz žijeme v časoch nepoznaného mieru a prosperity, ale naša bezpečnosť je pominuteľná.