Morgan Rice - Cesta Hrdinu

Všade prúdili rôzni ľudia - obchodníci, vojaci, hodnostári – a každý sa veľmi ponáhľal. Thorovi trvalo niekoľko minút kým pochopili, že sa deje niečo zvláštne. Ako sa túlal naokolo, videl, že sa tu niečo pripravuje – zoradené stoličky, postavený oltár. Vyzeralo to, ako by sa chystala svadba.

Jeho srdce sa rozbúšilo, keď v diaľke zbadal vymedzený pruh zeme pre rytierske zápasenie - dlhá prašná cestu a deliaci povraz. Na inom poli videl, ako vojaci hádžu kopije do vzdialených cieľov, na ďalšom zase strieľali lukostrelci. Zdalo sa, ako by všade boli hry a súťaže. Bola tam aj hudba- citary, flauty a činely, skupiny hodníkov. Videl, ako veľké súdy vína váľali z pivníc. A jedlo – dlhé pripravené stoly sa ťahali kam až oko dovidelo. Bolo to, ako keby prišiel uprostred obrovskej oslavy.

Aj keď to všetko okolo bolo vzrušújúce, Thor chcel čím skôr nájsť Légiu. Aj tak už prichádzal neskoro a potreboval o sebe dať vedieť.

Ponáhľal sa k prvej osobe – bol to starší muž, ktorý sa ponáhľal dole ulicou a podľa krvy na jeho zástere usúdil, že je asi mäsiarom. Každý tu bol v takom zhone.

"Prepáčte, pane," povedal Thor a chytil ho za rukáv.

Muž sa na neho nervózne pozrel, že kto ho obťažuje.

"Čo sa deje, chlapče?"

"Hľadám Kráľovskú Légiu. Neviete kde trénujú?"

"Vyzerám snáď ako mapa? " Muž zasyčal, a vyrazil preč.

Thor bol zaskočený jeho hrubosťou.

Ponáhľal sa k ďalšej osobe, ktorú uvidel, k žene ktorá miesila cesto na dlhom stole. Okolo stálo zopár žien, všetky usilovne pracovali a Thor oslovil jednu z nich.

"Prepáčte, slečna," povedal. "Možno viete, kde trénuje Kráľovská Légia?"

Pozreli sa na seba a chichotali sa, niektoré z nich boli len o pár rokov od neho staršie.

Najstaršia sa otočil a pozrel sa na neho.

"Hľadáš na zlom mieste," povedala. "Tu sa pripravujeme na slávnosti."

"Ale bolo mi povedané, že výcvik je v Kráľovom Dvore," povedal Thor zmätený.

Ženy sa dali ešte do väčšieho smiechu. Najstaršia dala ruky v bok a pokrútila hlavou.

"Správaš sa, ako keby si v Kráľovom Dvore bol poprvykrát. Máš vôbec potuchy aké je to tu veľké?"

Thor očervenel keď videl, že sa mu ženy smejú. Nakoniec to vzdal a bežal preč. Nepáčilo sa mu, že si z neho uťahujú.

Videl pred sebou tucet ciest, ktoré sa krútili a otáčali všetkými smermi cez Kráľov Dvor. V kamenných múroch bolo najmenej tucet vchodov. Veľkosť a rozloha tohoto mesta bola ohromujúca. Zmocnila sa ho úzkosť, žeby to mohol hľadať celé dni a aj tak to nenájde.

Zrazu dostal nápad – vojak by to naisto mal vedieť, kde ostatní trénuju. Bál sa priblížiť ku skutočnému kráľovskému vojakovi, ale vedel, že nemá na výber.

Otočil sa a ponáhľal k hradbám, k vojakovi držiacemu stráž pri najbližšej bráne a dúfal, že ho nevyhodí von. Vojak stál vzpriamene, díval sa priamo pred seba.

"Hľadám Kráľovské Légie," povedal Thor najodvážnejsím hlasom akého bol schopný.

Vojak ďalej hľadel priamo pred seba, ignoroval ho.

"Povedal som hľadám Kráľovské Légie! "trval na svojom Thor ešte hlasnejšie.

Po niekoľkých sekundách sa vojak uškŕňajúc na neho pozrel.

"Môžeš mi povedať, kde to je? " naliehal Thor.

"A kôli akej záležitosti?"

"Kôli veľmi významnej, " naliehal Thor dúfajúc, že sa vojak nebude vypytovať viac.

Vojak sa otočil späť a pozeral dopredu, znova ho ignoroval. Thor cítil, ako ho zalieva bezmocnosť, že sa tú odpoveď nikdy nedozvie.

Ale po chvíli, ktorá sa zdala ako večnosť, vojak odpovedal: "Vyber sa východnou bránou, potom zamier na sever tak ďaleko, ako to len pôjde. Prejdi treťou bránou naľavo, potom zahni doprava a ešte raz doprava. Prejdi druhým kamenným oblúkom, a nájdeš ich za bránou. Ale poviem ti, len strácaš čas. Oni sa s návštevníkmi nebavia."

Toto bolo to, čo Thor potreboval počuť. Rozbehol sa smerom, ktorý mu bol ukázaný a neustále si v hlave opakoval inštrukcie, aby na ne nezabudol. Všimol si, že slnko je už pomerne vysoko na oblohe a modlil sa, aby neprišiel príliš neskoro.

*

Thor sa rozbehol po kvalitne vydláždených uliciach a hľadal v ich spleti svoju cestu cez Kráľov Dvor. Snažil sa držať inštrukcií, ktoré dostal. Na druhom konci nádvoria videl všetky brány, a vybral si tretiu na ľavej strane. Prebehol ňou, nasledovala križovatka a potom ďalej podľa návodu. Rozbehol sa proti tisícom ľudí prúdiacich do mesta, dav rástol každú minútu. Narážal do bábkohráčov, cirkusantov, kaukliarov, a iných rôznych zabávačov oblečených vo svojej paráde.

Thor si nevedel predstaviť, že by výber regrútov začali bez neho, a snažil sa sústrediť, aby zahol na každej križovatke správne. Tiež hľadal niečo, čo by mohlo vyzerať ako cvičisko. Prešiel popod bránu, zahol nadol a zrazu v diaľke zbadal niečo, čo by mohlo byť jeho cieľom – malé kamenné koloseum. Pri veľkej vstupnej bráne v jeho strede stála vojenská stráž. Thor začul tlmený krik ozývajúci sa spoza múrov a jeho srdce poskočilo. Toto bolo to miesto.

Rozbehol sa až nestačil s dychom. Keď dorazil k bráne, dvaja strážcovia pristúpili a sklonili kopije, zahatali mu cestu. Tretí strážny pristúpil a zdvihol dlaň.

"Ostaň tam," prikázal.

Thor sa zarazil a zalapal po dychu,ťažko skrývajúc svoje vzrušenie.

"Vy ... ne ... nerozumiete," dostal zo seba slová medzi nádychmi, " ja musím byť vo vnútri. Idem neskoro."

"Neskoro na čo?"

"Na výber. "

Strážca, nízky ťažký muž s poďobanou tvárou, sa otočil a pozrel na ďalších dvoch, ktorí sa zatvárili cynicky. Otočil sa k Thorovi a premeral ho s pohŕdavým pohľadom.

"Regrútov priviezli v kráľovskom transporte už pred pár hodinami. Ak si nebol pozvaný, nemôžeš vstúpiť."

"Ale vy mi nerozumiete. Ja musím - "

Strážnik sa natiahol a schmatol Thora za košeľu.

"Ty to nechápeš, ty drzý malý chlapec. Ako sa opovažuješ prísť až sem a pretlačiť sa dovnútra? Teraz choď – aby som ťa nespútal."

Strčil do Thora, až sa zapotácal.

Thor pocítil bodnutie v hrudi, na mieste kde do neho vojak strčil, ale viac než to, zacítil bodnutie odmietnutia. Bol rozhorčený. Nemeral celú tú cestu len preto, aby ho strážnik poslal preč. Bol odhodlaný dostať sa dovnútra.

Strážnik sa otočil späť k svojim mužom, a Thor pomaly odchádzal - v smere hodinových ručičiek okolo kruhovej budove. Mal plán. Šiel, kým nebol z dohľadu, a potom sa dal do klusu pozdĺž stien. Uistil sa, že ho stráže nepozorujú a nabral väčšiu rýchlosť. Keď bol v polovici cesty okolo budovy zazrel ďalší otvor do arény - vysoko v kamenom múre boli klenuté otvory zablokované železnými tyčami. Jeden z týchto otvorov ale nemal mrežu. Začul ďalší rev, zdvihol sa hore na rímsu, a pozrel sa.

Jeho srdce zrýchlilo. Vo vnútri obrovského kruhového cvičiska stáli tucty regrútov – vrátane jeho bratov. Zoradení chlapci sledovali niekoľko Strieborných, ktorí sa medzi nimi prechádzali a posudzovali ich.

Ďalšia skupina regrútov stála bokom a pod bedlivým dohľadom vojaka hádzali oštepy do vzdialeného cieľa. Jeden z nich práve minul.

Thorova krv horela rozhorčením. On by to dokázal. Bol rovnako dobrý ako ktorýkoľvek z nich. Len preto, že bol mladší a o niečo menší, bol vynechaný.

Naraz Thor zacítil ruku na chrbte, ktorá ho strhla dozadu a sotila na zem. Dopadol tvrdo dole.

Rozhliadol a uvidel ako sa neho uškŕňa strážnik od brány.

"Čo som ti vravel, chlapče?"