Morgan Rice - Pochod Kráľov

Merek si ho prezeral pohľadom, ktorý nebol tak skeptický ako pohľady ostatných. Zdalo sa, že zvažuje čo je na Thorovom obvinení pravdy.

"Verím ti," povedal po chvíli ticho.

"Naozaj?" Spýtal sa Thor.

Merek pokrčil ramenami.

"Koniec koncov, keby si sa pokúsil kráľa otráviť, bol by si naozaj taký padnutý na hlavu, aby si mu o tom tesne pred napitím povedal?"

Nato sa Merek otočil a odišiel niekoľko krokov obďaleč na svoju stranu cely. Tam sa posadil na zem, oprel sa chrbtom o kamennú stenu a pozeral sa priamo na Thora.

Teraz to bol Thor, kto bol zvedavý.

"Za čo si tu ty?" Spýtal sa.

"Som zlodej," odpovedal Merek hlasom, v ktorého tóne nechýbal náznak hrdosti.

Thor bol prekvapený, nikdy predtým žiadneho zlodeja nestretol. Skutočný zlodej. On sám nikdy ani nepomyslel, že by niečo ukradol a vždy mu pripadalo až nereálne, že to niektorí ľudia robia.

"Prečo to robíš?" Spýtal sa Thor.

Merek pokrčil ramenami.

"Moja rodina nemá čo jesť. A pritom niečo jesť musia. Ja nemám žiadne vzdelanie a ani nič neviem. Kradnúť je všetko čo dokážem. Nič veľkého. Väčšinou len to jedlo. Čokoľvek čo im pomôže pretĺcť sa o pár dní ďalej. Robil som to roky. Ale potom ma lapili. Teraz som bol vlastne chytený už tretíkrát. Tretíkrát je to najhoršie."

"Prečo?" Spýtal sa Thor.

Merek bol chvíľu potichu a potom pomaly pokrútil hlavou. Thor si mohol všimnúť, že jeho oči naplnili slzy.

"Kráľovské právo je striktné. Žiadne výnimky. Tretí prehrešok a odseknú ti ruku."

Thor sa zhrozil. Rýchlo sa pozrel na Merekove ruky, ale obe boli v poriadku.

"Zatiaľ si pre mňa ešte neprišli," vysvetľoval Merek. "Ale čoskoro prídu."

Thor sa cítil hrozne. Merek sa zahanbene odvrátil a Thor urobil to isté. Bolo lepšie v tejto téme nepokračovať.

Thor si zložil hlavu do dlaní a snažil sa premýšľať. Hlava ho stále ešte desivo bolela. To čo sa odohralo za posledných niekoľko dní bolo ako hotové tornádo oproti jeho predchádzajúcemu životu. Bolo toho príliš veľa a zbehlo sa to príliš rýchlo. Na jednu stranu cítil uspokojenie z úspechov, ktoré dosiahol. Podarilo sa mu nahliadnuť do budúcnosti, predpovedal pokus o MacGilovo otrávenie a zachránil ho pred ním. Možno, že nakoniec predsa len možné zmeniť daný osud - alebo možno, že osud možno aspoň ohnúť a zmeniť tak tok udalostí priaznivejším smerom. Thor bol na seba pyšný, zachránil predsa kráľa.

Na druhej strane, sedel teraz tu, v podzemných kobkách väzenia, neschopný očistiť svoje meno. Všetky jeho nádeje a sny sa rozpadli na kusy a možnosť služby v Légii sa zdala stratená navždy. Teraz si bude môcť pokladať za šťastie aj to, že tu dole nestrávi zvyšok svojho života. Bolelo ho pomyslenie, že práve MacGil, ktorý prijal Thora ako svojho vlastného, ​​a ktorý sa ako jediný v jeho živote aspoň na chvíľu správal ako skutočný otec, si zároveň myslel, že by sa ho Thor chcel pokúsiť zabiť. Bolelo ho, že Reece, jeho najlepší kamarát, možno tiež uveril, že sa Thor pokúsil otráviť jeho otca. A čo bolo ešte horšie - Gwendolyn. Spomenul si na ich posledné stretnutie, keď si myslela, že Thor potajomky navštevuje nevestince, a on sa cítil, akoby všetko dobré, čo jeho život obsahoval, odplávalo preč s jej zlobou. Pýtal sa sám seba, prečo sa mu toto všetko muselo stať. Všetko, o čo sa usiloval, bolo predsa len vždy a len dobré.

Thor nevedel, čo sa s ním teraz stane. A z časti mu to bolo jedno. Na čom mu však záležalo nesmierne, bolo očistenie vlastného mena. Prial si, aby ľudia nakoniec poznali, že to nebol on, kto sa pokúsil otráviť kráľa, že má nadprirodzené sily a že naozaj videl budúcnosť, podľa ktorej potom konal. Nevedel čo sa s ním stane v budúcnosti, ale jedno vedel iste. Musí sa odtiaľto dostať. Nejaký spôsob jednoducho musí byť.

Predtým než mohol Thor tieto úvahy nejakým spôsobom zakončiť, rozľahli sa chodbou kroky ťažkých okovaných topánok, nasledované hrkaním zväzku kľúčov. O chvíľu neskôr uvidel postavu žalárnika, bol to ten istý, ktorý sem Thora privliekol a potom ho udrel do tváre. Pri pohľade na neho Thora znova rozbolela tvár. Celý sa vzpriamil odporom a očakávaním, čo príde teraz.

"Ale pozrime, či toto nie je to chlapča, čo sa pokúsilo otráviť nášho pána kráľa," zamračil sa muž a potom otočil veľkým kľúčom v zámku na dverách do cely. Po niekoľkých hlučných cvaknutiach pritiahol dvere k sebe, otvoril ich smerom do chodby a vstúpil do cely. V jednej ruke niesol železné putá a za pásom sa mu húpala malá oceľová sekerka.

"Dostaneš čo zaslúžiš," uškrnul sa smerom k Thorovi, ale potom sa otočil na Mereka. "Ale najprv je rad na tebe, ty malý zlodejíčku. Tretia krádež," povedal s krutým úsmevom, "žiadne výnimky."

Potom siahol po Merekovi, hrubo chytil chlapcovo zápästie, skrútil ho a s cvaknutím naň pripevnil želiezka. Tie potom pricvakol druhým koncom k železnému kruhu na stene. Merek vykríkol a začal divoko trhať s reťazou, v snahe dostať sa z toho von. Jeho snaha ale vyšla navnivoč. Žalárnik sa medzitým postavil za neho, chytil ho do medvedieho objatia, schmatol Merekovu voľnú ruku a pritisol ju na kamennú rímsu.

"Však ja ťa naučím, že kradnúť sa nemá," zavrčal.

Potom od pása odopäl sekeru a voľnou rukou ju zdvihol vysoko nad hlavu. Jeho ústa sa otvorili a odkryli špinavé zuby.

"NIE!" Zakričal Merek.

Vydesený Thor sedel ako prikovaný. Keď žalárnik sekol zbraňou smerom dole priamo proti Merekovmu zápästiu, bolo mu jasné, že za zlomok okamihu príde ten chudobný chlapec o ruku. A to bez skutočne oprávneného dôvodu. Iba za ničotné krádeže jedla, aby nasýtil svoju hladujúcu rodinu. Nespravodlivosť celej situácie prepaľovala Thorovi srdce a on vedel, že to takto jednoducho nemôže nechať. Takto by sa veci nemali diať.

Thor pocítil vlnu horúčav, ktorá sa rozhorela niekde vo vnútri jeho tela a prúdila od chodidiel až k dlaniam na rukách. Čas akoby sa skoro zastavil, mužova sekera sa pomaličky pohybovala priestorom, zatiaľ čo Thorove pohyby a reakcie boli výrazne zrýchlené. Potom pocítil na končekoch prstov pravej ruky vznikajúcu energetickú guľu, ktorá sa stále zväčšovala a rástla. Vzápätí ju vrhol do žalárnika.

S údivom potom sledoval, že z jeho dlane skutočne vyšľahla žltkastá guľa, osvietila celu a udrela strážneho rovno do tváre. Akonáhle trafila jeho hlavu, on upustil sekeru a bol mocne odvrhnutý naprieč celou miestnosťou, kde ťažko narazil chrbtom do kamennej steny, pod ktorou sa vzápätí zrútil. Thor zachránil Mereka len zlomok sekundy predtým, než by ostrie sekery rozdelilo jeho zápästie vo dvoje.

Merek sa na Thora pozeral neveriackym pohľadom.

Žalárnik zatriasol hlavou a začal sa drať znova na nohy, aby sa vrhol na Thora. Lenže ten stále cítil, ako jeho telom korzuje oná sila a keď sa ten muž konečne dostal na nohy, Thor sa neuveriteľnou rýchlosťou rozbehol smerom k nemu a s výskokom ho mocne kopol priamo doprostred hrude. V ten rozhodný okamih Thor pocítil svoju silu tak, ako ešte nikdy predtým a všetku ju vložil do toho úderu. Ozvalo sa zaprašťanie a ten obrovský muž bol opäť vrhnutý proti kamennému múru. Znovu do neho tvrdo narazil a zrútil sa do sena pod ním. Tentoraz sa už ani nepohol.

Merek sa na všetko šokovane pozeral a Thor vedel veľmi dobre, čo teraz musí urobiť. Schmatol sekeru, ponáhľal sa k Merekovi, podržal jeho okovy proti múru a rozťal ho vo dvoje. Miestnosťou sa rozľahlo hlasné cinknutie. Reťaz bola náhle voľná. Merek sebou trhol, potom sa pozrel na stenu, z ktorej visel druhý koniec reťaze a uvedomil si, že je zase voľný.