StaVl Zosimov Premudroslovsky - Šialený detektív. Legrační detektív

– Nejedzte ikry, ktoré vás vaša matka nekrmuje?! – otec bol rozhorčený.

– Nie, kŕmite.

– Zarobím peniaze na krmivo. A matka varí a živí sa tým, čo som zarobila. Rozumiem?

– Prijaté, pochopené, príjem…

– Výborne, váš otec, a vy …?

Syn stál pri pulte SMIRNO, keď ho kňaz vyvŕtal.

– Dobre urobené v stajni sú, ale dobre som urobil.!!..

– .. kretén… heh heh… Salaga. – Otila jemne plácl chrbtom hlavy k svojmu synovi, ale Izya sa uhýbala a protiútok vydala priamo proti desetníku (nosu) svojho otca, ako to učil.

– Uh.. – Ottila sa rozveselila, skrývala bolesť, jeho ruka sa len škúlila a jeho oči mu vyliali slzy, – Nuž, tak vás kŕmila matka alebo nie?

– Kanály. Lahodne sa živí … – syn sa začal sťahovať do ľavého ucha … – A potom moja sestra a kto?

– A ty a moja sestra?.. A ty si ĽUDIA! – otec sa usmial a nasadil si okuliare, odišiel zo stola na stoličku a pokračoval v písaní ďalej, kľakol si, aby bol vyšší.

– A čo to teda znamená pre náš úrad, ten týždeň… tento… prišiel ďalší prezident …, Američan, KGB spí a ľudia sa obávajú?

– Čo iného je taký prezident? – Daddyho oči vyskočili z pohárov.

– A ten, ktorý sa uzatvára s Sila v miestnosti, keď sedíte na záchode tri hodiny,..

– A čo potom?

– .. potom sa smejú a lapajú po dychu, podobne ako mačky v marci na uliciach v noci, potom dokonca kňučia ako prasiatka, keď sú vykastrované. A vyjde – ako po kúpeli – mokrý.

– A kde som teraz? – otec sa otriasol.

– A stále sedíte na toalete hodinu… a potom, ako vždy, kričíte: “priniesť noviny!!!”.

– Tu, piss!!. – unikol z úškľabku zubov generála Klopa.

– A čo je to suka?

– Už sa to neodvažuješ povedať. Dobrý?

– Pochopené, prijaté, Amen. – Vstal som znova v pulte Izzy.

– Máte bojovú misiu, aby ste zistili, kto je druhým prezidentom.

– Už som to zistil. Toto je váš podriadený – Intsefalopath Arutun Karapetovich.

– Tento starý muž? Je tridsať rokov starší ako ona a štyridsaťtri rokov ako ja. Hej… toto je blázon, je to príbuzný?! – Klop pripnul a začal písať ďalej.

– Ha ha ha ha!!!! – Po chvíli môj otec náhle explodoval a takmer vyrazil z kresla. Takto sa zasmial, že ani cenzurované slovo sa nedá vysvetliť, iba obscénnosti. Ale držal sa za plecom svojho syna. – Ach, ha ha, dobre, choď, musím pracovať, a tento druhý prezident má vo svojej chladničke vo vreckách a topánkach kuracie vajcia.

– Hee-hee, – Izya sa tiše usmiala, – a možno aj kaktus?

– Čo chceš…

Syn bol potešený a utiekol do prvej polovice chaty.

Druhý protagonista a prvý asistent okresného policajného dôstojníka, desiatnik Intsefalopat Arutun Karapetovich, bývalý gastronomik, dostal prácu v strednom veku do dôchodku, a to výhradne kvôli Ottilovej manželke Isolde Fifovna Klop-Poryvaylo. Bol trikrát vyšší ako jeho šéf a päťkrát tenší ako manželka jeho šéfa. Nos je hrbatý ako orol a fúzy ako Budyonny alebo Barmaley. Všeobecne platí, že skutočný syn hôr, ktorý na začiatku Perestrojky šiel dolu soľou, narazil a uhádol v rokline, priamo v nákladnom aute, otvorený bez strechy, uhlím z nákladného vlaku Tbilisi – Petrohrad. Na stanici sa Lyuban zobudil a vyskočil. Pracoval tu a tam, kým sa počas pitia nestretol s manželkou okresného policajta. Odporučila ho ako bratranca z Kaukazu.

Po dokončení práce Ottila Aligadzhievich Klop, ako vždy, odfotil na stole fotografický portrét s vyobrazením úradujúceho prezidenta, vdýchol si ho, utrel si ho na rukáve, pobozkal ho na čelo hlavy na pravý roh stola a položil ju na správne miesto na ceruzku, gumy, ceruzky a balenie nasekaných bezplatných reklamných novín na osobnú hygienu. Nenávidel toaletný papier. Je tenký a prstom sa ním neustále prepichne v najdôležitejšom okamihu a potom ho musíte potriasť. A trasením v úzkom priestore existuje šanca, že prst zasiahne drevený blok vnútorného rohu sovietskej toalety a pociťuje bolesť, inštinkt spôsobil, že chorý prst zvlhol teplými slinami, namiesto toho pocítil chuť jeho výkalov, ktoré nosil 24 hodín, a odkladal toaletu na neskôr.,

Na utretie potu z jeho čela, podpazuší, rúk, nôh a pod vajcia, kde sa potil výnimočne tvrdo, použil osušku do vaflovej osušky. Pýtate sa: prečo nie handra? Odpoveď je jednoduchá: uterák je veľký a trvá dlho.

Bolo príliš neskoro a rodina už dávno dýchala. Ottila, ktorá vstúpila do obytnej časti chaty, potichu odišla do kuchyne, z chladničky vzala päťlitrovú plechovku mesačného svitu. Zhabaný z miestneho huckstera. Pritlačil to na brucho, vzal iba tanierik, v ktorom ležal kus sleďa, uštipnutý jednou z domácnosti. Alebo možno tento starý koza, Intsephalopath, ktorý celý život nemával zuby a jednoducho si uhryzol čeľusť zubným kazom.

“Preto som mal kaz,” úsmev Klopa, “pobozkal Isolde, Isolde Izyu a Izya neustále bozkával moje pery za päťky a štyri, ktoré chodili zo školy raz alebo dvakrát do roka. Toto nie je pedofilizmus, jeden alebo dva … – Ale zuby Incephalopatha boli väčšinou čierne, konope a korene neustále krvácali, ale Harutun vôbec necítil bolesť. Tento defekt v DNA mu vôbec nepoškodil, ale skôr úspešne pomohol pri vyšetrovaní.

Ottila pokrčený a chcel dať tanier späť na svoje miesto, ale mžoural po pohári a rozhodol sa pohŕdať. Moonshine dezinfikuje všetko. Takže zmenil názor a šiel k stolu. V kuchyni bola malá televízia a po ceste ju zapol. Cestou som išiel do plynového sporáka a otvoril som veko panvice a stál na špičkách. Vôňa, ktorá sa z nej vyčerpala, Ottilu jednoducho intoxikovala a on ju chcel okamžite zjesť. Zobral do skrinky: tanier, stolový tanier, šejkri, nôž, chlieb, majonézu, kyslou smotanu, kefír, vzduchan, fajčenie, kečup, bobkový list, džbán, dve lyžice: veľké a malé, a snažiac sa udržať rovnováhu, išiel k stolu, vstal a bol unavený: obe ruky boli pretiahnuté, príliš preťažené a dokonca museli používať lakte. Všetko vytočené číslo sa pomaly húpalo. Ottila sa snažil tlačiť tanier na stôl nosom, ale stôl bol vyšší a jeho lakte sa začali zväčšovať. Ottila nafúkla a položila všetko na stoličku. Potom sa roztrhol a tlačil na stoličku, aby ste videli televíziu stojaci pri stoličke, ktorá je v súčasnosti rekvalifikovaná ako herecký stôl, stojaci, nalial sto päťdesiat gramov mesačného svitu do dorazu a zhlboka vydýchol, naplnil ho naraz jednou dychom a sprevádzal ho nahlas. zvuk burčiaci. Bez váhania sa zašklebil ako starý citrón, chytil kúsok okusovanej sleďa svojimi celými piatimi a okusoval polovicu spolu s kosťami. Kosti sa kopali do jeho podnebia a jazyka. Zamrzol, ale potom si spomenul na otcovu jogu a zabudol na bolesť, pretože babičky alebo deti zabudli na kľúče a iné maličkosti. Ďalší v rade bola polievka. Polievka pozostávala z nasledujúcich indigentov: hrášok, kyslá kapusta, zemiaky, vyprážaná cibuľa s mrkvou na paradajkovej paste, rohovky z mäkkej pšenice, krupica, zmiešané kuracie vajce so zachyteným kúskom škrupiny, necht, veľkosť dospelého a ochutené jedným kusom kosti z mäsa so žilami. do dna panvy. Mäso sa zrejme už predtým konzumovalo na princípe: “vo veľkej rodine… neklikajte.” Pri nasávaní už opuchnutej polievky a vyzerala skôr ako konské chvosty, Ottila okusovala kosť a žila, pričom opatrne absorbovala správy. Ďalšie číslo call centra bolo na televíznej obrazovke:

– A najzaujímavejšia vec, “pokračoval vyhlasovateľ,” … jeden učiteľ z Irkutska bol fanúšikom Nikolaja Vasilyeviča Gogola a jednoducho zbožňoval svoju prácu, najmä prácu “NOS”. Celý svoj život som šetril peniaze na cestu do Leningradu (dnes v Petrohrade), kde bol inštalovaný pamätný štít s dlhým nosom na medenom plechu, podobný Gogolevskému. Perestrojka však prerušila všetky plány; investovala všetky svoje úspory do OJSC MMM a, rovnako ako milióny vkladateľov, zostala so šiškovou dierou. Po zahriatí a rozsiahlom infarkte myokardu začala opäť šetriť peniaze na cestu do Petrohradu a dokonca aj v tajnosti, zastretá sa, zbierala prázdne fľaše a plechovky v noci do sudov na odpadky a pozdĺž chodníkov. A teraz sa dlho očakávaný sen splnil o desať rokov. Do hlavného mesta prišla hrdina Petrohradu. A keď sa dozvedela v pátracej kancelárii, kde sa nachádza vyhľadávaná a dlho očakávaná pamiatka, vrhla sa do vecí hromadnej dopravy s tromi transfermi, prečo s transfermi? Moskvichka len sedel v informačnom pulte a Moskovčania na rozdiel od Pitertseva milujú posielanie iným spôsobom, ako je tento krát. Po dosiahnutí piatich hodín po dlho očakávanom mieste sa rozhliadla a po zistení ničoho podobného sa rozhodla požiadať blízkych hliadkujúcich dôstojníkov, ktorí bdelo pozerali na migrujúcich migrujúcich pracovníkov, ktorí z nich chceli vytrhnúť babičky: