Zamenhof L - Proverbaro Esperanta
Здесь есть возможность читать онлайн «Zamenhof L - Proverbaro Esperanta» весь текст электронной книги совершенно бесплатно (целиком полную версию без сокращений). В некоторых случаях можно слушать аудио, скачать через торрент в формате fb2 и присутствует краткое содержание. Жанр: Языкознание, на эсперанто. Описание произведения, (предисловие) а так же отзывы посетителей доступны на портале библиотеки ЛибКат.
- Название:Proverbaro Esperanta
- Автор:
- Жанр:
- Год:неизвестен
- ISBN:нет данных
- Рейтинг книги:4 / 5. Голосов: 1
-
Избранное:Добавить в избранное
- Отзывы:
-
Ваша оценка:
- 80
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
Proverbaro Esperanta: краткое содержание, описание и аннотация
Предлагаем к чтению аннотацию, описание, краткое содержание или предисловие (зависит от того, что написал сам автор книги «Proverbaro Esperanta»). Если вы не нашли необходимую информацию о книге — напишите в комментариях, мы постараемся отыскать её.
Proverbaro Esperanta — читать онлайн бесплатно полную книгу (весь текст) целиком
Ниже представлен текст книги, разбитый по страницам. Система сохранения места последней прочитанной страницы, позволяет с удобством читать онлайн бесплатно книгу «Proverbaro Esperanta», без необходимости каждый раз заново искать на чём Вы остановились. Поставьте закладку, и сможете в любой момент перейти на страницу, на которой закончили чтение.
Интервал:
Закладка:
428.03 Okuloj estas pli grandaj ol la ventro.
428.04 Fortoj leporaj, kaj kapricoj sinjoraj.
429. Foresto
429.01 For de l' okuloj, for de la koro.
429.02 En ĉeesto amata, en forest' insultata.
430. Senlaboreco
430.01 Rostita kolombeto ne flugas al buŝeto.
431. Malkaŝeco
431.01 Trafi per la parolo rekte en la vizaĝon.
431.02 Diri al iu nudan veron.
432. Observado
432.01 Okulo de mastro pli ol beno de pastro.
432.02 Ne kredu al orelo, kredu al okulo.
433. Tromulteco
433.01 Per tro multa varto malboniĝas la farto.
433.02 Tro da kuiristoj kaĉon difektas.
434. Timo
434.01 Timo havas grandajn okulojn.
435. Malatento
435.01 Okulo ne atentas, dorso eksentas.
436. Famo
436.01 Popolo diras, Dio diras.
436.02 Famo ne flugas, se kaŭzo ne estas.
437. Rifuzo
437.01 Se io venas al buŝo, buŝon ne fermu.
438. Ŝerco
438.01 Ŝerce dirite, cele pensite.
439. Malsaĝo
439.01 Malsaĝa kiel ŝtipo.
439.02 Mankas klapo en lia kapo.
440. Malsaĝo
440.01 Malsaĝulo kaj infano parolas la veron.
440.02 Kion saĝulo ne komprenas, ofte malsaĝa divenas.
440.03 Malsaĝulo ofte estas profeto.
441. Malsaĝo
441.01 Malsaĝulo ŝtonon ĵetis, dek saĝuloj ĝin ne atingos.
441.02 Ofte ligis malsaĝulo kaj saĝuloj malligi ne povas.
441.03 Malsaĝulo malpacigis kaj dek saĝuloj repacigi ne povas.
441.04 Malsaĝulo ĉie sian nomon skribas.
442. Kompreno
442.01 Malsaĝulo diris vorteron, saĝulo komprenas la tutan aferon.
442.02 Por saĝulo sufiĉas aludo.
442.03 Por malsaĝulo bastono — por saĝulo leciono.
443. Prediko
443.01 Prediki al surduloj.
443.02 Aŭskulti kiel ĥinan predikon.
444. Fiero
444.01 Kiu tro alten rigardon direktas, tiu tre baldaŭ okulojn difektas.
445. Ŝparo
445.01 Formanĝis en merkredo, ne serĉu en vendredo.
445.02 Ŝparu kiam bone, vi havos kiam bezone.
446. Laboro
446.01 Sen laboro ne venas oro.
447. Malatento
447.01 Okulo ne atentas, dorso eksentas.
447.02 Se okulo ne vidis, pagas la poŝo.
447.03 Blindulo kartojn ludi ne devas.
447.04 Per eraro ne praviĝas la faro.
447.05 Senkonscie vi agis, konscie vi pagos.
448. Humileco
448.01 Pli bone fleksiĝi, ol rompiĝi.
448.02 Kiu mordi ne povas, kisi ekprovas.
449. Severo
449.01 Fari el iu arkon.
449.02 Teni iun per fera mano.
449.03 Butonumi iun malvaste.
449.04 Enpremi iun en funelon.
450. Aludo
450.01 Paroli per vortoj kovritaj.
450.02 Danci kiel kato ĉirkaŭ poto.
450.03 En ŝerco kaj ludo ofte sidas aludo.
450.04 Al vi oni predikas, kaj nin oni pikas.
450.05 Por Paŭlo sperto — por Petro averto.
451. Babilo
451.01 Kiu ĉion senpripense parolas, aŭdos tion, kion li ne volas.
452. Parolo
452.01 Parolanto semas, aŭdanto rikoltas.
453. Parolo
453.01 Parolo estas arĝento, oron similas silento.
454. Babilo
454.01 Ju pli da babilado, des pli da pekado.
455. Babilo
455.01 Kiu multe parolas, malamikon konsolas.
455.02 Ju pli oni babilas, des pli oni al si malutilas.
455.03 Tro multe da salo malbonigas la manĝon.
455.04 Pli bone ne sali, ol sali tro multe.
455.05 Sciu elokventi, sciu ankaŭ silenti.
455.06 Montras parolo, kion cerbo valoras.
455.07 Mia lango — mia malamiko.
455.08 Kiu langon ne tenas, mem sin malbenas.
456. Silento
456.01 Plej bona sprito estas silento.
457. Sekreto
457.01 Vi sekrete vorton diros, ĝi tra l' tuta mondo iros.
457.02 Vi sekretos al edzino, ŝi sekretos al fratino, kaj tiel la sekreto promenados sen
fino.
458. Ĝustatempeco
458.01 En dom' de pendigito pri ŝnuro ne parolu.
458.02 Sprit' en tempo ne ĝusta estas tre malbongusta.
459. Parolo
459.01 Granda parolisto estas duba faristo.
459.02 Vortojn ŝparu, agojn faru.
460. Parolo
460.01 De parolo ĝis faro estas tre malproksime.
460.02 El la buŝ' multaj vortoj eliras, sed ne ĉiuj ion diras.
461. Doloro
461.01 Kio doloras, pri tio ni ploras.
462. Konsilo
462.01 Ne bezonas la kapo konsilon de kruroj.
462.02 Ovo kokinon ne instruas.
462.03 Lecionoj al profesoro estas vana laboro.
462.04 Fiŝo scias pri naĝo ankaŭ sen via saĝo.
463. Penso
463.01 Pensoj iras trans limo sen pago kaj timo.
464. Kapo
464.01 Kiu kapon posedas, kombilon jam trovos.
464.02 Kapo estas por tio, ke ĝi zorgu pri ĉio.
465. Kapo
465.01 Pro kapo malsaĝa suferas la kruroj.
465.02 Sinjoroj sin batas, servantoj vundojn ricevas.
466. Malatento
466.01 Piedo ne atentis, kapo eksentis.
466.02 Mano pekis, dorso pagas.
467. Tuj
467.01 Staris, ekfaris.
467.02 Per la kapo malsupren.
467.03 Eksalte senhalte.
468. Pento
468.01 Pekinto pentas, — kolero silentas.
468.02 Ne iras hakilo al kolo humila.
469. Opinio
469.01 Kiom da kapoj, tiom da opinioj.
469.02 Kiom da juĝantoj, tiom da juĝoj.
469.03 Iras ĉiu kruro laŭ sia plezuro.
470. Defendo
470.01 Vundan lokon protektis, alian difektis.
471. Perdo
471.01 Kiu perdis la kapon, ne bezonas jam ĉapon.
471.02 Ne valoras bofilo, kiam mortis filino.
472. Eksamiko
472.01 Estinta amiko estas plej danĝera malamiko.
473. Malsato
473.01 Malsato ne estas frato.
474. Malsato
474.01 Malsato plej bone gustigas la manĝon.
474.02 Ĉe stomako malsata ne kapricas palato.
475. Malsato
475.01 Se malsato turmentas, lupo timon ne sentas.
475.02 Pli efike ol bato pelas malsato.
475.03 Malplena sako tentas al peko.
475.04 En malsata familio mankas harmonio.
476. Malsato
476.01 Stomako malsata nur pri pano meditas.
476.02 Malsata stomako orelon ne havas.
476.03 Por honoro ni dankas, se manĝ' al ni mankas.
477. Malsato
477.01 Sata malsatan ne povas kompreni.
477.02 Plena stomako laŭdas la faston.
478. Malsato
478.01 Se stomako doloras, kapo laboras.
479. Malriĉo
479.01 Nuda kaj kruda, sen groŝo en poŝo.
480. Malespero
480.01 Hom' malesperas, Dio aperas.
481. Malriĉo
481.01 Malriĉulo rabiston ne timas.
481.02 La dorm' estas bona, se mankas la mono.
Читать дальшеИнтервал:
Закладка:
Похожие книги на «Proverbaro Esperanta»
Представляем Вашему вниманию похожие книги на «Proverbaro Esperanta» списком для выбора. Мы отобрали схожую по названию и смыслу литературу в надежде предоставить читателям больше вариантов отыскать новые, интересные, ещё непрочитанные произведения.
Обсуждение, отзывы о книге «Proverbaro Esperanta» и просто собственные мнения читателей. Оставьте ваши комментарии, напишите, что Вы думаете о произведении, его смысле или главных героях. Укажите что конкретно понравилось, а что нет, и почему Вы так считаете.