Morgan Rice - Cesta Hrdinu

Keď sa Thor priblížil, nemohol uveriť, aký je ten chlapec veľký. Týčil sa nad ním ako veža a mračil sa spoza svojich hustých čiernych vlasov, ktoré mu padali do čela. Jeho bojovne vysunutá brada bola asi tá najväčšia, akú Thor kedy videl. Nedokázal si ani len predstaviť, ako by s takýmto obrom mohol čo i len pohnúť.

Chlapec zaútočil svojím dreveným mečom, a Thor vedel, že musí konať rýchlo, inak bude zrazený do piesku.

Thorove reflexy zapracovali. Inštinktívne vybral svoj prak, natiahol a hodil kameň do chlapcovej ruky. Strela našla svoj cieľ a vyrazila meč z ruky v momente, kedy sa chystal k útoku. Zbraň vyletela, chlapec zakričal a chytil sa za ruku.

Thor nestrácal čas. Využil okamih a zaútočil. S rozbehom vyskočil do vzduchu a oboma nohami súčasne kopol chlapca do hrudníka. Ale chlapec bol taký silný, že to bolo ako kopnúť do kmeňa duba. Chlapec sa iba zatackal, zatiaľ čo Thor sa zastavil vo vzduchu a spadol na zem pri chlapcových nohách.

To neveští nič dobré, pomyslel si Thor, keď dopadol na zem a v ušiach mu zvonilo.

Thor sa snažil dostať späť na nohy, ale chlapec bol rýchlejší. Natiahol sa, schmatol Thora za jeho košeľu na chrbte, a poslal ho - tvárou dole - do piesku.

Zástup chlapcov rýchlo vytvoril kruh okolo nich a jasali. Thor očervenel ponížený.

Thor sa obrátil aby vstal, ale chlapec bol príliš rýchly. Už bol na ňom a pritlačil ho k zemi. Než sa Thor nazdal, šarvátka sa premenila na zápasenie, váha toho druhého bola obrovská.

Thor počul tlmené výkriky ostatných regrútov, ktorí utvorili kruh, krik dychtivý po krvi. Tvár chlapca sa zamračila keď natiahol palce rovno pred Thorove oči. Thor tomu nemohol uveriť – zdalo sa mu, že tento chlapec mu chce naozaj ublížiť. To sa vážne chce ukázat i za takúto cenu?

V poslednej sekunde sa Thorovi podarilo uhnúť hlavou na stranu, čo jeho protivníka vyviedlo z rovnováhy a musel sa rukami oprieť o zem. Thor to využil a odkotúľal sa spod neho.

Thor sa postavil na nohy a bol tvárou v tvár chlapcovi, ktorý tiež vstal. Chlapec zaútočil päsťou na Thorovu tvár ale Thor sa v poslednom okamihu prikrčil. Oviala ho vlna vzduchu a Thor si uvedomil, že keby ho chlapcova päsť zasiahla, zlomila by mu čeľusť. Thor sa natiahol a udrel chlapca do brucha, ale to sotva malo nejaký efekt. Bolo to ako buchnúť do stromu.

Kým Thor mohol zareagovať, chlapec ho udrel lakťom do tváre.

Thor sa zapotácal. Bolo to ako dostať úder kladivom a v ušiach mu zvonilo.

Thor sa ešte tackal a snažil sa chytiť dych, chlapec zaútočil a tvrdo ho kopol do hrude. Thor odletel dozadu a pristál na zemi na chrbte. Ostatní chlapci zajasali.

Celý otrasený sa Thor zdvíhal, ale chlapec zaútočul ešte raz – päsťou rovno do tváre zrazil Thora znovu na chrbát – tentokrát už nadobro.

Thor tam ležal a počul tlmený jasot ostatných. Cítil slanú chuť krvi z nosa. Stonal bolesťou. Otvoril oči a videl veľkého chlapca, ktorý sa k nemu už otočil chrbtom , ako sa vracia späť k svojim priateľom osláviť víťazstvo.

Thor to chcel vzdať. Ten chlapec bol obrovský, boj proti nemu bol márny, a on už nemohol zniesť ďalšiu bitku. Ale niečo v ňom mu nedovolilo to len tak nechať. Nemohol prehrať. Nie pred všetkými týmito ľuďmi.

Nevzdávaj to. Vstávaj. Vstávaj!

Thor nejako našiel v sebe ďalšiu silu. Zastonal, prevalil sa, dostal sa na ruky a kolená, a potom pomaly na nohy. Obrátil sa na chlapca, krvácajúc a s opuchnutými očami len ťažko videl, sťažka dýchal, ale zaťal a zdvihol päste.

Obrovský chlapec sa otočil a zadíval sa na Thora. Pokrútil neveriacky hlavou.

"Mal si ostať dole, chlapče," vyhrážal sa, keď sa približoval späť k Thorovi.

"DOSŤ!" Zakričal hlas. "Elden, ustúpte!"

Náhle medzi nich vstúpil rytier, natiahol dlaň a zastavil Eldena. Dav stíchol, a všetci sa pozreli na rytiera. Bolo zrejmé, že tento muž tu má veľký rešpekt.

Thor sa na rytiera pozrel s úctou. Mal po dvadsiatke, bol vysoký so širokými ramenami. Mal hranatú čeľusť a hnedé, dobre udržiavané vlasy. Thor si ho na prvý pohľad obľúbil. Jeho prvotriedne brnenie – retiazková košela vyrobená z lešteného striebra, niesla kráľovský erb: Sokola z rodu MacGil. Thorovi vyschlo v krku - stál pred členom kráľovskej rodiny. Nemohol tomu uveriť.

"Vysvetli čo si zač, chlapče," povedal Thorovi. "Prečo si vtrhol do našej arény bez pozvania?"

Než stačil odpovedať, náhle traja členovia kráľovskej gardy vstúpili do kruhu. Veliteľ stráže sťažka dýchal a ukazoval prstom na Thora.

"Nepočúvol naše rozkazy!" Zakričal strážnik. "Idem ho spútať a vziať ho do kráľovskej kobky!"

"Neurobil som nič zlé!" Thor zaprotestoval.

"Neurobil?" Zakričal strážnik. "A nepozvaný pobehovať po kráľovskom majetku?"

"Všetko, čo som chcel, bolo šanca!" Zakričal Thor, a obrátil sa s prosebným výrazom na rytiera pred ním, člena kráľovskej rodiny. "Všetko, čo som chcel, bola šanca sa pripojiť k Légii!"

"To cvičisko je len pre pozvaných, chlapče," ozval sa drsný hlas.

Do kruhu vystúpil bojovník, široký päťdesiatnik s holou hlavou, krátkymi fúzami a jazvou cez nos. Vyzeral, ako by bol profesionálnym vojakom celý svoj ​​život a podľa znaku na jeho brnení – zlatej brošni na hrudi – bol ich veliteľom. Thorovi sa rozbúšilo srdce – generál.

"Nebol som pozvaný, pane," povedal Thor. "To je pravda. Ale je to môj životný sen, tu byť. Jediné, čo chcem, je šanca vám ukázaťčo dokážem. Som rovnako dobrý ako ktorýkoľvek z týchto regrútov. Dajte mi jednu šancu to dokázať. Prosím. Vstup do Légie je všetko, o čom som kedy sníval."

"Toto bojisko nie je pre rojkov, chlapče, " prišla jeho drsná odpoveď. "To je pre bojovníkov. Neexistujú žiadne výnimky našich pravidiel: Regrúti sú vyberaní."

Generál prikývol a kráľovská stráž pristúpila k Thorovi, aby ho spútala.

Rytier z kráľovskej rodinny však náhle vystúpil, natiahol dlaň a zablokoval strážcov.

"Možno, príležitostne, môže byť urobená aj výnimka, " povedal.

Strážnik sa na neho prekvapene pozrel, očividne chcel niečo povedať, ale musel držať jazyk za zubami v úcte ku kráľovskej rodine .

"Obdivujem tvojho ducha, chlapče, " pokračoval rytier. "Predtým než ťa pošleme domov, chcel by som vidieť, čo dokážeš."

"Ale Kendrick, máme naše pravidlá - " povedal generál, zjavne nespokojný.

"Kráľovská rodina vytvára pravidlá," odpovedal Kendrick prísne, " a Légia sa zodpovedá kráľovskej rodine."

"Sme zodpovední vášmu otcovi, kráľovi, a nie vám, " odporoval generál, rovnako vzdorovitý.

Vzduch bol napätý. Thor radšej nechcel ani pomyslieť akú šlamastiku práve spôsobil.

"Poznám svojho otca a viem, čo by chcel. On by dal tomuto chlapcovi šancu. A to je to, čo urobíme."

Generál nakoniec ustúpil.

Kendrick sa obrátil k Thorovi a prezeral si ho svojimi hnedými prenikavými očami. Mal naozaj kráľovskú tvár, ale aj tvár bojovníka.

"Dám ti iba jednu jedinú šancu, " povedal Thorovi. "Uvidíme, či zasiahneš tamtu značku."

Ukázal na hromadu sena ďaleko cez pole, s malou červenou škvrnou v strede. Niekoľko oštepov bolo zapichnutých v sene, ale ani jeden netrafil červený stred.

"Ak dokážeš toto, čo zatiaľ nikto z ostatných chlapcov, ak odtiaľto trafíš tamtú značku, tak potom sa k nám môžeš pripojiť."

Rytier ustúpil stranou a Thor cítil ako sa všetky oči upreli na neho.

Všimol si stojan na oštepy a opatrne si ich poprezeral. Boli to najkvalitnejšie oštepy, aké kedy videl, vyrobené z masívneho dubu, zabalené v najjemnejšej koži. Srdce mu búšilo, keď vykročil vpred, chrbtom ruky si utrel krv z nosa. Cítil sa viac nervózny, než kedykoľvek predtým v živote. Je jasné, že dostal takmer nesplniteľnú úlohu. Ale musel to skúsiť.