Morgan Rice - Pochod Kráľov

Okamžite pribehol k nemu a objal ho. Thor mal obrovskú radosť. Tá sa ešte znásobila, keď sa ozvalo zamraučanie a Thor zistil, že sa za Reeceovou košeľou ukrýva Krohn. Ten teraz takmer vyskočil zo svojho úkrytu von, než ho Reece sám uchopil a podal Thorovi.

Krohn - nedávno narodené mačiatko bieleho leoparda, ktorého Thor zachránil v lese - skočil svojmu pánovi do náručia a ten ho okamžite radostne objal. Mačiatko mňaukalo a s radosťou olizovalo Thorovu tvár.

Reece sa smial.

"Keď ťa drapli, pokúšal sa ťa chvíľku sledovať, tak som ho vzal, aby som si mohol byť istý, že bude v bezpečí."

Thor Reeceovi vďačne stisol ruku. Potom sa rozosmial, pretože ho mača neprestávalo zahŕňať bozkami.

"Tiež si mi chýbal," smial sa Thor a maznal sa s mačiatkom. "Teraz musíš byť ale potichu, alebo nás stráže počujú."

Krohn sa utíšil, ako keby naozaj rozumel.

"Ako si sa dostal von?" Spýtal sa Reece prekvapene.

Thor pokrčil ramenami. Nevedel, čo by vlastne mal odpovedať. Stále ešte sa necítil pohodlne, keď prišla reč na jeho sily, ktorým on sám za mak rozumel. Nechcel, aby si o ňom ostatní mysleli, že je snáď nejaký druh blázna.

"Povedal by som, že som jednoducho mal šťastie," odpovedal. "Naskytla sa príležitosť a ja som po nej skočil."

"Dosť sa čudujem, že ťa ľudia neroztrhali na kúsky," povedal Reece.

"Je tma," odpovedal Thor. "Nemyslím si, že ma niekto spoznal. Teda aspoň zatiaľ."

"Vieš o tom, že ťa hľadá každý vojak v tomto kráľovstve? Vieš o tom, že niekto môjho otca dobodal?"

Thor vážne prikývol. "Je v poriadku?"

Reeceova tvár zatemnela.

"Nie," odpovedal ponuro. "Zomiera."

Thora tá správa zasiahla tak prudko, ako keby sa skutočne jednalo o jeho vlastného otca.

"Ale ty vieš, že ja s tým nemám nič spoločné, že?" Spýtal sa Thor s nádejou v hlase. Nestaral sa o to, čo si myslia ostatní, ale zároveň nutne potreboval, aby jeho najlepší priateľ a MacGilov najmladší syn, vedel, že je nevinný.

"Samozrejme," povedal Reece. "Inak by som tu teraz nebol."

Thor cítil obrovskú vlnu uvoľnenia a vďačne potľapkal Reecea po pleci.

"Ale zvyšok kráľovstvo nebude zďaleka tak dôverčivý, ako som ja," dodal Reece. "Najbezpečnejšie miesto je pre teba práve teraz čo najďalej odtiaľto. Dám ti môjho najrýchlejšieho koňa, balík zásob a pošlem ťa veľmi ďaleko odtiaľto. Musíš sa schovať kým toto všetko neutíchne a kým sa nenájde skutočný vrah. Nikto teraz nerozmýšľa s pokojnou hlavou."

Thor pokrútil hlavou. "Ja nemôžem odísť," povedal. "To potom budem vyzerať, že som vinný. Potrebujem, aby ostatní videli, že ja som to neurobil. Ja od svojich problémov utekať nechcem. Musím očistiť svoje meno."

Reece pokrútil hlavou. "Ak tú zostaneš, tak ťa nájdu. Pôjdeš znovu do väzenia a potom ťa popravia, ak ťa však sám dav neroztrhá na kusy ešte predtým."

"To je riziko, ktoré na seba musím vziať," povedal Thor.

Reece sa na neho dlhú chvíľu len díval a výraz jeho tváre sa za tú dobu zmenil zo starostlivého na obdivný. Potom konečne pomaly kývol.

"Si hrdý. A hlúpy. Hrozne hlúpy. A to sa mi na tebe páči."

Reece sa usmial a Thor úsmev opätoval.

"Potrebujem vidieť tvojho otca," povedal Thor. "Potrebujem šancu, aby som mu to mohol všetko vysvetliť z očí do očí. Potrebujem, aby vedel, že som to nebol ja, kto sa ho pokúsil zabiť a že s tým nemám nič spoločné. Ak sa potom rozhodne ma nechať zatknúť, nech sa stane. Ale musím mať túto poslednú šancu. Chcem, aby poznal pravdu. To je všetko, o čo ťa prosím."

Reece sa na svojho kamaráta opäť dlho skúmavo díval. Nakoniec, po chvíli, ktorá sa Thorovi zdala ako večnosť, princ kývol.

"Môžem ťa k nemu odviesť. Viem o tajnej chodbe, ktorá vedie do jeho komnaty. Je to ale riskantné a akonáhle budeš vnútri, si v tom sám. Potom už nebude úniku. A ani pre teba už nebudem môcť nič ďalšieho urobiť. Môže to znamenať tvoju smrť. Si si vážne istý, že to chceš podniknúť?"

Thor prikývol vážne na súhlas.

"Výborne," povedal na to Reece a hodil mu plášť.

Thor ho chytil a prekvapene sa na Reecea pozrel. Uvedomil si, že Reece s celým týmto scenárom musel dopredu počítať.

Ten sa na Thora len usmial.

"Vedel som, že budeš dostatočne hlúpy, aby si tu zostal. Od najlepšieho kamaráta by som nič iné ani nečakal."

Gareth nervózne prechádzal sem a tam po miestnosti a v hlave si znovu prehrával udalosti tejto noci. Nemohol uveriť tomu, čo sa stalo na hostine. Ako len sa všetko mohlo takto pokaziť? Len ťažko chápal, že ten hlúpy, dedinský chlapec Thor sa nejakým záhadným spôsobom zamotal do jeho vražedného sprisahania. Ba čo viac, že sa mu dokonca podarilo celú akciu zhatiť. Znovu si pripomenul tú scénu, kedy Thor vyskočil na stôl a vyrazil kráľovi pohár z ruky, onen zvuk, s ktorým narazil na kamennú podlahu, a tiež ako sledoval, ako víno vyteká z pohára von. Spolu s ním sa po tom kameni rozliali aj všetky jeho sny a nádeje.

V tom okamihu bol Garethov plán zničený. Všetko, na čom mu záležalo, sa v jedinom okamihu rozplynulo. A keď ten pes potom začal olizovať to víno a vzápätí padol k zemi mŕtvy, Gareth dobre vedel, že je koniec. Pred očami sa mu odohral celý jeho život a posledná scéna bola tá, v ktorej sa jeho sprisahania odhalili a za pokus o atentát na kráľa a vlastného otca ho odsúdili na doživotné väzenie v podzemných kobkách. Alebo horšie, chystali sa ho popraviť. Bolo to hlúpe. Nikdy s tým plánom nemal začínať a nikdy nemal navštíviť tú čarodejnicu.

Aspoň že Gareth konal rýchlo, keď schmatol za pačesy svoju jedinú šancu, okamžite vyskočil od stola a bol na mieste ako prvý, aby mohol všetku pozornosť strhnúť na Thora. Keď si spomenul na toto, bol na seba pyšný, že dokázal reagovať tak rýchlo. Bola to skoro automatická reakcia a na jeho vlastné prekvapenie to zafungovalo. Odtiahli vzpierajucého sa Thora preč a hladina veselia sa potom vrátila takmer do starých koľají. Samozrejme, že atmosféra už nebola tak uvoľnená ako predtým, ale aspoň sa zdalo, že všetky podozrenia ležia pevne a len na tom chalanovi.

Teraz Garethovi neostávalo nič iné, než sa modliť, aby to tak aj zostalo. Od posledného pokusu o atentát na MacGila ubehlo už dvadsať rokov a Gareth sa obával, že bude nasledovať vyšetrovanie, ktoré celú záležitosť preskúma do oveľa väčšej hĺbky. Keď sa na to pozeral spätne, prišlo mu, že celý pokus bolo šialenstvo. Jeho otec bol nedotknuteľný. Gareth si to mal uvedomiť skôr. Toto na neho bolo príliš. A teraz sa nemohol zbaviť pocitu, že skôr alebo neskôr padne podozrenie na neho. Bude musieť urobiť čokoľvek bude v jeho silách, aby dokázal Thorovu vinu a ten aby bol popravený čo najskôr, prv než vyplávajú na povrch iné stopy.

Aspoň na teraz ale Gareth cítil úľavu. Po tom nepodarenom pokuse sa rozhodol od atentátu upustiť. A okamžite sa mu vďaka tomu značne uľavilo. Potom, čo celý plán stroskotal, si Gareth uvedomil, že časť jeho ja si nikdy neželala svojho otca zabiť a mať tak na rukách jeho krv. Nebude kráľom. Možno, že sa ním nestane nikdy. Ale po udalostiach dnešného večera mu to nepripadalo nijako hrozné. Aspoň bude voľný. Ani za nič by nedokázal uniesť stres z toho všetkého, keby tým mal prechádzať ešte raz. Tajnostkárstvo, zametanie každučkého svojho pohybu, neustála obava, že ho odhalia. Bolo toho na neho aj tak už príliš.

Znova a znova meral svojimi krokmi komnatu, zatiaľ čo noci už začínalo ubúdať, a pomaly, pomaličky, sa začínal upokojovať. Keď už mal pocit, že je zase sám sebou a rozhodol sa konečne sa uložiť k spánku, ozvala sa zrazu nečakaná rana a dvere jeho komnaty sa rozleteli dokorán. Do miestnosti sa vrútil Firth. Jeho oči boli široko vyvalené a v tvári sa mu zračilo zdesenie. Vpadol do miestnosti, ako keby ho snáď niekto naháňal.