Danilo Clementoni - Návrat

Petri, jeho priateľ a spoločník pri dobrodružstvách, mal už takmer tridsaťdva rokov a toto bola jeho štvrtá výprava tohto druhu. Jeho impozantná a masívna postava vyvolávala u všetkých, ktorí ho stretli, vždy obrovský rešpekt. Oči čierne ako nekonečný priestor, tmavé, dlhé a strapaté vlasy mu siahali takmer po plecia, výška takmer dva metre tridsať, široký hrudník a mocné plecia, ktoré by bez akýchkoľvek problémov dokázali zdvihnúť aj dospelého Nebira 2, a predsa mal dušu dieťaťa. Mohlo ho dojať aj rozkvitnutie kvetu Soel 3, mohol stáť a nekonečné sa očarene dívať na morské vlny narážajúce na alabastrové útesy v Zálive Saraan 4. Neuveriteľná osoba, spoľahlivá, lojálna, pripravená obetovať zaňho bez zaváhania aj svoj život. Nikdy by sa nevydal na cestu, keby nemal po svojom boku Petriho. Bola to jediná osoba na svete, ktorej slepo veril a ktorú by nikdy nezradil.

Motory lode, nastavené na let v rámci slnečnej sústavy, vydávali klasické a upokojujúce dvojfázové bzučanie. Tento zvuk jeho vyškoleným ušiam potvrdzoval, že všetko funguje dokonale. Svojím citlivým sluchom by začul zmenu v reakčnej komore s hodnotou 0,0001 Lasig oveľa skôr, než by to zaznamenal dokonalý automatizovaný riadiaci systém. Aj preto získal, napriek svojmu veľmi mladému veku, poverenie veliť lodi kategórie Pegasus.

Mnoho z jeho rovesníkov by dali ruku za to, aby mohli byť tu na jeho mieste. Ale teraz a tu bol on.

Intraokulárny prístroj O^COM zmaterializoval pred sebou novú prepočítanú dráhu. Bolo neuveriteľné, ako predmet s veľkosťou niekoľkých mikrónov zvládal všetky tieto úlohy. Vsunutý priamo do očného nervu dokázal zobrazovať celú ovládaciu dosku prekrývajúc týmto obrazom to, čo videl reálne pred sebou. Na začiatku nebolo jednoduché zvyknúť si na tento diabolský vynález a niekoľkokrát musel bojovať proti pocitu morskej choroby. Teraz si však už nevedel ani predstaviť, čo by si počal bez neho.

Celá slnečná sústava sa otáčala okolo neho v celej svojej očarujúcej veľkoleposti. Maličký modrý bod v blízkosti Jupitera predstavoval polohu jeho lode a tenká červená čiara, o trochu viac zakrivená oproti pôvodnej, už vyblednutej, indikovala novú trajektóriu približovania sa k Zemi.

Gravitačná príťažlivosť najväčšej planéty sústavy bola ohromujúca. Museli nevyhnutne ostať v bezpečnej vzdialenosti a iba sila dvoch motorov Bousen mohla dovoliť lodi Theos uniknúť zo smrteľného objatia.

„Azakis,“ ozvalo sa chrapľavo z prenosnej vysielačky položenej pred ním na konzole. „Mali by sme overiť stav spojov oddelenia šesť.“

„Ešte si to neurobil?“, odpovedal žartovne, pretože si bol istý, že tým priateľa určite naštve.

„Odhoď tú smradľavú cigaru a poď mi pomôcť!“ zahrmel Petri.

Vedel som to.

Podarilo sa mu ho nazlostiť a mal z toho ohromnú srandu.

„Tu som, tu som. Už idem priateľu, len sa nezlosti.“

„Hýb sa, už som štyri hodiny v tomto bordeli a vôbec nemám chuť na žarty.“

Mrzutý ako vždy, ale za nič a pre nikoho by ho neopustil.

Poznali sa už od detstva. Bol to on, kto ho neraz ochránil pred bitkou (bol vždy oveľa väčší než ostatní, už ako dieťa) tým, že svojím masívnym telom ochránil svojho priateľa pred zvyčajnou bandou výtržníkov, ktorí si ho často brali na mušku.

Ako chlapec Azakis nebol vôbec typom, ktorý by nejako mimoriadne priťahoval opačné pohlavie. Často sa obliekal nedbalo, vlasy nosil oholené, telo tenké, neustále pripojený k Sieti 5z ktorej preberal milióny informácií s desaťnásobne vyššou rýchlosťou ako bol priemer. Už ako desaťročný, vďaka svojim značným študijným výsledkom, získal prístup na úrovni C, s možnosťou získavať poznatky, ktoré ostávali tajomstvom pre takmer všetkých jeho vrstovníkov. Neurálne zariadenie N^COM, ktoré zaručovalo takýto druh prístupu, malo však niekoľko malých kontraindikácií. Počas fáz získavania dát musel byť prakticky absolútne sústredený, a vzhľadom na to, že takto trávil väčšinu svojho času, mal v podstate vždy neprítomný výraz. Jeho pohľad býval upretý do prázdna, vôbec si nevšímal čo sa dialo okolo neho. Pravdupovediac, na rozdiel od toho, za čo ho považovali Starešinovia, všeobecne sa o ňom hovorilo že je trošku retardovaný.

Jeho to nezaujímalo.

Jeho smäd po vedomostiach bol bezhraničný. Dokonca aj v noci ostával pripojený a, napriek tomu, že v spánku sa kapacita akvizície, práve v dôsledku nevyhnutnosti absolútnej koncentrácie, drasticky znižovala na hodnotu jedného mizerného 1 %, nechcel premrhať ani chvíľočku svojho života bez možnosti zväčšiť svoje kultúrne pozadie.

Zdvihol sa, naznačil mierny úsmev, a nasmeroval si to k oddeleniu šesť, kde ho už čakal jeho priateľ.

Planéta Zem – Tell el-Mukayyar – Irak

Elisa Hunter sa snažila snáď už tisíci krát osušiť si neznesiteľnú kvapku potu, ktorá sa jej z čela pomaly kĺzala smerom na nos, aby neskôr odkvapla dolu do žeravého piesku. Uplynulo už niekoľko hodín, čo kolenačky pomocou svojho nerozlučného Trowel Marshalltown 6jemne odhrabávala zeminu a pokúšala sa, bez poškodenia, vyniesť na svetlo sveta to, čo pripomínalo hornú časť náhrobného kameňa. Už od začiatku však nebola hlboko presvedčená o tejto téze. V blízkosti Ziqqurat di Ur 7, kde pracovala už takmer dva mesiace na základe povolenia, ktoré sa jej podarilo získať vďaka svojej povesti archeologičky a odborníčky na sumerský jazyk, bolo počas vykopávok vykonaných na začiatku XX. storočia nájdených veľa hrobov, ale v žiadnom sa nenašlo podobné dielo. Vzhľadom na zvláštny štvorcový tvar a značné rozmery to viac ako sarkofág pripomínalo „veko“ nejakej nádoby, ktorú niekto zakopal pred tisíckami rokov, aby niečo ochránil alebo skryl.

Bohužiaľ, vzhľadom na to, že sa doteraz podarilo odkryť iba časť horného dielu, nemohla zatiaľ povedať, aká by mohla byť výška tejto nádoby. Klinové písmo pokrývajúce celý viditeľný povrch veka sa nepodobalo na nič, čo kedy videla vo svojom živote.

Preklad textu by si vyžiadal mnoho dní a ešte viac bezsenných nocí.

„Doktorka.“

Elisa zdvihla hlavu a, zacloniac si oči pred slnkom pravou rukou, uvidela svojho pomocníka Hishama, ako sa k nej blíži rýchlymi krokmi.

„Doktorka!“ zopakoval muž, „volajú vás zo základne a zdá sa, že je to súrne.“

„Už idem. Ďakujem Hisham.“

Využila nútenú prestávku a dopriala si glg už vriacej vody z čutory, ktorú mala vždy pripevnenú k opasku.