Уильям Шекспир - Sanety
Здесь есть возможность читать онлайн «Уильям Шекспир - Sanety» весь текст электронной книги совершенно бесплатно (целиком полную версию без сокращений). В некоторых случаях можно слушать аудио, скачать через торрент в формате fb2 и присутствует краткое содержание. Жанр: Поэзия, на белорусском языке. Описание произведения, (предисловие) а так же отзывы посетителей доступны на портале библиотеки ЛибКат.
- Название:Sanety
- Автор:
- Жанр:
- Год:неизвестен
- ISBN:нет данных
- Рейтинг книги:5 / 5. Голосов: 1
-
Избранное:Добавить в избранное
- Отзывы:
-
Ваша оценка:
- 100
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
Sanety: краткое содержание, описание и аннотация
Предлагаем к чтению аннотацию, описание, краткое содержание или предисловие (зависит от того, что написал сам автор книги «Sanety»). Если вы не нашли необходимую информацию о книге — напишите в комментариях, мы постараемся отыскать её.
Sanety — читать онлайн бесплатно полную книгу (весь текст) целиком
Ниже представлен текст книги, разбитый по страницам. Система сохранения места последней прочитанной страницы, позволяет с удобством читать онлайн бесплатно книгу «Sanety», без необходимости каждый раз заново искать на чём Вы остановились. Поставьте закладку, и сможете в любой момент перейти на страницу, на которой закончили чтение.
Интервал:
Закладка:
Jak ty žadała, pieramiena pryjdzie
Tabie na radasć, na maju biadu.
A znajučy, tabie što daspadoby,
Parežu družby našaj nici ŭsie.
I što kali miž nami ni było by,
Niachaj niapamiać pyłam razniasie.
Suproć siabie ja na zmahannie stanu:
Mnie vorah toj, tabie chto nie žadany.
90
Kali znialubiš — znielubi chutčej,
Pakul mnie sviet rychtuje ŭkryžavannie.
Liješ mnie horyč — nalivaj paŭniej.
Strašniej za ŭsio čakannie pakarannia.
Ciažkoje hora pasyłaje los, —
Nie treba i tabie z svaim paznicca.
Navošta b zołak mnie imžu prynios,
Kali ŭsiu noč hrymieła navalnica?
Pakiń mianie, dy nie ŭ apošni čas,
Kali uščent zakatujuć niahody.
Raptoŭna kiń, kab prahłynuŭ ja ŭraz
Svoj horki žal ad najvialikšaj škody.
I što niahody drobnyja tady,
Kali ciabie hublaju naŭsiahdy?
91
Toj hanarycca talentam, bahacciem,
Pachodžanniem, toj znatnym svajakom,
Toj modna skrojenym, dzivosnym płacciem,
Toj sokałam, stajennikam ci psom.
I kožny tak: šukajučy, znachodzić
Usio, što radasć dla jaho niasie.
Majo ŭsio ščascie ŭ hetkaj asałodzie,
Ŭ jakoj sabrany inšyja usie.
Tvaja luboŭ mnie daražej bahaccia
I honaru vialmožnaha milej.
Z joj nie zraŭniacca samaj pyšnaj šacie,
Jana za słodyč navat pryjamniej.
Ty, adabraŭšy hety skarb znianacku,
Mianie zaručyš z dolaju žabrackaj.
92
Nijak nie zdziejsniacca tvaje žadanni:
Majoj ty budzieš da apošnich dzion.
Žyccio majo zaležyć ad kachannia:
Kaniec kachannia dasć mnie viečny son.
Čaho bajacca horšaje napasci,
Kali najmienšaja pryvodzić smierć?
Majo niaščascie — moža, ŭ im i ščascie —
Tvajho humoru zmieny ŭsie ciarpieć.
Kali žyccio zaležnaje takoje,
Čaho ž mnie dobraha čakać ad zdrad?
Z kachanniem ja i z viečnym supakojem
Ciapier adnolkava spatkacca rad.
Ale z dabra byvaje nam i licha:
Ty možaš zdradzić. Zdrada chodzić cicha.
93
Ja žyŭ by tak, jak ašukany muž,
Jaki ciabie lubić nie pierastanie.
Kachannia cień zdavaŭsia by jamu ž,
Nibyta jak sapraŭdnaje kachannie.
Nie baču zmien u pozirku tvaim,
U im niama varožasci nijakaj.
Nie tak, jak na abliččy dzie-iakim
Nakresleny usich złačynstvaŭ znaki.
Ty, z łaski nieba, što ad nas vyšej,
Na tvary maješ pieknaty zichciennie.
Što b ni było na sercy, a z vačej
Zaŭždy svicicca jasnaje pramiennie.
Krasoj ty jabłyk Jevy nahadała b,
Kab cnota vyhladu adpaviadała.
94
Chto nie pakryŭdziŭ słabaha ničym,
Nie nazalaŭ uładaju nikomu,
Ŭzrušaŭ chto inšych, sam ža razam z tym
Chałodny byŭ, jak kamiemień nieruchomy, —
Toj ad žyccia najlepšy maje dar,
Uzbahacić jaho svajoj aščadaj,
Toj nad saboju poŭny haspadar,
Dla ŭsich druhich — uzor jon i parada.
Naležyć letu vodar letnich kviet,
Choć kvietka taja pacvicie i zvianie.
Kali ž zahana ŭ joj prałožyć sled,
Nat pustaziełle pryjamniejšym stanie.
Dziadoŭnik sercu našamu milej,
Čym vodar cviłych i hniłych lilej.
95
Jakoj krasoj, pryvabnasciu jakoj
Ad voč ludskich hrachi tvaje schavany!
Dy, jak na ružy plamački pad tloj,
I na tabie zastaŭsia sled zahany.
Maŭčać nie zmusiš ty ludski jazyk,
Jon tak zmiašaje praŭdu i niapraŭdu,
Što, jak, zdajecca b, hrech ni byŭ vialik,
Chvałoj tabie adrazu zahučaŭ by.
Jaki daješ pałac dzivosny ty
Dla toj spakusnaj i raspusnaj zmusty!
Pad zasienniu cudoŭnaj pieknaty
Stanovicca pryvabnaju raspusta.
Dy nie zabudźsia, što irža, na žal,
Z ludskoj niadbajnasci, zniščaje stal.
96
Adny — vinu kładuć na maładosć.
Nie chočuć bačyć toj viny druhija.
A ŭsie tvaje hrachi i pryhažosć
Kachajuć maładyja i staryja.
Padobna, jak tandetny samacviet
Zichcić zyrčej na palcy u carycy,
Za dabradziejnasć hrech prymaje sviet,
Na ŭsio błahoje moža jon zabycca.
Jak sprytna statak voŭk by pieratros,
Kab moh zjavicca ŭ vyhladzie jahniaci.
Jak pakaraŭ by zakachanych los,
Kab ty nadumała začaravać ich!
Tak nie rabi! Ty tak lubima mnoj,
Što j honar tvoj ja padzialu z taboj.
97
Jakoj zimoj zdavaŭsia mnie toj čas,
Pakul ciabie nie bačyŭ ja, moj druža:
I Dzied Maroz chadziŭ navokał nas,
I dni i nočy uskryvała sciuža.
A sapraŭdy, było kala žniva,
Kali svoj plon ledź vosień padnimaje,
Nibyta taja sumnaja ŭdava,
Što ad viasny ciažar vialiki maje.
Dy dla mianie patomstva ŭsio jaje
Zdavałasia siamjoj asiraciełaj,
Dzie ty — mnie tam i leta nastaje,
Ciabie niama — i ptuška b nie zapieła.
Kali ž pačnie — to cyrknie, to zamoŭknie,
Ad piesień tych i list na drevach žoŭknie.
98
Viasnoj my razyšlisia, ŭ toj pary,
Kali zjaviŭsia krasavik viasioły,
Kali i jon, i boh Saturn stary
Z viasnoj spiavali i vadzili koła.
Ni ptušak spieŭ, ni vodar viesnavoj,
Najlepšaj samaj, zichatlivaj kraski
Nie ŭziali ŭsio ž tki ŭłady nada mnoj,
Nie pamahli stvarać i bajać kazki.
Nie zachaplaŭ mianie ružovy cviet,
Nie miłavaŭsia ja lilejnym cvietam, —
Usio najlepšaje, što maje sviet,
Na ŭzor ciabie i stvorana susvietam.
Choć pačuvaŭsia ja, niby zimoj,
Ja ŭ kvietkach bačyŭ vobraz jasny tvoj.
99
Fijałcy ranniaj kinuŭ ja dakor,
Što vodar svoj jana ŭ ciabie ukrała,
Što siń vačej ŭziała ŭ ciabie na ŭzor
Dla ŭsich vałošak i dla ŭsich fijałak.
Lilei ŭziali bieliznu svaju
Ad ruk tvaich, vyniežnych, niezraŭnanych.
Ja soram ruž nijak nie utaju:
Ŭ ciabie ŭsie barvy ichnija zabrany.
Adna ŭ dadatak da ŭsiaho ŭziała
I vodar dziŭny ad tvajho dychannia.
Zatoje karu žorstkuju znajšła:
Ad slimaka jana napeŭna zvianie.
I kolki b kvietak ja ni bačyŭ dzie, —
Što-niebudź kožnaja ŭ ciabie kradzie.
100
Dzie muza? I čamu maŭčyć jana
Ab tym, chto daŭ usiu mahutnasć joj?
Ci, moža, la čužoha dzie akna
Składaje spieŭ nikčemnasci jakoj?
Viarnisia! Stań i spievam adpłaci
Tamu, chto daŭ natchniennie ŭ lepšy vierš,
Mastactva daŭ, što nas viadzie ŭ žycci,
Dziela jakoha ŭ sviecie ty žyvieš.
Uvažna ŭhledźsia ty ŭ jaho čało.
Kali zaŭvažyš zmorščki dzie na im,
Paŭstań na čas, na ŭsiu niapraŭdu, zło,
A za razboj — klajmi piarom svaim.
Prasłaŭ chutčej adviečnuju krasu,
Pakul nie ŭzniaŭ čas sierp svoj i kasu.
101
Hareznica! Našto marudziš ty,
Nie narysuješ lubaha majho
Z usim dabrom, z zichcienniem pieknaty,
Čyjo sviatło i na ciabie lahło?
Ty adkažy: niaŭžo, na tvoj pahlad,
Nie treba cnocie anijakich farb,
A ałavok niaŭžo zusim nie vart
Uviekaviečyć hety dziŭny skarb?
Niaŭžo krasa tady i pryhažej,
Kali jaje krasoj nie nazavieš?
Choć załaty joj stvorać maŭzalej,
A viečnasć dasć joj tvoj cudoŭny vierš.
Kab čas nastupny bačyŭ pryhažosć,
Jahony vobraz daj takim, jak josć.
Читать дальшеИнтервал:
Закладка:
Похожие книги на «Sanety»
Представляем Вашему вниманию похожие книги на «Sanety» списком для выбора. Мы отобрали схожую по названию и смыслу литературу в надежде предоставить читателям больше вариантов отыскать новые, интересные, ещё непрочитанные произведения.
Обсуждение, отзывы о книге «Sanety» и просто собственные мнения читателей. Оставьте ваши комментарии, напишите, что Вы думаете о произведении, его смысле или главных героях. Укажите что конкретно понравилось, а что нет, и почему Вы так считаете.