Danilo Clementoni - Návrat

„Azakis,“ povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutím kostnatej ruky. „Čo ťa primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?“

Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo Starešinov. Iste videl už veľa otáčok okolo slnka. Napriek tomu jeho oči blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepšie.

„Došlo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoň pre nás bolo veľmi prekvapujúce,“ začal Azakis bez veľkých okolkov, pričom sa snažil pozerať priamo do očí svojho partnera. „Takmer sme narazili do jedného čudného telesa,“ pokračoval, snažiac sa zachytiť každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári Starešinu.

„Telesa? Pokús sa vysvetliť mi to lepšie, synu.“

„Petri ho ešte stále analyzuje, ale my si myslíme, že by to mohol byť nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naša.“ Oči Starešinu sa rozšírili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.

„Na trupe sme našli vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,“ dodal. „Posielam ti všetky údaje.“

Zdalo, že pohľad Starešinu sa na chvíľku stratil v diaľke, kým prostredníctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informácií.

Po pár okamihoch, ktoré sa však zdali nekonečné, sa jeho oči znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: „Okamžite zvolám Radu starešinov. Všetko naznačuje, že vaše počiatočné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutočne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiť naše plány.“

„Čakáme na správy“, s týmito slovami Azakis ukončil komunikáciu.

Nasiriya – Večera

Plukovník a Elisa popíjali už tretí pohár šampanského a nálada už bola pomerne neformálna.

„Jack, musím povedať, že tento Masgouf je božský. Ani ho nedojeme, je obrovský.“

„Nuž, je skutočne vynikajúci. Mali by sme zložiť poklony kuchárovi.“

„Možno by som sa zaňho mala vydať, aby mi varil,“ povedala Elisa so smiechom a trochu preháňajúc. Alkohol už začínal účinkovať.

„Tak to teda nie, nech sa postaví do radu. Ja som prvý.“ Odvážil sa namietnuť a pomyslel si, že snáď to až tak neprehnal. Elisa sa zatvárila, že to nepočula a ďalej jedla svoju porciu jesetera.

„Ty nie si ženatý, však?“

„Nie, nikdy som na to nemal dosť času.“

„To je len stará výhovorka,“ namietla ona so zlomyseľným úsmevom.

„No, mal by som povedať, že raz som bol veľmi blízko, ale vojenský život sa ťažko kombinuje s manželstvom. A ty?“ dodal a tým ukončil tému o spomienke, ktorá, ako sa zdalo, ešte neprebolela. „Bola si niekedy vydatá?“

„Žartuješ? Kto by už len zniesol ženu, ktorá trávi väčšinu svojho času cestovaním po svete, kopaním a hrabaním pod zemou ako krtko a ktorá sa zabáva tým, že otvára hroby staré tisícky rokov?“

„Veď to,“ povedal Jack s horkým úsmevom, „evidentne nie sme vhodní pre manželstvo.“ A kým zdvíhal pohár, navrhol melancholicky: „Vypime si na to.“

Vtom k nim podišiel prišiel čašník a priniesol im ďalší práve upečený Samoons 13, čím našťastie prerušil trudnú chvíľku.

Jack využil prerušenie a snažil sa rýchlo potlačiť znenazdajky obnovené spomienky. To už bolo dávno. Teraz má pred sebou prekrásnu ženu a mal by sa sústrediť iba na ňu. Nakoniec, nebolo to až také ťažké.

Hudba znejúca v pozadí pomáhala vytvárať magickú atmosféru. Elisa, osvetlená troma sviečkami stojacimi v strede stola, bola nádherná. V jej vlasoch boli odlesky zlatej a medenej farby a jej pleť bola hladká a opálená. Jej prenikavé oči mali farbu zelenej hlbočiny. Mäkké pery sa pomaly snažili oddeliť kúsok jesetera od kosti, ktorú držala medzi prstami. Bola taká zvodná.

Elisa si nenechala ujsť slabú chvíľku plukovníka. Položila kosť na okraj taniera a s dávkou nedbanlivosti si oblizla najprv ukazovák, potom aj palec. Mierne sklonila hlavu a pozerala sa naňho tak intenzívne, že Jack mal pocit, že mu srdce ide vyskočiť z hrude a skončí priamo v tanieri.

Zbadal, že už nemá situáciu pod kontrolou a, predovšetkým, že už nemá pod kontrolou seba samého a okamžite sa snažil pozbierať sa. Bol už dosť starý na to, aby sa správal ako zaľúbený pubertiak, ale to dievča malo v sebe niečo, čo ho nenormálne priťahovalo.

Nabral dych, pošúchal si tvár rukami a skúsil povedať: „Čo povieš, skúsime dojesť aj posledný kúsok?“

Usmiala sa, zobrala rukou kúsok zostávajúceho jesetera, mierne sa zdvihla zo stoličky, natiahla sa smerom k nemu a podala mu kúsok k ústam. V tejto polohe jej výstrih zvýraznil kypré poprsie. Jack, očividne v rozpakoch, zobral do úst naraz celý kúsok, ale bez toho, že by sa perami dotkol jej prstov. Jeho vzrušenie narastalo. Elisa sa s ním zahrávala ako mačka s myšou a Jack sa tomu nedokázal nijako ubrániť.

Potom, s výrazom nevinného dievčatka si Elisa znovu pohodlne sadla a, ako keby sa vôbec nič nestalo, rukou privolala vysokého a chudého čašníka, ktorý sa ihneď priblížil k stolu.

„Myslím, že nadišla chvíľa na dobrý kardamómový čaj. Čo povieš, Jack?“

Jack, ktorý sa ešte neprebral z predchádzajúcej situácie, zakoktal niečo ako „vlastne áno, ok...“ A kým si upravoval sako a snažil sa znovu nadobudnúť kontrolu, dodal: „Myslím, že je vynikajúci na zažívanie.“

Uvedomil si, že to, čo povedal, bolo smiešne, ale v tom momente mu nič iné nenapadlo.

„Bolo to všetko skutočne krásne, Jack, krásny večer, ale nezabúdajme na hlavný dôvod nášho stretnutia. Musím ti niečo ukázať, pamätáš sa?“

Plukovník v tej chvíli myslel na všetko, len nie na robotu. V každom prípade však mala pravdu. Išlo o oveľa dôležitejšie veci ako jeden hlúpy flirt. Ale pravdou bolo aj to, že jemu sa ten flirt vôbec nezdal hlúpy.

„Iste,“ odpovedal, snažiac sa nadobudnúť znovu autoritatívny výraz. „Som skutočne zvedavý, čo si odhalila.“

Tlsťoch, ktorý v neďaleko zaparkovanom aute všetko počúval, vyhŕkol: „To je ale opica. Všetky ženy sú rovnaké. Najprv ťa pobláznia, aby sa ti zdalo, že stúpaš ku hviezdam a potom ťa nechajú tak.“

„Myslím, že tvojich desať dolárov sa čoskoro ocitne v mojom vrecku,“ odvetil chudý a schuti sa zasmial.

„Aby som pravdu povedal, mne je to úplne fuk, koho si naša doktorečka zoberie do postele. Nezabúdaj, že sme tu na to, aby sme zistili, čo vie.“ A kým si hľadal pohodlnejšiu polohu na sedadle, pretože ho už začal pobolievať chrbát, dodal: „Mali sme vymyslieť aj spôsob, ako umiestniť do toho lokálu aj takú malú šikovnú telekameru.“