Уильям Шекспир - Sanety
Здесь есть возможность читать онлайн «Уильям Шекспир - Sanety» весь текст электронной книги совершенно бесплатно (целиком полную версию без сокращений). В некоторых случаях можно слушать аудио, скачать через торрент в формате fb2 и присутствует краткое содержание. Жанр: Поэзия, на белорусском языке. Описание произведения, (предисловие) а так же отзывы посетителей доступны на портале библиотеки ЛибКат.
- Название:Sanety
- Автор:
- Жанр:
- Год:неизвестен
- ISBN:нет данных
- Рейтинг книги:5 / 5. Голосов: 1
-
Избранное:Добавить в избранное
- Отзывы:
-
Ваша оценка:
- 100
- 1
- 2
- 3
- 4
- 5
Sanety: краткое содержание, описание и аннотация
Предлагаем к чтению аннотацию, описание, краткое содержание или предисловие (зависит от того, что написал сам автор книги «Sanety»). Если вы не нашли необходимую информацию о книге — напишите в комментариях, мы постараемся отыскать её.
Sanety — читать онлайн бесплатно полную книгу (весь текст) целиком
Ниже представлен текст книги, разбитый по страницам. Система сохранения места последней прочитанной страницы, позволяет с удобством читать онлайн бесплатно книгу «Sanety», без необходимости каждый раз заново искать на чём Вы остановились. Поставьте закладку, и сможете в любой момент перейти на страницу, на которой закончили чтение.
Интервал:
Закладка:
Z istot pačvarnych anhiełaŭ pryhožych
Stvaryć jon moža — hetakich, jak ty.
Praŭdziva pieršaja pryčyna — lostki,
I rozum prahna trunak hety pje.
A vočy kielich nalivajuć porstka —
Jamu da smaku i samim sabie.
Kali atruta — los daruje hrech im,
Pakaštavać — im daviałosia pieršym.
115
Chłusiŭ ja u svaich raniejšych piesniach,
Što nielha mnie ciabie lubić macniej.
Nie viedaŭ ja, što połymia pradviesni
Mahło pasla hareć jašče zyrčej.
Kali hladžu ja na padziei času,
Dyk baču, što vypadkaŭ milijon
Razłučyć tych, chto b viek nie razłučaŭsia,
Niazłomny samy vykraslić zakon.
Na žal, spałochaŭšysia tych zdarenniaŭ,
Ja nie skazaŭ tady jak maje być:
Sumniennie mnie nie pryniasie zbaviennia,
A ja lublu, jak nielha bolš lubić.
Luboŭ — dzicia. Dadać by varta toje:
Jana rascie, jak i usio žyvoje.
116
Nie budziem škodzić złucy sercaŭ dvuch;
Luboŭ luboŭju zvacca nie pavinna,
Kali jana mianiajecca ad skruch
Abo ŭ jakuju čornuju hadzinu.
Luboŭ — majak u časie navalnic,
Jana, jak zorka, z ciomnaj chmary hlanie
I karablu z hrymot i bliskavic
Pakaža šlach nadziejny ŭ akijanie.
Luboŭ nie mierycca na tydni, dni,
Jana biaskonca, jak žyccio na sviecie,
Choć moža čas ružovyja ahni
Zhasić na joj, jak na ružovym cviecie.
Jak chto b niapraŭdu słoŭ maich davioŭ,
Dyk nie isnuje, značycca, j luboŭ.
117
Abvinavać mianie va ŭsich hrachach,
Kali takoje maješ ty žadannie, —
Što stanaviŭsia na haniebny šlach,
Nie prasłaŭlaŭ ja našaha kachannia;
Što dałučaŭsia da takich siabroŭ,
Jakija z dobrym słovam nieznajomy,
I što pa voli čatyroch viatroŭ
Na vietraziach usich išoŭ ad domu.
Kab hrech moj ciažki staŭ jašče ciažej,
Maju svavolu kiń na tyja šali.
Hlań strohim pohladam tvaich vačej,
Aby na smierć mianie nie pakarali.
Pierakanacca tolki mieŭ na mecie,
Jakuju moc kachannie maje ŭ sviecie.
118
My užyvajem vostryja prysmaki,
Kab apietyt uzniaŭsia da jady.
My ziełle pjom ad lichaty ŭsialakaj,
Kab asiarodak čystym byŭ zaŭždy.
Voś tak i ja, z tvajho zamiłavannia
Na sercy mieŭ łahodu i spakoj.
Kali chvareŭ, dyk praz svajo žadannie
Zmahacca z vydumanaj lichatoj.
I zachvareŭ urešcie nie na žarty,
Lakarstvy horkija advažna pju.
A što było va mnie pašany varta,
Pakinie z lekami dušu maju.
Uciamiŭ ja: atrutaj stanuć leki,
Kali luboŭ pakinie čałavieka.
119
Pitvom z sireninych piakielnych sloz
Ja upivaŭsia, mabyć, nieadnojčy.
Na straty mnie žurbu prynosiŭ los,
Nad vyjhryšam z arbity lezli vočy.
Jakich pamyłak nie było ŭ toj čas,
Kali ja čuŭ siabie ŭ viaršyni ščascia:
To, jak u trascy, žar apošni has,
To znoŭ pałaŭ ahniom šalonaj strasci.
Dabra ŭ błahim tady ja nie znajšoŭ:
Niadola robić dobraje najlepšym.
Kali z razłuki vierniecca luboŭ,
Jana namnoha stanie tryvalejšaj.
Tak pasla straty znoŭ znachodziŭ ja
Svajo bahaccie bolšym utraja.
120
Tvaje pakuty nas iznoŭ zjadnali.
Ad hora sam ja hnuŭsia u duhu,
Bo niervaŭ mnie sa stali nie kavali,
Ich raŭnavać da miedzi nie mahu.
Kali tvoj smutak, što dała razłuka,
Padobny byŭ ci byŭ taki, jak moj,
Dyk viedaju, z jakoj piakielnaj mukaj
Chadziła ty sciažynkaju svajoj.
A ja, tyran tvoj, nie znajšoŭ i času,
Kab choć uzvažyć zła tvajho ciažar.
Našto ž adčaj nad nami razasłaŭsia,
Zakryŭ žurboj svajoj uvieś abšar?
Ja adpusciŭsia na ŭsio błahoje.
Pavinny ž adpuščennie dać aboje.
121
Lepš być błahim, čym, nie byvaŭšy im,
Ciarpieć biazvinna ŭsiakija napasci.
Niama nijakaj radasci i ŭ tym,
Kali nam niechta vyznačaje ščascie.
Jak moža čyj razbeščany pahlad
Mnoj kiravać, majoj kryvioj impetnaj?
Ja hrešny? — Tak! Ale hrašniej naŭrad,
Čym vy, špiki, z svajoju apramietnaj!
Ja — heta ja. A vy učynak moj
Svajoju mieraj mierycie staranna.
Kali suddzia — harbun, dyk za suddzioj,
Z svajho žadannia, ja harbatym stanu?!
I nie kažycie, što na sviecie ŭsim
Nikoha dobraha niama zusim!
122
Navošta mnie darunak tvoj — tablicy?
Natatki ŭsie u pamiaci majoj.
I tak zapisany, što im skryšycca
Pryjšłosia b tolki razam z hałavoj.
Ty budzieš žyć až da taje časiny,
Pakul darešty zniščycca, na tło
Usio, što da cudoŭnych uspaminaŭ
Skarbnicaju nadziejnaju było.
Kali natatkam ščyraha kachannia
Takija schovy daviałosia mieć,
Niachaj lepš niekamu darunkam stanie
Tablic chałodnych marmur abo miedź.
Chto choča mieć dla pamiaci darunki,
Nie vieryć toj u moc ułasnaj dumki.
123
Nie spadziavajsia, čas, što ja inakšy!
Ŭsie piramidy — cud mały zusim.
Na novy ład starjo panicavaŭšy,
Jak dasiahnienniem, chvališsia ty im.
Naš viek karotki. Dziva ŭ tym jakoje,
Kali starjo za navinu daješ.
Zdajecca nam, i my stvarajem toje,
Što stvorana ŭ minułym časie lepš.
Navošta mnie usie tvaje tablicy?
Minułyja i sionniašnija dni
Ty apranuŭ takoju niebylicaj,
Što nie adrozniš praŭdu ad chłusni.
Ja klaŭsia ŭ tym, što byŭ i budu viernym,
A na ciabie uvahi my nie zvierniem.
124
Z adnoj kałyski ščascie i niaščascie,
Dy ŭ ich niama adnolkavych daroh:
Ci možna kvietkaj u vianok papasci,
Ci pustazielnaj byłkaju ŭ bylnioh…
Luboŭ maja niapeŭnasci nie znaje,
Bahaccie joj nie pryniasie biady.
Jana palitykanaŭ abminaje
I pahardžaje imi zaŭsiahdy.
Navošta joj takija mudrahiercy,
Jakija tvorać na karotki čas?
Luboŭ žyła i budzie žyć u sercy,
Ŭ jakim ahoń sumlennia nie pahas.
A tyja ŭsie biazhłuzdyja stvarenni
Svajoju smierciu nam daduć zbaviennie.
125
Navošta mnie durackaja pašana
Ciahać nad niekim niejki bałdachin?
Našto dla viečnasci staracca stanu,
Kali jana nie jdzie dalej ruin?
Nie bačym my, jak padchalimaŭ zhraja
U panski kut paŭzie na žyvacie?
I chleb zdarovy na prysmak mianiaje,
Jak byccam ščascie z harkaty rascie?
O, nie! Dazvol tvajmu addacca sercu,
Prymi moj biedny, ale volny dar,
Jaki nie byŭ u rabskaj paniaviercy,
I stań jamu, jak ja tabie, ŭładar.
Preč stukačoŭ! Dla čystaha sumlennia
Nie strašny ni paklopy, ni hanienni.
126
Moj luby chłopčyk! Ty adzin-adziny
Kiruješ časam, ličyš nam chviliny.
Pakul rascieš i pryhažeješ, vianie
Tvaich prychilnikaŭ zamiłavannie.
Kali tabie ŭładarnica-pryroda
Nie choča dać u čas nastupny chodu,
Dyk dla taho, kab chitrasciu takoju
Spynić jaho uładu nad taboju.
Vyscierahajsia ty jaje usio ž tki,
Paškadavaŭšy, pakaraje žorstka:
Addasć ciabie, jak tolki pryjdzie rata,
Jana biez žadnaj litasci ŭ adpłatu.
127
Krasuniami nie zvaŭ nichto čarniavych,
Choć sapraŭdy jany krasuni josć.
Читать дальшеИнтервал:
Закладка:
Похожие книги на «Sanety»
Представляем Вашему вниманию похожие книги на «Sanety» списком для выбора. Мы отобрали схожую по названию и смыслу литературу в надежде предоставить читателям больше вариантов отыскать новые, интересные, ещё непрочитанные произведения.
Обсуждение, отзывы о книге «Sanety» и просто собственные мнения читателей. Оставьте ваши комментарии, напишите, что Вы думаете о произведении, его смысле или главных героях. Укажите что конкретно понравилось, а что нет, и почему Вы так считаете.