Zamenhof L - Proverbaro Esperanta

Здесь есть возможность читать онлайн «Zamenhof L - Proverbaro Esperanta» весь текст электронной книги совершенно бесплатно (целиком полную версию без сокращений). В некоторых случаях можно слушать аудио, скачать через торрент в формате fb2 и присутствует краткое содержание. Жанр: Языкознание, на эсперанто. Описание произведения, (предисловие) а так же отзывы посетителей доступны на портале библиотеки ЛибКат.

Proverbaro Esperanta: краткое содержание, описание и аннотация

Предлагаем к чтению аннотацию, описание, краткое содержание или предисловие (зависит от того, что написал сам автор книги «Proverbaro Esperanta»). Если вы не нашли необходимую информацию о книге — напишите в комментариях, мы постараемся отыскать её.

Proverbaro Esperanta — читать онлайн бесплатно полную книгу (весь текст) целиком

Ниже представлен текст книги, разбитый по страницам. Система сохранения места последней прочитанной страницы, позволяет с удобством читать онлайн бесплатно книгу «Proverbaro Esperanta», без необходимости каждый раз заново искать на чём Вы остановились. Поставьте закладку, и сможете в любой момент перейти на страницу, на которой закончили чтение.

Тёмная тема
Сбросить

Интервал:

Закладка:

Сделать

1077.05 Lipharo de grandsinjoro, sed koro de leporo.

1078. Paco

1078.01 Kie estas harmonio, estas beno de Dio.

1078.02 Geedzoj en paco vivas en reĝa palaco.

1078.03 Ŝafaro harmonia lupon ne timas.

1078.04 Konsento konstruas, malpaco detruas.

1078.05 Kie regas konkordo, regas ordo.

1078.06 Konkordo malgrandaĵon kreskigas, malkonkordo grandaĵon ruinigas.

1078.07 Kontenteco estas pli bona ol riĉeco.

1078.08 Unueco donas fortecon.

1078.09 Kiu kutimis ĉion juĝi, nenie povas rifuĝi.

1078.10 Pli valoras konkorda ovo, ol malkonkorda bovo.

1078.11 Por paro amanta ĉiu loketo sufiĉas.

1079. Fino

1079.01 Bona vino al la fino.

1080. Bono

1080.01 Bongusta peco longe ne atendas.

1081. Facila

1081.01 Ĝi ne estas tiel facila, kiel laboro argila.

1082. Lerteco

1082.01 La enigmo simple solviĝas.

1082.02 Lerteco sorĉon ne bezonas.

1083. Afableco

1083.01 Per vorto ĝentila ĉio estas facila.

1083.02 Kiu agas afable, vivas agrable.

1083.03 De bona vorto lango ne doloras.

1083.04 Afabla vorto pli atingas ol forto.

1084. Vorto

1084.01 Pri dolĉa vorto ne fieru, maldolĉan ne koleru.

1085. Bojo

1085.01 Hundo povas boji eĉ kontraŭ la reĝo.

1085.02 Hundo bojas, pasanto vojas.

1085.03 La luno ne aŭskultas, kiam hundo ĝin insultas.

1086. Imito

1086.01 Bojas hundido, ĉar tiel faras la hundo.

1087. Mensogo

1087.01 Kiu ne mensogas, tiu ne vendas.

1087.02 Ne taŭgas la vero por komerca afero.

1088. Mensogo

1088.01 Kiu mensogis per unu vorto, ne trovos kredon ĝis la morto.

1089. Mensogo

1089.01 Mensoganto devas havi bonan memoron.

1089.02 Por glate mensogi, oni spriton bezonas.

1090. Mensogo

1090.01 Kiu mensogas kutime, mensogas sentime.

1091. Memoro

1091.01 Oni bonon forgesos, malbonon memoras.

1092. Beleco

1092.01 Bela vizaĝo, sed ne bela la saĝo.

1093. Bono

1093.01 Kio bone aspektas, tion ĉiu elektas.

1093.02 Kvalito bona ne bezonas admonon.

1094. Vizaĝo

1094.01 Kio en koro sidas, la vizaĝo perfidas.

1095. Allogo

1095.01 Por kapti ezokon, bongustigu la hokon.

1096. Gracio

1096.01 Li saltas gracie, kiel urso ebria.

1097. Mensogo

1097.01 Mensogo malproksimen ne kondukas.

1098. Ebrieco

1098.01 Ebriulon kaj malsaĝulon oni ne juĝas.

1098.02 Kiu glutis tro multe, tiu agas tro stulte.

1099. Senlaboreco

1099.01 Senlaboreco dormon alportas.

1099.02 Kiu tro ripozas, baldaŭ almozas.

1099.03 Kiu laboron evitas, bonon ne vidas.

1099.04 Laboro homon nutras, sen laboro li putras.

1099.05 Kiu ŝvitas, tiu profitas.

1099.06 Akvon senmovan kovras putraĵo.

1100. Nekaŝebleco

1100.01 Arbaro aŭdas, kampo vidas.

1101.

1101.01 Unu orienten, alia okcidenten.

1102. Malatento

1102.01 En arbaro sidas kaj arbojn ne vidas.

1103. Aliloke, Diskreteco

1103.01 Kiel oni, tiel ĉe ni.

1103.02 Aliloka ĉielo estas sama ĉielo.

1103.03 Kio aliloke promenos, al ni ankaŭ ĝi venos.

1104. Malgrando

1104.01 Malgranda aspekte, sed granda intelekte.

1104.02 Malgranda pezo, sed granda prezo.

1105. Akiro

1105.01 Pli bona estas gajno malgranda, ol granda malgajno.

1105.02 Pli bona estas io, ol nenio.

1105.03 Pli allogas kulero da mielo, ol da vinagro barelo.

1106. Antaŭtempeco

1106.01 Antaŭ mortigo de urso ne vendu ĝian felon.

1107. Havo

1107.01 Malpli da havo, malpli da zorgoj.

1107.02 Malpli da posedo, malpli da tedo.

1108. Bono

1108.01 Kio estas bona por vi, estas bona por mi.

1109. Perforteco

1109.01 Kiom ajn oni penas, per forto plaĉo ne venas.

1109.02 Perforta amo estas plej forta malamo.

1109.03 Deziro kaj inklino ordonon ne obeas.

1109.04 Ordonita kiso havas guston maldolĉan.

1110. Plaĉo

1110.01 Se ne plaĉas la najbaro, ne plaĉas lia faro.

1110.02 Ne valoranto plaĉas, sed plaĉanto valoras.

1111. Pardonemeco

1111.01 Pardonemeco superas justecon.

1111.02 Puno pekon svingas, favorkoreco ĝin estingas.

1112. Interkonsento

1112.01 Pli valoras interkonsento, ol juĝa dokumento.

1113. Preĝo

1113.01 Preĝu kore kaj laboru fervore.

1114. Kompato

1114.01 Pli feliĉa estas martelo insultata, ol amboso kompatata.

1114.02 Mi ne volas baton, mi ne volas kompaton.

1115. Silento

1115.01 Silento estas konsento.

1116. Plendo

1116.01 Kiu multe babilas, al si mem malutilas.

1116.02 Rusto manĝas feron, ĉagreno la koron.

1117. Ebrieco

1117.01 Por ebriulo ne ekzistas danĝero.

1118. Toleremeco

1118.01 Maro ĉiujn riverojn ricevas kaj tamen ne krevas.

1119. Senŝanĝeco

1119.01 Foriris bovido, revenis bovo.

1119.02 Eĉ en Parizo herbo ne fariĝas cerbo.

1120. Fremdlando

1120.01 Fremdlando objekton por speso donas, sed por ĝin venigi, oni spesmilon bezonas.

1120.02 Ĉio transmara estas ĉarma kaj kara.

1121. Krudulo

1121.01 Donu al krudulo plezuron, li ne scios mezuron.

1121.02 Se vi krudulon iom karesos, li al si ĉion permesos.

1121.03 Se vi krudulon salutos, li vin tutan englutos.

1122. Edzeco

1122.01 Edzo kaj edzino estas nur unu.

1122.02 Edzo edzinon laŭdas, edzino edzon aplaŭdas.

1122.03 Kun edzo plej malmola estas pli bone ol sola.

1123. Proporcieco

1123.01 Por muŝon mortigi, oni pafilegon ne uzas.

1124. Malfrueco

1124.01 Bona ideo venas post la pereo.

1124.02 Venas prudento post la ĝusta momento.

1125. Interŝanĝo

1125.01 Fordoni anseron, por ricevi paseron.

1126. Kalkulemeco

1126.01 Per mezuro kaj peso akiriĝas sukceso.

1127. Esenco

1127.01 Ne beligas loko homon, sed homo la lokon.

1127.02 Valoras ne la vesto, valoras la enesto.

1128. Ambicio

1128.01 Bona kaporalo revas esti generalo.

1129. Kompreno

1129.01 Saĝa kapo duonvorton komprenas.

1130. Klereco

1130.01 Sciencon oni ne mendas, klerecon oni ne vendas.

1131. Sentaŭgeco

1131.01 Nek pio por Dio, nek kapablo por diablo.

1131.02 Ĝi estas nek viando, nek fiŝo.

1131.03 Nek io, nek alio.

1131.04 Li taŭgas nek por studo, nek por ludo.

1132. Nova

1132.01 Nova balailo bone balaas.

Читать дальше
Тёмная тема
Сбросить

Интервал:

Закладка:

Сделать

Похожие книги на «Proverbaro Esperanta»

Представляем Вашему вниманию похожие книги на «Proverbaro Esperanta» списком для выбора. Мы отобрали схожую по названию и смыслу литературу в надежде предоставить читателям больше вариантов отыскать новые, интересные, ещё непрочитанные произведения.


Отзывы о книге «Proverbaro Esperanta»

Обсуждение, отзывы о книге «Proverbaro Esperanta» и просто собственные мнения читателей. Оставьте ваши комментарии, напишите, что Вы думаете о произведении, его смысле или главных героях. Укажите что конкретно понравилось, а что нет, и почему Вы так считаете.

x