Morgan Rice - Cesta Hrdinu

Odkašľal si.

"Zišli sme sa tu dnes preto, aby sme dodržali tradíciu. Ako viete, dnes, v deň svadby najstaršieho potomka, je mojou úlohou vymenovať nástupcu. Dediča, ktorý bude vládnuť v tomto kráľovstve. Keby som zomrel, niet lepšieho nástupcu, ako vaša matka. Ale zákony nášho kráľovstva určujú, že jediným možným nástupcom je kráľovský potomok. Tak si musím vybrať."

MacGil zachytil dych, premýšľal. Ťaživé ticho viselo vo vzduchu, a cítil váhu očakávania. Pozrel sa do ich očí, a u každého videl niečo iné. Bastard sa tváril rezignovane, pretože vedel, že on vybraný nebude. Oči devianta zažiarili ambíciou, ako by čakal, že výber prirodzene pripadne na neho. Opilec sa pozeral z okna - bolo mu to jedno. Jeho dcéra sa na neho dívala s láskou, pretože vedela, že aj tak nie je súčasťou výberu, ale jej lásku k otcovi to nemôže ohroziť. To isté aj jeho najmladší.

"Kendrick, vždy som ťa považoval za svojho plnoprávneho syna. Ale zákony nášho kráľovstva mi nedovoľujú odovzdať žezlo nikomu, kto nie je plne legitýmným následníkom."

Kendrick sa uklonil. "Otče, ani som nečakal, že by sa tak malo stať. Som spokojný s mojim miestom. Prosím, neznepokojuj sa mojou záležitosťou."

MacGila jeho odpoveď zabolela, pretože videl aký je naozaj šľachetný a o to viac si prial, aby to mohol byť on.

"Takže zostávajú štyria z vás. Reece, ty si skvelý mladý muž, najlepší, akého som kedy videl. Ale si ešte príliš mladý, aby som o tebe mohol uvažovať. "

"Neočakával som viac, otče, " odpovedal Reece s ľahkým úklonom.

"Godfrey, si jeden z mojich troch legitímnych synov a napriek tomu plytváš svojím časom v pivniciach pri pijatike, so svojimi kunpánmi. V živote sa ti dostalo všetkých privilégií, a všetky si odmietol. Ak je v mojom živote nejaké veľké sklamanie, tak si to ty."

Godfrey sa uškrnul, nebolo mu to dvakrát príjemné.

"No, keďže tu som už skončil, tak môžem zamieriť späť do pivnice, že, otče?"

S rýchlym, posmešným úklonom sa Godfrey otočil a vykračoval cez celú miestnosť.

"Okamžite sa vráť! " vyštekol MacGil. "IHNEĎ!"

Godfrey otca ignoroval. Prešiel miestnosťou a otvoril dvere. Dvaja strážcovia stáli za nimi.

MacGil kypel od zlosti keď sa na neho strážcovia spýtavo pozreli, ale Godfrey ich odstrčil a pokračoval svojou cestou.

"Zadržte ho!" zareval MacGil. "A zavrite ho niekam, aby ho kráľovná nevidela. Nechcem, aby kazil radosť svojej matke vo svadobný deň jej dcéry."

"Áno, moj pane, " povedali, zavreli dvere, a ponáhľali sa za ním.

MacGil si celý červený a zadýchaný od zlosti opäť sadol a snažil sa upokojiť. Po tisíci raz uvažoval, ako sa to mohlo stať, že splodil takého potomka.

Pozrel sa znova na svoje zostávajúce deti. Všetci štyria mu vrátili pohľad a čakali v hustom tichu, čo bude nasledovať. MacGil sa zhlboka nadýchol a snažil sa sústrediť.

"Takže ostávate vy dvaja ," pokračoval. "A z vás dvoch som si vybral svojho nástupcu."

MacGil sa otočil k svojej dcére.

"Budeš to ty, Gwendolyn."

Všetci štyria zalapali po dychu, jeho deti ostali v šoku, zo všetkých najviac Gwendolyn.

"Povedal si to správne, otče?" spýtal sa Gareth. "Povedal si, Gwendolyn?"

"Otče, ja som poctená," povedala Gwendolyn. "Ale ja to nemôžem prijať. Som žena."

"To je pravda, žena nikdy nesedela na tróne MacGilovcov. Ale ja som sa rozhodol, že je čas na zmenu tradície. Gwendolyn, máš toho najlepšieho ducha a myseľ, aké som u mladých dám kedy videl. Si mladá, ale ak Boh dá, budem ešte dlho žiť. A keď príde čas, budeš dosť múdra, aby si vládla. Kráľovstvo bude tvoje."

"Ale otče!" Gareth vykríkol so sinavou tvárou. "Som najstarší legitímny syn! Vždy, v celej histórii MacGilovcov to bol stále najstarší syn, kto sa stal následníkom trónu!"

"Ja som kráľ, " odpovedal MacGil temne, " a ja určujem tradíciu."

"Ale to nie je fér!" Prosil Gareth, kňučajúcim hlasom. "Ja som mal byť kráľom. Nie moja sestra. Nie žena!"

"Pozor na jazyk, chlapče! " Vykríkol MacGil, triasol sa zlosťou. "Opovažuješ sa spochybňovať moje rozhodnutie?"

"Bol som pri výbere preskočený ženou? Takto o mne zmýšľaš?"

"Už som sa rozhodol, " povedal MacGil. "Budeš to rešpektovať a poslušne sa tým riadiť, tak ako každé iné rozhodnutie v mojom kráľovstve. Teraz môžete všetci odísť."

Jeho deti sklonili hlavy a rýchlo sa ponáhľali z miestnosti.

Ale Gareth sa zastavil pri dverách, nemohol sa prinútiť k odchodu.

Otočil sa, a ostal sám, tvárou v tvár svojmu otcovi.

MacGil mohli vidieť sklamanie v jeho tvári. Je jasné, že čakal, že dnes bude vymenovaný za dediča. Ešte viac, že to chcel. Zúfalo. Čo MacGila ani najmenej neprekvapilo, a čo bol aj dôvod prečo ho nemenoval.

"Prečo ma nenávidíš, otče?" Spýtal sa.

"To nie je nenávisť. Ja si len nemyslím, že si ten pravý, ktorý by mal vládnuť v mojom kráľovstve."

"Ale prečo? " Naliehal Gareth.

"Pretože je to presne to, čo chceš."

Garethova tvár potemnela. MacGil ho odhadol veľmi presne. Pozeral sa mu do očí a uvidel v nich takú veľkú nenávisť, ktorú by si nikdy nedokázal ani len predstaviť.

Gareth bez ďalších slov vyrazil z miestnosti a zabuchol za sebou dvere.

Ozvena otriasla MacGilom. Spomenul si na pohľad svojho syna a cítil v ňom nenávisť tak hlboko, hlbšie, než u niektorých svojich nepriateľov. V tej chvíli si spomenul na Argona, na jeho slová, že nebezpečenstvo je blízko.

Mohlo by byť až tak blízko?

Thor šprintoval cez obrovské pole cvičiska, bežal ako vládal. Za sebou počul kroky svojich prenasledovateľov z kráľovskej stráže. Naháňali ho naprieč rozpáleným pieskom a strašne pri tom nadávali. Pred ním postávali členovia - a noví regrúti - Légie, desiatky chlapcov, rovnakí ako on, ale starší a silnejší. Boli školení a testovaní v rôznych formáciách. Niektorí trénovali boj s kopijou, iní hádzali oštepy. Tí čo hádzali na vzdialené ciele, len zriedka minuli. Títo boli jeho sokovia a pôsobili impozantne.

Medzi nimi boli desiatky skutočných rytierov, členovia Strieborných, stojac v širokom polkruhu sledovali dianie naokolo. Posudzovali. Rozhodovali o tom, kto zostane a kto bude poslaný domov.

Thor vedel, že sa bude musieť ukázať, bude musieť na týchto mužov zapôsobiť. Za niekoľko okamihov ho stráže dobehnú a ak má nejakú šancu zapôsobiť, tak je to práve teraz. Ale ako? Uháňajúc cez cvičiško jeho myseľ pracovala na plné obrátky, a bol rozhodnutý dosiahnúť svoj cieľ.

Ako Thor utekal cez arénu, iní si ho začali všímať. Niektorí z regrútov zastali a otočili sa, rovnako ako aj niektorí z rytierov. Za niekoľko okamihov Thor cítil, že na seba strhol všetku pozornosť. Vyzerali zmätene, a on si uvedomil, že sa musia asi diviť, ktože to tu narušuje ich tréning a za pätami má troch kráľovských strážnych. Takto teda prvý dojem urobiť neplánoval. Celý svoj život sníval o vstupe do Légie, ale takto si ho nepredstavoval.

Ako Thor bežal, uvažújúc, co ďalej, veci sa pohli samé. Jeden veľký chlapec, regrút, sa rozhodo, že urobí na ostatných dojem a Thora zastaví. Vysoký, svalnatý, a takmer dvakrát taký veľký ako Thor, zdvihol svoj drevený meč, aby zablokoval Thorovi cestu. Thor videl, že ho chce zraziť na zem, aby ho pred všetkými zosmiešnil a zároveň si získal rešpekt ostatných regrútov.

Toto Thora rozúrilo. Thor nemal proti tomuto chlapcovi nič, nebol to ich boj. Ale on to urobil len preto, aby sa ukázal pred ostatnými.