Danilo Clementoni - Návrat

Brzdenie modulu bolo takmer nepostrehnuteľné. Dvere sa otvorili s miernym zapískaním a za nimi sa objavil Petri stojaci na rozkročených nohách a s prekríženými rukami.

„Čakám na teba už hodiny,“ ozval sa nepresvedčivým hlasom. „Už si konečne prestal zanášať vzduchové filtre tým hnusom, čo si vždy nosíš so sebou?“ Narážka na cigaru bola mierne zlomyseľná.

Ignorujúc provokáciu Azakis s úsmevom vytiahol z opasku prenosný analyzátor a aktivoval ho pohybom palca.

„Podrž mi toto a poďme na to,“ povedal podávajúc mu jednou rukou prístroj, zatiaľ čo druhou sa snažil umiestniť senzor do vnútra spoja po svojej pravici. „Prílet je naplánovaný o približne 58 hodín a mám trošku obavy.”

„Prečo?“ opýtal sa nevinne Petri.

„Neviem ti povedať. Mám taký pocit, že nás čaká škaredé prekvapenie.“

Prístroj, ktorý držal v ruke Petri, začal vydávať sériu zvukov s rôznymi frekvenciami. Pozeral naň a nemal ani šajnu o tom, čo by mali znamenať. Zdvihol zrak a na tvári svojho priateľa sa snažil zachytiť nejaký náznak, ale nepostrehol nič. Azakis veľmi opatrným pohybom premiestniť senzor do ďalšieho spoja. Analyzátor vygeneroval ďalšiu sériu nedešifrovateľných zvukov. A potom nič, ticho. Azakis vytiahol prístroj z ruky svojho druha, pozorne si prezrel výsledky a usmial sa.

„Všetko v poriadku. Môžeme pokračovať.“

Až vtedy si Petri uvedomil, že už hodnú chvíľu nedýchal. Náhle prudko vydýchol a okamžite sa dostavil pocit úľavy. Porucha, aj minimálna, niektorého spoja mohla nenapraviteľne ohroziť ich výpravu a donútiť ich na čo najrýchlejšiu cestu nazad. A to bolo posledné, čo by si želali. Už boli skoro v cieli.

„Idem sa dať trochu do poriadku,“ povedal Petri snažiac sa dostať zo seba prach. „Návšteva odpadových výfukových potrubí je vždy taká...“ a skrútiac hornú peru dodal „poučná!”

Azakis sa usmial. „Uvidíme sa pri palubnej doske.“

Petri si privolal kabínu a o sekundu ho už nebolo vidno.

Centrálny systém komunikoval, že obežná dráha Jupitera bola prekonaná bez problémov a že bez prekážok smerujú k Zemi. Jemným, ale rýchlym pohybom očí doprava Azakis požiadal svoj O^COM, aby mu znovu ukázal dráhu. Modrý bod pohybujúci sa po červenej krivke sa teraz premiestnil bližšie k obežnej dráhe Marsu. Count-down indikujúci čas do príletu zobrazoval presne 58 hodín a rýchlosť lode dosahovala 3 000 km/s. Čím ďalej, tým bol nervóznejší. Na druhej strane, loď, ktorou cestovali, bola prvá kozmická loď vybavená novými motormi Bousen, ktoré fungovali na úplne inom základe ako predchádzajúce typy. Projektanti tvrdili, že boli schopné poháňať loď rýchlosťou blízkou desatine rýchlosti svetla. Zatiaľ sa na to neodvážil. Zatiaľ sa mu rýchlosť 3 000 km/s zdala pre inauguračnú cestu viac ako dostatočná.

Z päťdesiatich šiestich členov posádky, ktorí by boli normálne sa palube lode Theos, vybrali pre túto výpravu iba ôsmich, vrátane Petriho a Azakisa. Dôvody, ktoré zobrali do úvahy Starešinovia neboli úplne vyčerpávajúce. Obmedzili sa na konštatovanie, že vzhľadom na charakter výpravy a cieľ sa mohli vyskytnúť problémy a teda by bolo lepšie nevystavovať zbytočne riziku mnohé životy.

Takže nás by mohli obetovať? Čo sú to za úvahy. Vždy to končilo rovnako. Keď bolo treba riskovať, koho postavili do prvého radu? Azakisa a Petriho.

Dá sa však povedať, že ich sklon k dobrodružstvu a aj značné schopnosti vyriešiť „komplikované“ situácie im umožnili využívať určité výhody vyhradené len pre vyvolených.

Azakis žil v obrovskej miestnosti v prekrásnom meste Saaran nachádzajúcom sa na juhu Kontinentu, ktorá sa až donedávna používala ako sklad pre mestských Remeselníkov. Vďaka svojim „výhodám“ sa stal jej vlastníkom a získal aj povolenie na jej modifikáciu podľa vlastnej vôle.

Južnú stenu úplne nahradilo silové pole podobné tomu, ktoré sa používalo v jeho kozmickej lodi, čo mu umožňovalo, priamo z jeho automaticky prispôsobiteľného kresla, obdivovať prekrásny záliv pod ním. V prípade nevyhnutnosti sa však celá stena mohla premeniť na obrovský trojrozmerný systém, prostredníctvom ktorého sa dalo zobrazovať súčasne až dvanásť simultánnych vysielaní Siete. Neraz mu tento sofistikovaný riadiaci systém umožnil so značným predstihom získať rozhodujúce informácie, čo mu pomohlo pri skvelom riešení aj veľmi komplikovaných situácií. Už sa toho nemohol vzdať.

Krídlo, ktoré predtým slúžilo na skladovacie účely, bolo naopak vyhradené jeho zbierke „suvenírov“ z výprav do kozmického priestoru z minulých rokov. Každý z nich mu pripomínal niečo zvláštne a vždy, keď sa ocitol uprostred tejto kopy najčudesnejších predmetov, ďakoval za to, že bol ešte tam nielen osudu, ale aj, a to predovšetkým, svojmu vernému priateľovi, ktorý mu viackrát zachránil holý život.

Petri, naopak, aj keď sa vždy vyznačoval vynikajúcimi študijnými výsledkami, nebol nikdy milovníkom najnovších technologických výdobytkov. Aj keď bol schopný bez problémov pilotovať prakticky všetky typy lietadiel, aj keď dokonale poznal každý model zbrane a všetky lokálne a interplanetárne komunikačné systémy, veľmi často pri rozhodovaní a pri riešení problémov uprednostňoval vlastný inštinkt a svoje schopnosti. Neraz ho vlastnými očami videl, ako v krátkom čase premenil kopu neforemných káblov na hnací prostriedok alebo na obrannú zbraň. Bol neuveriteľný, dokázal skonštruovať čokoľvek, čo potreboval. Za to čiastočne vďačil schopnostiam, ktoré zdedil od svojho otca, šikovného Remeselníka, ale predovšetkým svojmu oduševneniu pre Umenie. Od detstva ho nesmierne priťahovali manuálne schopnosti Remeselníkov, ktorí dokázali premeniť bezbrannú hmotu na užitočné a technologické predmety, pričom nechávali nedotknutú ich vnútornú „krásu“.

Naraz ho vyrušil nepríjemný, prerušovaný a hlasný zvuk, ktorý ho vrátil do reality. Nečakane sa aktivoval automatický alarm signalizujúci priblíženie sa k nejakému objektu.

Nasiriya – Hotel

Hotel určite nespadal do kategórie „päťhviezdičkových“, ale pre ňu, ktorá bola zvyknutá tráviť dlhé týždne v stane uprostred púšte, aj jednoduchá sprcha predstavovala luxus. Elisa sa odovzdala prúdu teplej a posilňujúcej vody, ktorá jej masírovala krk a plecia. Jej telo to určite potrebovalo a ocenilo sériou príjemných zimomriavok, ktoré jej prešli viackrát po celom chrbte.

Dôležitosť niektorých vecí, si uvedomíme, až keď ich stratíme.