Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru

„Počkaj, ešte chvíľku, ale myslím, že to pôjde.“

A skutočne, lano, ktoré ich držalo priviazaných k sudu, sa so suchým prasknutím pretrhlo a brušisko tučného znovu nabralo svoj obvyklý tvar.

„A je to,“ ozval sa spokojný tlsťoch.

„Výborne. Teraz ešte nechajme lano tak, kým sa znovu neobjaví strážca. Musíme sa tváriť, že je všetko tak ako predtým.“

„Dobre, budem sa tváriť, že ešte spím.“

Nemuseli čakať dlho. Po pár minútach doktorkin pomocník nakukol do stanu. Ako zvyčajne všetko zbežne skontroloval, a keďže nezbadal nič nezvyčajné, znovu zavrel zips a vrátil sa do tieňa na verande, ušúľal si cigaretu a pokojne si ju zapálil.

„Teraz,“ povedal chudý, „hýbme sa.“

Vzhľadom na ich zranenia to bola náročnejšia úloha, ako si spočiatku mysleli, ale po niekoľkých stonoch a mnohých nadávkach stáli obaja na nohách.

„Daj mi kelňu,“ nariadil chudý, len čo si uvoľnil ústa. Bolestné pichanie v pravom boku mu bránilo vo voľnom pohybe, ale keď si rukou pridŕžal boľavé miesto, mal pocit, že bolesť trochu poľavovala. Niekoľkými krokmi sa dostal k stene stanu oproti vchodu, kľakol si na kolená a pomocou Trowel Marshalltown prepichol plachtovinu. Ostrá čepeľ prerezala plátno ako keď sa nôž zareže do masla. Na východnej stene sa objavila približne desať centimetrová škára. Chudý sa k nej priblížil a vyzeral von. Ako predpokladal, nebol tam nikto. Iba v diaľke, niekoľko stovák metrov pred nimi, sa črtali ruiny starovekého mesta, kde predtým schovali džíp, ktorý im mal poslúžiť na útek s ukradnutou korisťou.

„Nikto,“ povedal, kým kelňou rozširoval otvor až po zem. „Ideme,“ a vsunul sa do otvoru.

„Mohol si tu urobiť aj trochu väčšiu dieru, nie?“ hundral tlsťoch a s funením a stonaním sa predieral aj on von.

„Hýb sa, teraz musíme odtiaľ čo najskôr vypadnúť.“

„Veď sa ledva hýbem, neviem vôbec chodiť.“

„Poď, ponáhľaj sa a už prestaň fňukať. Nezabudni, že ak odtiaľ nevypadneme, pár rokov v base máme viac ako istých.“

Slovo „basa“ dokázala tomu tlstému vždy dodať síl. Bez slova a trpiac išiel za kolegom, ktorý sa prikrádal k ruinám.

Muža na stráži prebral až rev motora. Ešte chvíľku pozeral na cigaretu, kým si uvedomil, že sa niečo deje a tak takmer dofajčenú cigaretu prudkým gestom odhodil. Rýchlo vošiel do stanu, takmer neveril vlastným očiam: väzni tam už neboli. Vedľa suda na palivo ostalo iba lano a trochu ďalej dve handry, ktorými mali väzni upchaté ústa. Na stene oproti vchodu veľká diera siahajúca až po zem.

„Hisham, chlapi!“ skričal z plného hrdla. „Väzni ušli!“

Obraz predmetu, ktorý Petri umiestnil do priestoru medzi Kodon a Zem, oboch pozemšťanov úplne ohromil.

„A toto má byť čo?“ opýtala sa zvedavo Elisa, ktorá sa približovala, aby si neznámy predmet prezrela zblízka.

„Ešte sme tomu nedali oficiálne meno.“ Petri preniesol ten zvláštny predmet do popredia a, pozerajúc na doktorku, dodal, „možno by si to mohla pomenovať ty.“

„Keď mi vysvetlíš, čo to je a na čo slúži, možno by som aj mohla skúsiť.“

„Naši vedci sa venujú tomuto projektu už dosť dlho.“ Petri si skrížil ruky za chrbtom a začal sa pomaly prechádzať po miestnosti. „Toto zariadenie je výsledkom série štúdií, ktoré, aspoň čiastočne, presahujú moje vedecké kompetencie.“

„A môžem vás uistiť, že sú ďalekosiahle,“ dodal Azakis a potľapkal priateľa po pleci.

„Stručne povedané, je to určitý antigravitačný systém. Zakladá sa na princípe, ktorý je, ako som už povedal, zatiaľ vo fáze výskumov, ale ktorý sa môžem pokúsiť opísať niekoľkými jednoduchými vetami.“

„Myslím, že by to bolo užitočné,“ poznamenala Elisa. „Nezabúdaj, že patríme k druhu, ktorý sa, v porovnaní s vami, môže považovať za nedostatočne vyvinutý.“

Petri mierne prikývol. Pristúpil bližšie k trojrozmernému modelu zvláštneho predmetu a pokojne pokračoval s vysvetľovaním. „Toto tu, čo si predtým nazvala „plávacie koleso“ sa v geometrii nazýva toroid. Rúrkovitý prstenec je dutý, zatiaľ čo to, čo by sme mohli nazvať ako „diera v strede“ obsahuje hnací a riadiaci systém.“

„Zatiaľ všetko jasné,“ povedala Elisa, stále viac vzrušená.

„Veľmi dobre. Teraz sa pozrieme na princíp fungovania systému.“ Petri pootočil model toroidu a ukázal im vnútorný prierez. „Prstenec sa naplní plynom, zvyčajne je to istý izotop hélia, vychladeným na teplotu blízku absolútnej nule, kedy plyn zmení skupenstvo a premení sa na kvapalinu s veľmi špecifickými vlastnosťami. Prakticky možno povedať, že jej viskozita bude takmer nulová, takže tečie bez toho, že by vznikalo nejaké trenie. My túto vlastnosť voláme supertekutosť.“

„Počkaj, začínam strácať súvislosti,“ podotkla smutne Elisa.

„Tak ešte jednoduchšie. Tento plyn v kvapalnom stave, vhodne podnecovaný štruktúrou prstenca, sa dokáže pohybovať vnútri bez najmenších problémov, rýchlosťou približujúcou sa rýchlosti svetla, pričom si dokáže udržať túto rýchlosť teoreticky nekonečnú dobu, teda, dá sa povedať, že navždy.“

„Úžasné,“ poznamenal Jack, ktorý nechcel stratiť ani slabiku z vysvetľovania.

„Dobre, myslím, že som to pochopila,“ dodala Elisa. „Ale ako dokáže táto zostava pôsobiť proti vzájomnej gravitačnej príťažlivosti medzi dvoma planétami?“

„Tu sa veci značne komplikujú,“ odpovedal Petri. „Povedzme, že rotácia superfluida rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla generuje zakrivenie časopriestoru, kontinua okolo neho, čo spôsobuje antigravitačný účinok.“

„Do prdele,“ zvolala Elisa. „Môj staručký profesor fyziky sa bude určite obracať v hrobe.“

„A nielen on, moja drahá,“ dodal plukovník. „Ak som to pochopil správne, títo dvaja páni sa nám snažia vysvetliť, že musíme prehodnotiť niektoré teórie a koncepty, ktoré sa naši vedci snažili analyzovať a študovať celý svoj život. Princíp proti gravitácii bol teoreticky preskúmaný už niekoľkokrát, ale nikto ho nikdy skutočne nedokázal. Tu, pred nami,“ a ukázal prstom na zvláštny predmet, „máme konečne dôkaz o tom, že je to skutočne možné.“

„Ja by som nerobil náhle uzávery,“ povedal Azakis, schladiac tak plukovníkovo nadšenie. „Musím vám povedať, že s touto vecou sme nikdy nerobili pokusy na objektoch s rozmermi dosahujúcimi veľkosť planét, lepšie povedané, vyskúšali sme to pred dvoma cyklami, ale nedosiahli sme výsledky, aké sme si predstavovali. Okrem toho, mohli by sa vyskytnúť neočakávané udalosti a …“